V podstate milujem variť, no nie som v tom dobrá. Jednoduché a výstižné.
Čo je veľká škoda, ktorú často vyčítam najvyššiemu, lebo keby sa moja vášeň k vareniu a zdravej strave snúbila aj s výnimočným kuchárskym umením, bola by to prinajmenšom kombinácia hodna „kuchára bez čapice". Teraz sa snúbi vášeň s nie príliš šťastnou schopnosťou odhadnúť čas kedy je jedlo už hotové a nie pripečené a to je prinajlepšom kombinácia vražedná.
Ak mám byť úprimná, som Dr. Jekyll a Mr. Hyde v oblasti kuchárskeho umenia. V jeden deň „vytvorím" krevetový šalát a špenátové fašírky s jemnou krémovou omáčkou a na druhý deň mi úplne v pohode prihorí ešte aj polievka.
Od manžela som napriek vyššie uvedenému dostala ručne robenú knižku, do ktorej si môžem zapisovať všetky obľúbené recepty. A bola som nadšená. Aj preto, že bola naozaj krásna, aj preto, že to so mnou manžel ešte nevzdal.
Zapísala som teda prvú bielu stranu.
LÁSKA IDE CEZ ŽALÚDOK A KTO MILUJE VARÍ ZDRAVO.
No, aby som veci uviedla na správnu mieru, prečo vlastne píšem tieto riadky.
Ako matke mi záleží na tom, čo dám na tanier svojim najbližším. Nie je mi na tom nič čudné, keď v obchode hľadím na malé písmenká, ktoré ledva rozlúštim, len aby som vedela, čo kupujem.
Dokonca nosím v peňaženke zoznam „É-čiek" od bežných a neškodných až po veľmi škodlivé a nehanbím sa ho použiť.
No napriek tomu, že v dnešnej dobe je správna životospráva mnohými posúvaná do popredia a je na ňu toľko krát poukazované, výsmech ma stretá skoro na každom kroku.
Mojim kolegyniam v práci, ktoré nechápavo krútia hlavou (aj keď teda spravodlivo musím povedať, že nie všetky), že predsa na niečo sa umrieť musí až po manželovu rodinu, ktorá ma v tejto oblasti označila za prinajmenšom šialenú. Dokonca mi vyčítali, že moju dcéru napchávam samými zdravými celozrnnými „kravinami" a ani poriadne jesť jej nedám.
Neskutočne ma to ranilo. Zasiahlo to moje slabé miesto. Slabé miesto, kedy matka cíti vinu, že asi nie je dosť dobrá pre svoje dieťa a neurobila maximum.
Ale milujem svojho manžela. Pretože on podržal moju ruku, utrel moje slzy a povedal, že som tá najlepšia matka a kuchárka na svete. Klamár. Ale milý.
A viete čo je na ňom to najmilšie. Že keď ide na nákup, nakupuje ako ja. Aj keď by nemusel.
A keď do košíka položí tresku tak sa jemne na mňa usmeje a šepne.
VEĎ RYBY SÚ ZDRAVÉ.
No môžete sa za to na neho hnevať?!
