Výberové konanie na pozíciu riaditeľa Gymnázia v Púchove v lete 2026 sa môže stať precedensom, ktorý v praxi ukazuje silu kompetencie zriaďovateľov podľa aktuálnej legislatívy. Hoci sa víťazkou stala rešpektovaná pedagogička s masívnou podporou kolektívu, zriaďovateľ využil svoje právo a vymenovanie odmietol. Cieľom tohto blogu je nestranne rozobrať jednotlivé roviny tohto rozhodnutia prostredníctvom nasledujúcich bodov:
Podmienky výberového konania – čo presne zriaďovateľ od uchádzačov požadoval.
Zákonná konfrontácia – súlad postupu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) so zákonom č. 321/2025 Z. z..
Analýza projektu riadenia – vyhodnotenie práce víťaznej uchádzačky vo vzťahu k zadaným kritériám.
Projekt ako strategický dokument – zmysluplnosť predloženej vízie v kontexte modernizácie školy.
Priebeh výberového konania – analýza zamerania otázok a možnej politizácie procesu.
Argumenty na nevymenovanie – kritické porovnanie dôvodov zriaďovateľa s pôvodne stanovenými požiadavkami
1. Podmienky výberového konania na pozíciu riaditeľa Gymnázia v Púchove, ktoré definoval zriaďovateľ (Trenčiansky samosprávny kraj), zahŕňali:
Ø Zákonné kvalifikačné predpoklady: Uchádzač musel spĺňať podmienky podľa zákona č. 321/2025 Z. z. o školskej správe a zákona č. 138/2019 Z. z.. To zahŕňalo príslušné vzdelanie a dosiahnutie najmenej piatich rokov pedagogickej činnosti. Zriaďovateľ v odôvodnení neskôr potvrdil, že víťazná uchádzačka tieto zákonné predpoklady formálne splnila.
Ø Osobnostné a odborné kritériá: V oznámení boli stanovené požiadavky na riadiace, komunikačné a organizačné schopnosti. Okrem toho sa vyžadovala finančná a rozpočtová gramotnosť, znalosť príslušnej legislatívy a zručnosti v práci s PC.
Ø Špecifické požiadavky na projekt rozvoja školy: Zriaďovateľ presne zadefinoval formu a obsahovú štruktúru „Projektu riadenia a rozvoja školy“:
Rozsah: Dokument mohol mať maximálne 6 strán.
Povinná štruktúra: Projekt musel povinne obsahovať tri časti: stručnú analýzu aktuálneho stavu školy, vízie a plány rozvojových aktivít (vrátane uvedenia konkrétnych zdrojov financovania) a popis očakávaného prínosu realizácie týchto aktivít.
Ø Povinná dokumentácia a súhlas so zverejnením: Súčasťou prihlášky musel byť okrem štandardných dokladov aj písomný súhlas so zverejnením projektu na webovom sídle školy ešte pred samotným výberovým konaním.
Ø Riadiaca prax (kontext): Hoci zriaďovateľ neskôr v odôvodnení nevymenovania kritizoval absenciu predchádzajúcej riadiacej praxe (na úrovni zástupcu riaditeľa), táto požiadavka nie je súčasťou zákonných podmienok, čo znamená, že nemôže byť ani súčasťou kritérií výberového konania.
2. Konfrontácia požiadaviek zriaďovateľa so zákonným rámcom, konkrétne so zákonom č. 321/2025 Z. z. o školskej správe, odhaľuje niekoľko zásadných rozporov, kde zriaďovateľ (TSK) postupoval nad rámec zákona alebo si zákonné ustanovenia vysvetlil subjektívne:
Ø Požiadavka na riadiacu prax vs. § 7 ods. 5: Zákon pre výkon funkcie riaditeľa jasne definuje podmienku najmenej piatich rokov pedagogickej činnosti, čo uchádzačka splnila. Zriaďovateľ však vo svojom odôvodnení kritizoval absenciu praxe na pozícii zástupcu riaditeľa, hoci sám v texte priznal, že „takáto predchádzajúca prax nie je samostatnou zákonnou podmienkou“. Týmto krokom zriaďovateľ vytvoril dodatočné, v zákone neukotvené kritérium, ktorým neoprávnene diskvalifikoval víťazku.
Ø Povinný súhlas so zverejnením projektu vs. § 10 ods. 4: Podľa zákona sa projekty uchádzačov zverejňujú v prípade, ak na to uchádzač udelil súhlas, čo predpokladá dobrovoľnosť tohto úkonu. Zriaďovateľ však tento súhlas zaradil medzi povinné doklady k žiadosti. Ak by uchádzač svoje zákonné právo na neudelenie súhlasu využil, mohol byť z výberového konania vyradený pre neúplnosť dokladov, čím zriaďovateľ de facto eliminoval zákonnú možnosť voľby (?).
