<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Mária Zajacová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Naučiť sa prijať</title>
      <description>čas, ktorý máme k dispozícii miesto toho, aby sme s ním každodenne bojovali, a očami pretáčali hodiny späť. Naučiť sa prijať tento fakt ako zručnosť, schopnosť či kvalita človeka. Denne odovzdávame svetu a ľuďom okolo nás nespočetné množstvo informácii, signálov či materiálnych odkazov. Kto z vás sa však naučil vo svojom doterajšom svete bezpodmienečne prijať niečo od iných?</description>
      <guid isPermaLink="false">905ca2f3-4a97-4f60-84e7-bdb509502eec</guid>
      <pubDate>Tue, 13 May 2014 12:58:44 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/naucit-sa-prijat</link>
    </item>
    <item>
      <title>Modlitba dobrovoľníka</title>
      <description>Pre všetkých dobrovoľníkov, potenicionálnych dobrovoľníkov a ľudí, ktorí ochotne venujú kúsok seba pre deti z detských domovov....Pre všetkých tých, ktorí majú chuť urobiť život detí z detských domovov krajším a spokojnejším...Pre ľudí, ktorí neváhajú darovať svoj voľný čas, pre ľudí, ktorí chcú pre lepší svet robiť niečo viac...pre ľudí, ktorým záleží na tom, aby deti nezostali osamotené, pre ľudí.... pre dobrovoľníkov...</description>
      <guid isPermaLink="false">6d17f077-4c55-4c0f-ab8c-c0694ab4032d</guid>
      <pubDate>Fri, 20 Sep 2013 17:18:58 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/poezia/modlitba-dobrovolnika</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hanbíme sa za svoje úspechy?</title>
      <description>Už sme si tak pomaly zvykli, že radosť z našich úspechov vystrieda arogancia a falošnosť ľudí okolo. Tie falošné úsmevy, objatia a potľapkanie po pleci. Nie je to len pretvárka? Za chrbtom ohováranie ako sa vystatujeme, čo všetko stále dokola robíme len aby sme boli zaujímaví...ale zaujímaví pre koho? Pre nás? Pre rodinu? Pre svet?....</description>
      <guid isPermaLink="false">f0ff149e-d84e-4f74-8300-93f808ed421a</guid>
      <pubDate>Thu, 05 Sep 2013 08:50:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/hanbime-sa-za-svoje-uspechy</link>
    </item>
    <item>
      <title>Egoizmus vs. láska</title>
      <description>„Nie nemeň sa v ničom, nech si zvykne. Ak ťa nebude ľúbiť takúto, tak načo budeš s ním...“, radia jej s jasným presvedčením kamarátky. „Hádam len nebudeš pod papučou, nech si pekne zvyká mladá, snáď sa jej nebudeš prispôsobovať...“, radia naopak kamaráti.</description>
      <guid isPermaLink="false">b23e2063-689f-4ce1-99e5-deaf2da37b61</guid>
      <pubDate>Thu, 02 May 2013 14:21:32 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/egoizmus-vs-laska</link>
    </item>
    <item>
      <title>Odsúdili by sme ťa aj teraz?</title>
      <description>Len málo ľudí stálo za ním, len málo ľudí kráčalo s plačom s ním. Odsúdili ho, vraj pre klamstvo. Preto, že sa vydával za niekoho, kým podľa nich nebol. Ako by to bolo ale dnes? Prijali by sme ťa? Odsúdili by sme ťa? Alebo za to všetko môžu tí pred nami?</description>
      <guid isPermaLink="false">06d6f583-64b5-4ebc-9fde-e99e88aaf836</guid>
      <pubDate>Wed, 27 Mar 2013 10:31:13 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/odsudili-by-sme-ta-aj-teraz</link>
    </item>
    <item>
      <title>Neopúšťaj ma</title>
      <description>Podišiel k nej, stisol jej jednu ruku a snažil sa ju k sebe pritiahnuť : „Poď, poď so mnou, bude všetko iné, všetko krásne, nič ťa nebude bolieť a budeme len šťastní...sľubujem...“, váhala a do očí sa jej tlačili slzy...</description>
      <guid isPermaLink="false">20cff513-fba9-4107-a974-32716e57c20b</guid>
