Hrebeňovka : Moja nová kniha zásad o trekingu

Ráno. Ako krásne to znie. Všade svetlo, žiadna tma. Desivé predstavy sa stratili s prvým svitaním do neznáma. Odrazu je naše ležovisko romantické a ticho sa mi zdá upokojujúce a nie strašidelné. A ja začínam veriť, že bude aj lepšie. Chyba! Ale k nej sa dostanem.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (33)

Priateľ, vyspatý do ružova sa ku mne obráti s otázkou, na ktorú vlastne ani nechcel počuť odpoveď. Len tak, pro forma: "Ako sa si vyspala?" Jasné, že netušil, čo touto otázkou vo mne spustí.

Usmieva sa na mňa tým svojím blaženým úsmevom, vyspatý do ružova až mi je z toho po chvíli na grcanie. "Spať pod holým nebom je nádherné."

Tak to je už priveľa. Snažím sa o úsmev, no podarí sa mi vystrúhať iba kŕčovitá grimasa. Akýsi vzdialený príbuzný. Nepodarený a nechcený. Cez zuby precedím. "Vyspal si sa dobre? Lebo ak áno, som tá najšťastnejšia bytosť pod slnkom."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ešte stále mu to nedochádza a s tým svojím, na nervy lezúcim, úsmevom sa zberá k potoku umyť sa. Hádam si nemyslí, že mu to len tak ľahko prejde?! "Tvoje sny boli celú noc v bezpečí. Chránený, strážený a ničím nerušený," konštatujem a čakám, kedy sa mi prinajmenšom hodí k nohám a začne prosiť o odpustenie, že zaspal skôr ako ja. Zjavne mu to však nedochádza. Mužom treba všetko naservírovať na striebornom podnose. Teda ak nechcem paušalizovať, tak aspoň tomu môjmu určite.

"Bola som celú noc hore," po významnej pauze pokračujem "strašne som sa bála a zaspala som až kedysi nad ránom." Ticho.

"Ďakujem, že si ma postrážila. Bol v noci pokoj?" Pýta sa ako na fronte, veliteľ stráže, vojaka na stráži.

SkryťVypnúť reklamu

DEBIL! ON si zo mňa robí dobrý deň.

Po chvíli mi celá tá situácia príde taká neuveriteľná až sa rozplačem. Najprv preto, že sa nenormálne ľutujem a evidentne tu nie je nik, kto by to spravil za mňa a potom preto, že sa váľam na celé kolo.

Hádam dnes bude FAJN.

Povzbudená touto myšlienkou sa zberám k potoku i ja. Koľká romantika. Voda sa valí kamením, ničím nerušená a neohrozená. Nemysliac na to, kde bude zajtra. Beriem si príklad a myslím nanajvýš dve minúty dopredu.

Po očistnej kúre a naplnení našich žalúdkov sme sa zbalili a vydali sme sa vpred, napospas ďalšiemu dňu.

Obrázok blogu

Celý čas hore! Prečo sa na turistiku nechodí dole kopcom?! Predkladám jednu nohu pred druhú a modlím sa, aby to slnko nepálilo tak intenzívne. Som unavená, upotená a nervózna. Tričko mám nalepené na tele ako druhú kožu. V duchu si kladiem otázku, prečo moje "pot odvádzajúce tričko" z moiry ostalo v ruksaku. Zisťujem, prekvapivo a zdesene zároveň, že tu veta "image je nanič" platí určite doslovne.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Lenže, ja som tu prvý krát! Nikto mi nedal cenné rady do života. Čierna sa mi síce viac hodí k mojim turistickým nohaviciam ako "nevýrazná" sivá, no tu mi je to prd platné. Zapisujem ďalšiu zásadu, do mojich novozaložených zásad trekingu. Lepšia sivá suchá, ako čierna mokrá.

O mokrom sa mi to dnes potvrdilo hneď dva krát. Bohužiaľ.

Jedno je isté. Niekto nado mnou moje prosby vyslyšal. Síce si vybral len úbohých, necelých 10 %, no snaha sa musí uznať.

Zatiahlo sa. Už mi nebolo teplo. Fajn. Aj fajn je ...fajn. Lepšie ako príšerne horko alebo neúnosne teplo.