Ø Legitimita mandátu vs. § 11 ods. 10: Zriaďovateľ spochybnil výsledok hlasovania (4 hlasy z 9) ako nedostatočný na vytvorenie „širšieho konsenzu“ (4 hlasy za, 1 proti, 4 sa zdržalo). Zákon však definuje, že uznesenie je prijaté, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov. Keďže zriaďovateľ potvrdil, že výsledok bol právne postačujúci, jeho následná argumentácia o „nízkej miere počiatočnej dôvery“ je alebo nie je v rozpore s právnou legitimitou výsledku hlasovania komisie. Javí sa to, ako jediný zo zákonných argumentov, aj keď jeho sila je oslabená a svojim spôsobom spochybnená masívnou podporou zo strany zamestnancov školy aj osobami podpísanými pod petíciou.
Ø Interpretácia dôvodov na nevymenovanie vs. § 12 ods. 3 a 4: Zákon ukladá zriaďovateľovi povinnosť nevymenovanie odôvodniť a zverejniť, ale nikde neoperuje s pojmom „miera istoty zriaďovateľa“. Zriaďovateľ si tento neurčitý pojem vytvoril ako vlastnú „interpretačnú pomôcku“, aby mohol do procesu vniesť subjektívne hľadiská, ktoré zákon priamo nedefinuje.
Zhrnutie: Pri počte 9 prítomných členov je argumentácia zriaďovateľa vnútorne rozporná. Na jednej strane priznáva, že 4 hlasy sú „právne postačujúce“ (čím de facto potvrdzuje, že uchádzačka výberové konanie vyhrala v súlade s predpismi), no vzápätí rovnaké číslo používa na spochybnenie jej mandátu, aby mohol uplatniť svoju právomoc podľa § 12 ods. 3 a vymenovanie odmietnuť
3. Analýza projektu riadenia a rozvoja školy, ktorý vypracovala víťazná uchádzačka, v konfrontácii s požiadavkami zriaďovateľa ukazuje, že uchádzačka splnila všetky formálne aj obsahové náležitosti stanovené vo vyhlásení výberového konania. Rozpor nastáva až pri spätnej kritike zriaďovateľa, ktorý v odôvodnení odmietnutia vymenovania vyžadoval detaily, ktoré v pôvodných podmienkach absentovali.
Ø Formálne náležitosti a rozsah
§ Dodržanie rozsahu: Zriaďovateľ v oznámení striktne určil rozsah projektu na maximálne 6 strán. Uchádzačka tento limit dodržala, čo však samo o sebe limitovalo mieru detailnosti a konkrétnosti strategických opatrení, ktoré zriaďovateľ následne kritizoval.
§ Súhlas so zverejnením: Uchádzačka v súlade s povinnými dokladmi udelila súhlas so zverejnením a projekt bol pred výberovým konaním zverejnený na webovom sídle školy.
Ø Obsahové plnenie povinných častí
Zriaďovateľ určil tri povinné časti projektu, ktoré uchádzačka do dokumentu zahrnula takto:
Stručná analýza súčasného stavu: Projekt využil profesionálne analytické nástroje STEP a SWOT analýzu. Autorka v nej identifikovala silné stránky aj rezervy školy, pričom vychádzala zo svojej 30-ročnej praxe v inštitúcii.
Vízie a plány rozvojových aktivít vrátane zdrojov financovania:
Projekt definoval tri moderné strategické piliere: inkluzívnu, zelenú a digitálnu školu.
V oblasti financovania uchádzačka uviedla konkrétne mimorozpočtové zdroje: granty Erasmus+, projekty ministerstva, 2 % z dane, sponzoring a vlastné príjmy z prenájmov.
Očakávaný prínos realizácie projektu: Autorka v závere definovala prínos ako prípravu žiakov na 21. storočie s dôrazom na kritické myslenie, zodpovednosť a zmenu kultúry učenia.
Ø Konfrontácia: Požiadavky výzvy vs. argumenty odmietnutia
Najväčší rozpor sa prejavuje v tom, že zriaďovateľ pri odmietnutí vymenovania uchádzačky použil argumenty, ktoré neboli súčasťou počiatočných podmienok:
Dodatočné nároky: TSK v odmietnutí vytkol absenciu „rozpracovania konkrétnych opatrení, časového rámca ich realizácie a spôsobu vyhodnocovania ich plnenia“.
