Mária Smatanová
Cestujte radšej vlakom...
...ale ak chcete cestovať po Slovensku, dobre sa vyzbrojte, a poučte sa na cudzích chybách... mojích...
Vďaka rodine, láske, priateľom a koníčkom nikdy sa nenudiaca osoba. Zoznam autorových rubrík: Zo života ulice, Zažila som..., neodsudzujem-konštatujem, Súkromné, Nezaradené
...ale ak chcete cestovať po Slovensku, dobre sa vyzbrojte, a poučte sa na cudzích chybách... mojích...
Aj vám občas zavolá milá pani z agentúry XY a ponúka vám ich skvelé výrobky v jedinečnej akciovej cene???...
Myslíte si, že máte problémy s bývaním? Nemáte? Buďte radi. Lebo mať problémy s bývaním a ešte k tomu v zahraničí nie je med lízať...
Otázka pre nežnejšie pohlavie: žili ste už niekedy s chlapmi? Nie, nemyslím tým otca, prípadne brata. Myslím tým vy + x chlapov pod jednou strechou. Mne sa to podarilo prvý krát minulé leto a poviem vám, bolo to nezabudnuteľné. Ja plus 3 chlapi, nazvime ich pravými menami: Braňo, Dušan a Lukáš. Za tie 2 mesiace som sa „zoznámila“ s ich lepšími aj horšími vlastnosťami a celkovou „politikou života“.
Doteraz som sa tvárila, celkom ochotne, že škola, na ktorej študujem, má „zmáknutý“ systém a nemala som viac-menej čo vyčítať. A aj keď mi „tety zo študíjného“ pili krv, predsa len som sa tvárila, že to párkrát za rok vydržím a obe strany prežijú. Ale tento týždeň som už musela veeeeeeľmi predychávať.
Každý pobyt v cudzine so sebou prináša svoje plusy aj mínusy, kopu pekných zážitkov, ale aj také, ktoré vás budú prenasledovať po zvyšok života...
Možno viete a možno nie, v utorok 4. decembra zavítal na Ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela prezident Slovenskej republiky. A ako to dopadlo?
Zdalo sa to tak daleko, pritom to prislo tak rychlo... Koniec letneho semestra, mesacne „predprazdniny“ a bolo to tu: kufor zbaleny na prasknutie, lucenie... prvy dlhodoby pobyt v cudzine. Ale to som sa tam musela najskor dostat...
Napriek tomu, že sa snažím robiť všetko preto, aby som bola zdravá, nie vždy sa mi to podarí. Ako napríklad teraz, znovu počas skúškového...
Dáte mi za pravdu, že strata rodinného miláčika bolí... Ale nemusí dlho...
Neviem, kde sa stala chyba, ale dostať sa v utorok 31. októbra z Banskej Bystrice bolo takmer nemožné.
Aj keď som zástanca cestovania vlakom, na cestu do školy si z časových dôvodov vyberám radšej autobus. Školský rok sa pre vysokoškolákov vlastne len začal, takže som cestu Prievidza- Banská Bystrica absolvovala len 3-4 krát. Tak sa stalo aj v pondelok 9.10.2006. A tá cesta stála za to...
Trvá to už ...áno, presne 4 roky. Pamätám sa, ako som prišla z chaty a oni boli všade v mojej izbe. Boli na koberci, behali po kvetoch, škriabali sa po závesoch a ja som ich začala z duše nenávidieť.