Obrázok blogu

Obloha stmavla a mne sa to podchvíľou prestávalo páčiť. Už to nebolo ...fajn. Prvý blesk mám doteraz v živej pamäti. Kto ma pozná aspoň z polovice tak dobre, ako poznám ja samu seba, vie, že z búrky mám panický strach.

SkryťVypnúť reklamu

Ľahla som si na zem a ticho som si predstavovala ako ležím na pláži kdesi v Karibiku a nohy mi jemne obmýva slaná spenená voda. O chvíľu som si už tú vodu aspoň nemusela predstavovať.

Lialo. Najprv intenzívne. Dlho a intenzívne. Dlho. Bože, nech prestane. Neprestalo. Ale aspoň ten dážď už tak nebubnoval na kapucňu mojej nepremokavej bundy. Stále hore! Stále vpred!

Priateľ sa ma už ani nesnažil utešiť. Vedel, že keď povie čo i len slovíčko, keď čo i len naznačí, že by chcel niečo povedať, ZABIJEM HO! Natoľko ma už pozná. Ticho je FAJN!

Po dvoch hodinách cesty sme vyšli do kosodreviny. Výhľad bol prosto báječný. Hmla ako Londýne, ideálna na vraždenie a aj keby som sa čo i len pokúsila pozrieť sa ďalej ako na svoje topánky, dážď, ktorý mi stekal po tvári by mi to nedovolil.

„Najeme sa." Skonštatoval, asi po ďalších dvoch hodinách, so stoickým pokojom druhý člen výpravy (od istého času som si nepripúšťala, že je to môj partner, lebo toto by mi môj PARTNER nikdy NEUROBIL) a zložil si ruksak.

Určite vytvorí nejaký prístrešok, alebo čo?! Určite! Keď vybaľuje plynový propán - butánový varič Coleman, ešus a sáčkovú polievku, začínajú sa mi tvoriť slzy. No hanebne priznávam, napriek všetkej nechuti, aj sliny. Po chvíli, keď sa vôňa dostane až k mojim nosným dutinám je mi už srdečne jedno, kde budem jesť. Hlavné je, že jesť budem. Píšem...neuveriteľné, ako sa Vám počas „treku" prehodnotia priority... dopísané, podčiarknuté.

Ohrievam si ruky o moju porciu a zisťujem, že som v živote nejedla nič lepšie.

Svetlá časť dňa za nami. Poďme ďalej. Zisťujem, že sa mi ešte stále neprestali drkotať zuby. Síce nerada, ale predsa sa obraciam smerom k ďalšej osobe našej výpravy.

„Musím sa prezliecť." Mením premokavé za nepremokavé, čo je v tom daždi dosť obtiažne a ideme ďalej.

Už ani neviem ako dlho ideme. Strácam pojem o čase a v jednom momente si myslím, že i o priestore. Už som zase v Karibiku. Je nádherné sucho a teplo. V ďalšom ma už prenasledujú šialenejšie predstavy. ´Keby som si vytkla členok. To by bolo FAJN. Zavolá na to vysnívané číslo a oni si pre mňa prídu. Vyslobodia ma z tejto nočnej mory a prenesú ma do ...zásady číslo neviem koľko - choď hocikam, kde je teplo a sucho. Najstrašnejšie na tom bolo, že som na to myslela tak intenzívne, až som sama sebe pripadala šialená.

Niekto ide za nami. To snáď NIE! No poďte bližšie, nech sa tomu šialencovi pozriem do očí. Sú dvaja. A obiehajú nás. Vzďaľujú sa a mne sa chce plakať. Jedno neznášam ešte viac ako mokro a zimu. Keď Vám niekto ukáže, že dokáže byť v teple a suchu ešte rýchlejšie ako vy.

Marianna Slobodová

Marianna Slobodová

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mením názor tak často, že pomaly predčím, čo do počtu, i ľudí, ktorí si menia ponožky raz za deň.A milujem. Svoj nový foťák, svoju dcérku a svojho muža. Tí poslední dvaja nie sú noví. No je úžasné, že ich mám. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

714 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

51 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
SkryťZatvoriť reklamu