Chýbajúca opora vo výzve: Dosluhujúci riaditeľ výslovne potvrdil, že tieto podrobnosti (časový harmonogram, merateľnosť) vôbec neboli súčasťou výzvy na výberové konanie.
Uchádzačka predložila dokument, ktorý zodpovedal trom bodom štruktúry a limitu šiestich strán stanovených zriaďovateľom. Kritika zriaďovateľa sa javí ako účelová a nekonzistentná, pretože projekt penalizuje za absenciu detailov (implementačný plán), ktoré by sa pri zachovaní stanoveného rozsahu 6 strán a zameraní na „víziu a plány“ do dokumentu objektívne nezmestili a ktoré zriaďovateľ v počiatočných podmienkach ani nežiadal.
4. Analýza projektu v kontexte strategického dokumentu odhaľuje, že víťazná uchádzačka nepredložila len formálny text pre účely výberového konania, ale komplexnú víziu smerovania školy, ktorá je v dokumentácii definovaná ako „strategický kompas“ na roky 2026 – 2031.
Ø Charakter a filozofia dokumentu
Projekt nie je koncipovaný ako operačný manuál s dennými úlohami, ale ako strategická koncepcia, ktorá nastavuje mantinely pre dlhodobý rozvoj inštitúcie.
Otvorenosť: Autorka dokument priamo označuje za „otvorený a flexibilný materiál“, ktorého cieľom je definovať priority, nie diktovať hotové riešenia bez konsenzu kolektívu.
Filozofia: Hlavným cieľom je transformácia školy na inštitúciu 21. storočia, kde je kľúčové kritické myslenie a zodpovednosť žiakov, nie memorovanie faktov.
Ø Strategické piliere rozvoja
Koncepcia stojí na troch moderných a vzájomne prepojených pilieroch, ktoré reagujú na aktuálne celospoločenské výzvy:
Inkluzívna škola: Zameriava sa na individualizáciu učenia, podporu talentov (napr. cez SOČ alebo DofE) a starostlivosť o duševné zdravie a psychohygienu žiakov aj učiteľov.
Zelená škola: Buduje na existujúcej identite školy (certifikát Zelená škola) s cieľom dosiahnuť energetickú sebestačnosť (fotovoltika, smart-manažment) a profilovať školu ako regionálne environmentálne centrum.
Digitálna škola: Cieľom nie je len technické vybavenie, ale zmena kultúry učenia, zvyšovanie digitálnych kompetencií a bezpečnosť v digitálnom priestore.
Ø Analytické východiská
Zmysluplnosť dokumentu potvrdzuje využitie profesionálnych nástrojov strategického plánovania, ako sú STEP a SWOT analýza (vzhľadom na obmedzený rozsah dokumentu nebolo možné ich dôkladne predstaviť). Tieto analýzy v projekte uviedli tieto roviny:
Demografický vývoj: Reagujú na pokles počtu žiakov a ekonomickú neistotu.
Kurikulárnu reformu: Projekt pripravuje školu na prechod na nové vzdelávacie štandardy.
Technologický rozvoj: Zahŕňa prípravu na nástup umelej inteligencie do vzdelávacieho procesu.
Ø Participatívny model riadenia
Projekt definuje školu ako systém troch rovnocenných partnerov: žiaka, učiteľa a rodiča.
Realizácia zdola: Autorka počíta s tým, že konkrétny realizačný rámec opatrení vznikne až počas výkonu mandátu v spolupráci so zamestnancami. Strategický dokument má tomuto procesu dať smer, zatiaľ čo konkrétne kroky majú byť výsledkom spoločného konsenzu.
Dôraz na vzťahy: Projekt kladie dôraz na profesijný rast učiteľov, spoluprácu, ich ochranu pred vyhorením a prostredie založené na dôvere.
Ø Ekonomická udržateľnosť
Hoci zriaďovateľ projektu vytýkal slabé prepojenie s ekonomickou realitou, dokument obsahuje jasnú stratégiu viaczdrojového financovania. Autorka v projekte uvádza konkrétne mimorozpočtové zdroje. Priestor v dokumente bol nosne orientovaný na to, čo sa chce dosiahnuť, kam smerujeme. Finančný rámec bol orientačný (čo mohlo byť predmetom otázok počas výberového konania)
Záver analýzy projektu: Projekt ako strategický dokument splnil svoju úlohu definovaním priorít a filozofie. Kritika zriaďovateľa, že projekt neobsahoval „konkrétny realizačný rámec“, je z hľadiska teórie riadenia nesprávna, pretože zriaďovateľ vyžadoval od strategickej vízie parametre implementačného plánu, ktorý sa však objektívne tvorí až po prevzatí mandátu a v spolupráci s tímom.