      <pubDate>Fri, 15 Feb 2013 05:43:46 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/neopustaj-ma</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nech sa páči - na scénu !</title>
      <description>Opäť máte za sebou ten pocit, keď vám niekto podkopne kolená? Keď sa vás hladí po tvári, vyžaruje z neho záujem o vašu osobu, no zároveň vás mám bodá dýku do chrbta? Opäť ten falošný panáčik vo vašom živote tváriaci sa ako ten najlepší priateľ...</description>
      <guid isPermaLink="false">8c92ba88-f045-4867-a7a5-13773f84e2d9</guid>
      <pubDate>Tue, 15 Jan 2013 07:35:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/nech-sa-paci-na-scenu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čo na to povedia ľudia?</title>
      <description>Po celom tele jej stekajú kvapky, oblečenie by sa dalo žmýkať. Všetci sa pred dažďom skrývajú po rohoch ulice, v zástavkách, obchodoch či pod strieškami maloobchodníkov. Len ona stojí na ceste a vyzerá akoby rátala každú kvapku, ktorá spadne na jej premočené oblečenie. Človek si pomyslí, že je blázon, no vidieť v nej niečo viac....</description>
      <guid isPermaLink="false">eaee9712-40d9-4e7e-bab1-a279170d84dc</guid>
      <pubDate>Thu, 10 Jan 2013 12:43:11 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/co-na-to-povedia-ludia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Vyliezť z obálky</title>
      <description>Timea ako úspešná žena s bezstarostným životom, ktorý by jej mnohí závideli. Byt bez toho, aby mala úver, priateľ, ktorého považuje za najlepšieho na svete (a potvrdzujú jej to všetci), sloboda o ktorej snívala... a množstvo iných vecí, o ktorých si myslela, že ju robia šťastnou....No možno je všetko inak a Timea sa len ocitla v zalepenej obálke....</description>
      <guid isPermaLink="false">e16443e2-3f32-4213-861a-7c5d1a97f229</guid>
      <pubDate>Wed, 28 Nov 2012 16:01:31 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/vyliezt-z-obalky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dve tváre</title>
      <description>Zmenili sa. Už nie sú tým, čo vám v živote ukazovalo smer, ani nie sú tým, čo vás z toho smeru ťahalo ako sa len dalo. Nie sú tými čo sa vedú, ani tými čo sa snažia strhnúť vás na inú koľaj....</description>
      <guid isPermaLink="false">e97167ff-9616-44d2-b80c-b4319e05cb37</guid>
      <pubDate>Fri, 09 Nov 2012 07:54:46 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/dve-tvare</link>
    </item>
    <item>
      <title>Na nebi je tvoja hviezda</title>
      <description>....a žiari, tak krásne a jasne, vždy ju je vidieť. Akonáhle sa pozrieme hore, vieme, že je to ona. Že nám dávaš všetkým stále dokola znamenia, ktoré si síce nevieme vysvetliť, no vieme, že smerujú k tebe....Radko....</description>
      <guid isPermaLink="false">1bc28d56-8ab7-4fe9-821f-d0c0dc6ab690</guid>
      <pubDate>Thu, 01 Nov 2012 12:29:47 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/na-nebi-je-tvoja-hviezda</link>
    </item>
    <item>
      <title>Keď šikanu nepoznajú len deti</title>
      <description>Stačilo, že v stúpila do miestnosti a spŕška tichých posmechov sa mohla začať. Nenápadné ticho, ktoré zavládlo sa dalo rozkrájať. „Čo som zasa také spravila?“, povzdychla si v duchu a začala sa obzerať, či náhodou nemá niekde niečo roztrhnuté, alebo špinavé....</description>
      <guid isPermaLink="false">b8cdbef0-98bc-4374-8db9-3f590fca4093</guid>
      <pubDate>Sat, 27 Oct 2012 06:40:15 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/ked-sikanu-nepoznaju-len-deti</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kiež by bola nedeľa nedeľou a ....</title>
