ale aj veľkolepé fóra umeleckého a priemyselného dizajnu. Pre české krajiny a neskôr Československo znamenali šancu ukázať svetu kvalitu svojich výrobkov – skla, porcelánu, textilu, nábytku a umeleckých remesiel.
Expozícia monarchie a českých krajín do roku 1918
Londýn 1851 – Crystal Palace
Na prvej veľkej výstave sa objavili výrobky českých sklární, najmä Harrachov a Moser, ktoré uchvátili návštevníkov technickou dokonalosťou brúseného skla.
Paríž 1867 a 1900 – Exposition Universelle
České krajiny sa prezentovali predovšetkým sklom a porcelánom (Moser Karlovy Vary, Ditmar-Urbach, Slavkov). Veľký dôraz bol na umelecký priemysel v duchu secesie – figúrky a dekorácie z dielní Royal Dux a Ditmar-Urbach získali medzinárodné ocenenia.
Viedeň 1873 – Weltausstellung
České sklárne a porcelánky získali dominantné miesto. Vystavené boli aj výrobky umeleckopriemyselných škôl, ktoré propagovali tradičné remeslá Gemera, Spiša a Moravy.
Praha 1895 - Národopisná výstava českoslovanská
Národopisná výstava českoslovanská, ktorá sa konala v Prahe v Královskej obore (dnešné Výstavište Praha-Holešovice) od 15. mája do 31. októbra 1895, bola obrovskou manifestáciou vyspelosti a jednoty českého a slovenského národa v rámci Rakúsko-Uhorska.
Cieľom výstavy bolo komplexne predstaviť ľudovú kultúru, zvyky, remeslá a tradície všetkých českoslovanských oblastí, čím nadviazala na predchádzajúce regionálne výstavy. Srdcom areálu bola tzv. Českoslovanská dedina, kde boli postavené kópie ľudových stavieb (chalúp, zvoníc) priamo z terénu. Okrem tisícok vystavených predmetov a ukážok ľudového umenia sa konali aj rôzne sprievodné akcie, ako boli tematické dni a predvádzanie zvykov (napr. hanácka svadba, dožinky).
Výstava prilákala vyše 2 milióny návštevníkov a jej výsledky a rozsiahle zbierkové fondy, ktoré sa vďaka nej zhromaždili, položili základy pre vznik a rozvoj národopisných múzeí a samotného národopisu ako vednej disciplíny.
Československo na výstavách po roku 1918
Paríž 1925 – Exposition Internationale des Arts Décoratifs et Industriels Modernes
Jedna z najdôležitejších prezentácií mladého Československa. V expozícii dominoval kubizmus, rondokubizmus a art deco.
• Architekti a dizajnéri: Pavel Janák, Josef Gočár, Ladislav Sutnar.
• Výrobcovia: Moser, Inwald, Royal Dux, UP závody.
Československá expozícia získala veľký medzinárodný úspech, najmä pre spojenie funkčnosti s avantgardným dizajnom.
Miláno 1933 – Triennale di Milano
Československo prezentovalo moderný funkcionalistický nábytok a sklo. Výrazná bola účasť dielní spojených s architektom Otto Prutscherom a dizajnérmi zo školy prof. Otta Wagnera.
Paríž 1937 – Exposition Internationale des Arts et Techniques dans la Vie Moderne
Československý pavilón navrhol Jaromír Krejcar. Expozícia predstavila:
• funkcionalistický nábytok,
• sklo od Moser a Inwald,
• porcelán Royal Dux, Slavkov,
• grafický dizajn a plagátovú tvorbu.
Expo 58 – Brusel
Zlatý vrchol československej účasti na svetových výstavách. Pavilón architektov Františka Cubra, Josefa Hrubého a Zdeňka Pokorného sa stal ikonou „Brusel štýlu“.
• Nábytok: UP závody, Jindřich Halabala (už etablovaný dizajnér medzivojnového obdobia, ktorého tvorba pokračovala v národnom podniku).
• Sklo: dvojica Stanislav Libenský a Jaroslava Brychtová.
• Porcelán: Karlovarské závody, Royal Dux.
Československá expozícia získala veľkú cenu a uznanie za moderný dizajn, architektúru a spojenie s umením.
Význam a dedičstvo účasti
Účasť českých a slovenských výrobcov na svetových výstavách:
• zvýšila export skla a porcelánu,
• upevnila povesť Československa ako krajiny špičkového dizajnu,
• podporila moderné architektonické smery (kubizmus, funkcionalizmus, Brusel štýl).
Záver
Svetové výstavy predstavovali pre české krajiny a neskôr Československo jedinečnú platformu na sebaprezentáciu. Od secesného skla na prelome storočí, cez kubistický a funkcionalistický nábytok, až po triumfálny pavilón na Expo 58 – každý krok dokumentuje, že československý dizajn bol vždy schopný konkurovať svetovej špičke.