5. Analýza zverejnených informácií o priebehu výberového konania na pozíciu riaditeľa Gymnázia v Púchove a ďalších podporných krokov:
Ø Disproporcia odborných a postojových otázok
Najvýraznejším znakom konania bol presun od manažmentu k ideológii.
Pomer tém: Uchádzačka RNDr. Balalová uviedla, že za celé vypočutie dostala iba tri odborné otázky týkajúce sa riadenia školy.
Zameranie na angažovanosť: Zvyšok času (verejnej časti) vypĺňali konštatovania a otázky smerujúce k jej občianskej angažovanosti, ktorú členovia komisie interpretovali ako politickú aktivitu.
Ø Incident s trikolórou a 17. novembrom
Tento bod sa stal ústredným motívom snahy o politickú diskreditáciu uchádzačky.
Dôkaz o „aktivizácii“: Členka komisie Balalovej vytkla, že sa „politicky aktivizuje“ cez EduPage. Išlo o správu určenú výhradne učiteľom, v ktorej ich informovala o svojom zámere pripnúť si 17. novembra trikolóru a ponúkla im ju tiež.
Spochybnenie sviatku: Nominanti župana počas konania opakovane a súhlasne tvrdili, že „17. november už nie je dňom pracovného pokoja“. Týmto argumentom sa snažili znížiť význam jej občianskeho gesta pripomínajúceho štátny sviatok a Deň študentstva.
Ø Ideologický „skríning“ uchádzačky
Komisia sa podrobne venovala hodnotovým postojom uchádzačky, ktoré manipulatívne spájala s výkonom funkcie riaditeľa.
Mimovládne organizácie: V rámci konania zaznela kritika za jej spoluprácu s mimovládkami.
Kontroverzná intervencia verejnosti: Do procesu vstúpila osoba z radov verejnosti, ktorá mimo stanovených pravidiel kládla sugestívne otázky o Balalovej spolupráci s neziskovým sektorom.
Témy vyučovania: Komisii prekážalo, že so žiakmi diskutuje o ľudských právach, dúhových vlajkách, environmentálnych témach (cyklotrasy) či o pomoci Ukrajine.
Vystupovanie na protestoch: Spomínaná bola aj jej účasť na protestoch po vražde Jána Kuciaka.
Ø Atmosféra a reakcia pedagogického zboru
Samotní pedagógovia, ktorí sa zúčastnili verejnej časti konania, vnímali jeho priebeh ako nedôstojný.
„Účelová lož“: V oficiálnom liste županovi učitelia uviedli, že verejná časť sa zmenila na prezentáciu „ničím nepodloženej lži o jej politickej angažovanosti“.
Poškodenie mena: Podľa zboru tento spôsob vedenia pohovoru negatívne ovplyvnil členov komisie a poškodil dobré meno uchádzačky aj celej školy.
Podpora vs. vypočúvanie: Zatiaľ čo v komisii prebiehalo „vypočúvanie“, v reálnom kolektíve mala uchádzačka podporu 26 z 32 učiteľov.
Ø Priebeh a výsledok tajného hlasovania
Hlasovanie prebehlo po neverejnej porade komisie a vykazovalo známky strategického postupu – zdržanie sa.
Výsledok: Uchádzačka získala 4 hlasy z 9.
Vnútorná dynamika: Balalová upozornila, že proti nej hlasoval len jeden člen, zatiaľ čo ostatní (najmä nominanti župana) sa zdržali hlasovania.
Strategické zdržanie sa: Takýto výsledok umožnil zriaďovateľovi neskôr argumentovať „nízkou mierou počiatočnej dôvery“ a absenciou „širšieho konsenzu“.
Záver analýzy priebehu: Výberové konanie bolo podľa zdrojov využité nie na odborné posúdenie vízie školy, ale ako platforma na administratívno-politickú diskvalifikáciu kandidátky prostredníctvom zámeny jej občianskych postojov za neprípustnú politickú angažovanosť.
6. Analýza dokumentu o odmietnutí vymenovania, podmienok výberového konania a príslušnej legislatívy:
Ø Mandát z výberového konania: Zákonná vs. subjektívna väčšina
Argument zriaďovateľa: Uchádzačka získala „len“ 4 hlasy z 9, čo podľa neho nevytvára „presvedčivý obraz o širšom konsenze“.