      <description>Nedeľa – čas odpočinku, pokoja a regenerácie. Čas výletovo a možnosť stráviť s deťmi celý deň. Nedeľa – čas stvorený na oddych, návštevu priateľov či prechádzky s rodinami.... kiež by takým časom bola....</description>
      <guid isPermaLink="false">a3fbac72-7641-4909-bbcb-520d1daafa7e</guid>
      <pubDate>Tue, 11 Sep 2012 12:00:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/kiez-by-bola-nedela-nedelou-a</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hľadám si miesto</title>
      <description>Hoc má Iveta takmer 45 rokov stále má pocit akoby sa nenašla. Pravidelne si raz do mesiaca sadne pri krb, vezme si do ruky svoj diár a zapisuje svoje myšlienky, či pocity. Tajne vždy dúfa, že to čo si napísala ako túžbu a sen pred mesiacom, bude môcť vyškrtnúť. No jedna jediná veta jej tam vždy svieti červenou : „Nájsť si miesto....“</description>
      <guid isPermaLink="false">b84f13f5-1675-488b-86e9-f880d6d75d4a</guid>
      <pubDate>Mon, 28 May 2012 12:49:31 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/hladam-si-miesto</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dokedy sa štát bude prizerať ako ľudia trpia?</title>
      <description>.....ako to už u nás býva, znova sme sa s kamarátkou pri čakaní na autobus rozhorčovali nad ďalšími nezmyselnými akože „tvrdými potrestaniami“ a odsúdeniami ľudí, ktorí vzali život niekomu inému alebo mu ho „prinajmenšom“ zmrzačali na celý život...</description>
      <guid isPermaLink="false">cda79024-4b25-41b3-80fe-1326e19819db</guid>
      <pubDate>Fri, 11 May 2012 14:24:44 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/dokedy-sa-stat-bude-prizerat-ako-ludia-trpia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Záleží, z ktorej strany mincu otočíš...</title>
      <description>Život nás učí každým dňom, ako veľmi si ho máme vážiť a byť šťastný za to, čo máme. Zaiste to ale nie je ľahké keď všade okolo vás sa prezentujú ľudia, ktorí majú všetkého nadbytok a nevedia čo s peniazmi zatiaľ čo na druhej strane mince pozeráte len smutne na fotky hladujúcich detí, či dobitých a bezvládnych žien...</description>
      <guid isPermaLink="false">a76623ee-9947-4beb-8987-c79cde188197</guid>
      <pubDate>Mon, 07 May 2012 14:25:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/zalezi-z-ktorej-strany-mincu-otocis</link>
    </item>
    <item>
      <title>Poklad</title>
      <description>Elenka opäť raz ubolená z krivdy dnešného sveta a závistlivosti jej okolia sa so smutnou ubolenou dušou vybrala za svojou babičkou. Vedela, že tam je útočisko, do ktorého sa môže vždy vrátiť, že tam je bútľavá vŕba, ktorej sa možno vždy s plačom spovedať, a najmä : že tam je niekto, kto posunie jej myšlienky znova o krok vpred...</description>
      <guid isPermaLink="false">d9284ca0-09c1-4a1f-88ea-bc4e4e02fc34</guid>
      <pubDate>Tue, 03 Apr 2012 09:43:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/poklad</link>
    </item>
    <item>
      <title>"Prečo nosíš bielu stužku?"</title>
      <description>Nechcem týmto článkom vyvolať žiadnu búrlivú diskusiu, ani zožať žiadne ovácie. Nechcem týmto obviňovať ženy, ale ani si ich zastávať. Viem, že pre mnohých nie je ľahké o týchto veciach hovoriť, a zasa naopak – mnohý až príliš súdia a kážu.... a to ja nechcem...</description>
      <guid isPermaLink="false">bc95f444-07e8-4e39-866d-7f9f23eb80a7</guid>
      <pubDate>Sun, 25 Mar 2012 13:45:17 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/preco-nosis-bielu-stuzku</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nakazená</title>
