Keď nám bude ťažko, pomôže nám Kňažko!

Samozrejme, že nikto to nemyslel doslovne, žeby Kňažko bol nejaký všemohúci Superman, či spasiteľ.
Ale malo to svoju prozaickú príčinu: Známe zvolanie: "Utvorte koridor!", keď niekomu v tlačenici mnohotisícového davu prišlo nevoľno a bolo treba, aby sa k nemu dostali zdravotníci.

Ale pamätám si aj takú príhodu, keď za organizátormi mítingu prišla nejaká rodina zo Záhoria (ak si dobre pamätám z Malaciek), ktorá prišla do Bratislavy na vianočné nákupy s tým, že sa potom zúčastnia mítingu na námestí SNP.
Lenže v nákupnej tlačenici v obchodoch prišli o peňaženku aj so všetkým obsahom. Z vianočných darčekov tak nebolo nič. Nešťastní, v zúfalstve - za kým ísť? Na verejnú bezpečnosť? Tam nemali šancu pochodiť.
A tak vo svojom nešťastí išli za Kňažkom.
Ten z tribúny na námestí davu povedal o tom, čo sa stalo tejto rodine.
A medzi ľuďmi začalo spontánne kolovať igelitové vrece. Z ruky do ruky. Napokon prišlo na tribúnu plné papierových bankoviek.
Nikto nešpekuloval: či to je naozaj pravda, či to nie sú podvodníci, ktorí len chcú zneužiť pozitívne nastavenie zhromaždených... Každý kto chcel - prispel.
Vyzbieralo sa omnoho viac, než tá rodina stratila. A tak potom koordinačný výbor VPN rozhodol, na aký charitatívny účel sa odovzdajú zvyšné vyzbierané peniaze.

Heslo "keď nám bude ťažko, pomôže nám Kňažko" bol skôr symbol. Symbol, že vieme, že bude ešte aj ťažko. Ale aj symbol nádeje, že v tom nie sme sami, ale sú okolo nás dobrí ľudia. Že sa navzájom podržíme.

A takúto nádej je potrebné aj dnes živiť. (I keď sa môže zdať, že už umrela.) Lebo nádej v dobro neumiera, pokiaľ sme tu my.