Konfrontácia s podmienkami a zákonom:
Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 321/2025 Z. z. je uznesenie prijaté, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov – zo zverejnených dokumentov nie je jasné, či počet 4 sú hlasy za uznesenie alebo hlasy pri konkrétnom hlasovaní o uchádzačke (a to bez ohľadu na počet uchádzačov).
Zriaďovateľ sám priznáva, že výsledok 4 hlasy je „právne postačujúci“ na prijatie uznesenia o víťazstve uchádzačky. Je to však naozaj tak?
Ø Projekt riadenia: Vízia (požadovaná) vs. Implementačný plán (vytýkaný)
Argument zriaďovateľa: Projekt nie je „dostatočne konkrétny“, chýba mu „časový rámec realizácie“ a „spôsob vyhodnocovania plnenia“.
Konfrontácia s podmienkami:
Zriaďovateľ v oznámení o výberovom konaní taxatívne určil štruktúru: 1. stručná analýza, 2. vízie a plány, 3. očakávaný prínos. Časový harmonogram ani merateľné indikátory neboli súčasťou požiadaviek výzvy.
Zriaďovateľ striktne obmedzil rozsah na maximálne 6 strán. Vyžadovať na takomto priestore detailný implementačný plán s harmonogramom je technicky nerealizovateľné a ide nad rámec strategického charakteru dokumentu.
Ø Riadiaca prax: Kvalifikácia vs. Dodatočná bariéra
Argument zriaďovateľa: Uchádzačka nepreukázala prax na úrovni zástupcu riaditeľa, čo „znižuje mieru istoty“ zriaďovateľa.
Konfrontácia s podmienkami a zákonom:
Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 321/2025 Z. z. je podmienkou na vymenovanie 5 rokov pedagogickej činnosti, nie výkon funkcie zástupcu.
Zriaďovateľ v odôvodnení výslovne potvrdzuje: „takáto predchádzajúca prax nie je samostatnou zákonnou podmienkou“.
Tým, že zriaďovateľ použil chýbajúcu prax štatutára ako dôvod na odmietnutie, vytvoril nadstavbové kritérium, ktoré nebolo (a ani nemôže byť, jedine ak v rozmere – výhody, podobne ako pri základnom programe funkčného vzdelávania – avšak obidve tieto výhody nemôžu zohrávať legislatívne podloženú rolu, keďže zákon ich nežiada, zriaďovateľ nemá právo požadovať viac, ako je stanovené v zákone) v počiatočných podmienkach a uchádzačku ním spätne diskvalifikoval.
Ø Konštrukcia „miery istoty“: Subjektivita vs. Princíp legality
Argument zriaďovateľa: Súhrn vyššie uvedených faktorov mu neposkytuje dostatočnú „mieru istoty“, že uchádzačka zvládne riadenie bez „adaptačného obdobia“.
Konfrontácia:
Pojem „miera istoty“ sa v zákone č. 321/2025 Z. z. nenachádza. Ide o vlastnú interpretačnú pomôcku zriaďovateľa, ktorou nahrádza objektívne výsledky výberového konania.
Zriaďovateľ týmto prístupom nadradil svoju voľnú úvahu nad zákonné kvalifikačné predpoklady a hlasovanie výberovej komisie, čím de facto poprel zmysel samotného výberového konania, ktoré uchádzačka podľa uznesenia komisie vyhrala.
Argumenty zriaďovateľa sú v ostrom rozpore s ním stanovenými podmienkami výzvy. Spätne vytýka absenciu detailov, ktoré sám v zadaní nežiadal (harmonogram), a vyžaduje prax, o ktorej vie, že nie je zákonná. Celé odôvodnenie sa tak javí ako účelová konštrukcia smerujúca k zmareniu výsledku výberového konania.
Záver
Uvedená analýza predstavuje subjektívny názor autora blogu, ktorý bol vypracovaný so snahou o nezávislý pohľad do situácie vzniknutej na Gymnáziu v Púchove. Celý text sa opiera výhradne o verejne prístupné a publikované časti prípadu – od oficiálnej výzvy a textu zákona až po mediálne zverejnené odôvodnenie nevymenovania a reakcie dotknutých strán. Snahou autora nie je vynášať súdy, ale poukázať na dôležitosť transparentnosti a predvídateľnosti pravidiel pri výbere vedúcich zamestnancov v školstve, kde by odborná vízia mala mať prednosť pred inými, niekedy zahmlenými dôvodmi, ktoré sa ťažko pretavia do zdôvodnenia odmietnutia víťazky, či víťaza výberového konania.