      <description>Stojac pri bráne ju pozoroval. Sedela tam sama, hľadiac do zeme a v dlani niečo zovierala. Nebolo vidieť, čo to presne je, a keďže bol príliš ďaleko začal sa pomaly približovať. V tom sa však spustil silný dážď. Zrazu sa z čistej oblohy začali spúšťať kvapky dažďa a stekajúc mu po tvári kráčal ďalej....Niečo mu však nedovolilo sa viac priblížiť. Akoby ho niekto držal za obe ruky a zviazal mu nohy. Zostal teda stáť hľadiac len upriamene na ňu.</description>
      <guid isPermaLink="false">f690ae22-72b0-4551-927f-69ccda5d2401</guid>
      <pubDate>Fri, 24 Feb 2012 09:08:57 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/nakazena</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čakám na nemožné?</title>
      <description>Kiež by ľudia prestali márniť čas s vecami, ktoré ich robia len povrchne šťastnými a vypĺňajú prázdny priestor, ktorý vznikol ako priepasť medzi pravými hodnotami a vecným šťastím. Stále dúfam, že ľuďom sa otvoria oči a uvidia, kto sú ich skutoční priatelia narozdiel od tých, ktorí sa na nich hrajú len keď niečo potrebujú...</description>
      <guid isPermaLink="false">0329912d-96c7-4698-b69d-9513eae9e639</guid>
      <pubDate>Mon, 30 Jan 2012 11:29:30 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/cakam-na-nemozne</link>
    </item>
    <item>
      <title>Jedným úderom zahodil náš svet...</title>
      <description>„Nie, vydržím to. Veď v podstate ešte o nič vážne nejde. Mnohé sú na tom oveľa horšie ako ja. Stále si nič vážne nestalo, len sem-tam trošku zveličuje moje nedostatky. Ale to sa dá predsa prehliadnuť, veď aj mama mi vravela, že dokonalý chlap predsa neexistuje. A už viem, že mala pravdu...“</description>
      <guid isPermaLink="false">25f9d395-26d2-41c5-8377-c7e9f3097d8d</guid>
      <pubDate>Fri, 20 Jan 2012 13:11:38 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/jednym-uderom-zahodil-nas-svet</link>
    </item>
    <item>
      <title>Súdiť, a pritom vôbec nepoznať...</title>
      <description>„Tešil  sa, tak veľmi sa tešil, že do jeho života konečne vstúpil niekto, kto chápe jeho pocity, kto ho dokáže vypočuť bez neustáleho skákania do reči, kto ho dokáže pohladiť po tvári a chytiť za rameno, keď mu je ťažko, niekto kto je ochotný chytiť ho za ruku a kráčať s ním popri nástrahách života. Tešil sa, tešil sa tak veľmi, až sa znova začal usmievať. Znova začal vidieť popri všetkých tých mrakoch aj malé vykúkajúce slnko...“</description>
      <guid isPermaLink="false">79d9d39b-ea81-4002-aa0e-47db41984905</guid>
      <pubDate>Fri, 06 Jan 2012 07:54:23 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/sudit-a-pritom-vobec-nepoznat</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mám za kamarátku umelkyňu...</title>
      <description>Dnešný deň sa zapíše do môjho denníka medzi tie dni, ktoré do môjho života priniesli niečo naozaj podstatné. Od rána som sa tešila kedy sa s ňou konečne stretnem. Sama som nevedela, čo je povedať, ako ju potešiť alebo upútať. Keďže ona sama žije vo svojom „umelecky čistom svete“....</description>
      <guid isPermaLink="false">cd86a29d-291b-49fb-93a2-fabc2c8abc37</guid>
      <pubDate>Wed, 07 Dec 2011 15:27:04 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/mam-za-kamaratku-umelkynu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ponorená vo vani hľadala odpovede...</title>
      <description>Prišla domov a rýchlo utekala do kúpeľne. Zabuchla dvere, otočila kľúčom a pustila vodu. Ako sa vaňa pomaličky napúšťala, sedela na jej rohu a hľadela ako steká voda. Nevediac prečo a nevediac ako ďalej hľadela na tečúci prúd vody, akoby v ňom hľadala odpovede na všetky svoje otázky, a náplasti na všetky svoje rany...</description>
      <guid isPermaLink="false">da07b8ee-5a4d-4a80-b723-af1e8c773818</guid>
      <pubDate>Tue, 22 Nov 2011 16:37:21 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/ponorena-vo-vani-hladala-odpovede</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nikdy nehľadaj lásku ani krásu očami, ale srdcom...</title>
      <description>Prišla potichu, zozadu a usadila sa vedľa nej. Najskôr hľadala správne slová, ktoré by vyjadrili to, čo cíti, no zostala len mĺkvo sedieť. Hľadela na jej bezstarostnú tvár, na zahľadené oči do prázdna, na oči, ktoré nevidia farby sveta, ani žiadne krásy či skazy. Po tom, čo jej lekári oznámili tú hroznú správu, chcela sa jej poďakovať za všetko čo pre nich spravila, aby nebolo neskôr už neskoro....</description>
      <guid isPermaLink="false">ab003306-83ce-483a-9eee-6203b9ba284e</guid>
      <pubDate>Thu, 17 Nov 2011 13:50:05 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/nikdy-nehladaj-lasku-ani-krasu-ocami-ale-srdcom</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nebuďme s tými, čo nám diktujú pravidlá....</title>
      <description>Nastúpim do autobusu a vidím, že sa mi ešte ušlo posledné miesto na sedenie, tak si natešená a unavená po celom dni prisadnem k mladému dievčaťu. Mala krásne dlhé hnedé vlasy, ktoré boli kvapkami dažďa, ktoré celý deň padali jemne zatočené. Spýtala som sa, či si môžem prisadnúť, a v tom na mňa pozreli tajomné hlboké hnedé oči plné smútku. Usmiala sa však a povedala : „Áno, nech sa páči.“</description>
      <guid isPermaLink="false">9dc3ac44-0c78-4956-9f3e-cc52d2939e01</guid>
      <pubDate>Mon, 24 Oct 2011 09:17:51 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/nebudme-s-tymi-co-nam-diktuju-pravidla</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nechcela vidieť...</title>
      <description>Tie prenádherné krikľavomodré oči udierali každému okoloidúcemu tak priamo do očí, že mala neustále pocit obdivovania chvíľami až strachu. Také nádherne, detsky zasnené oči stačilo len otvoriť a všetci okolo nej žasli a obdivovali toľkú krásu. No v tých krásnych očiach nikdy nikto nevidel to, čo bolo treba....</description>
      <guid isPermaLink="false">dbab34b3-5471-4099-92c9-166bda87eb2a</guid>
      <pubDate>Wed, 19 Oct 2011 12:24:26 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/nechcela-vidiet</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kráčam stále vedľa teba, aj keď to nevidíš...</title>
      <description>Držím Ťa za ruku, keď kráčaš po rovnej ceste, vediem Ťa pomaly preč, keď vidím, že zachádzaš do temných uličiek. Spoznávam Ťa každým dňom viac a viac, som s Tebou vždy, no Ty to málokedy cítiš, hladkám ťa na duši, keď Ty plačeš do podušky...</description>
      <guid isPermaLink="false">26f6243f-27e6-48a4-b78e-2e9037588a5b</guid>
      <pubDate>Thu, 13 Oct 2011 17:23:40 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/kracam-stale-vedla-teba-aj-ked-to-nevidis</link>
    </item>
    <item>
      <title>Potrebujeme to počuť aj tisíckrát...</title>
      <description>Sme ženy, svojím spôsobom a dnešnou dobou dostatočne samostatné, zvládame veľa vecí naraz, čo sa o mužoch často povedať nedá, dokážeme zakryť aj ten najväčší smútok, keď je treba aby sme sa usmievali, vieme odpustiť aj tie najväčšie zrady a začať odznova, a hoci sme občas prehnane citlivé, vieme sa aj riadne a trpko nahnevať, a to preto, že sme ženy, a sme na to patrične hrdé...</description>
      <guid isPermaLink="false">140f1473-9097-469b-addf-6b11aea281e2</guid>
      <pubDate>Tue, 20 Sep 2011 11:51:24 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/potrebujeme-to-pocut-aj-tisickrat</link>
    </item>
    <item>
      <title>Levanduľové nebo</title>
      <description>„Je tu nádherne. Všade je ticho, počujem len jemný šum levandúľ – tak krásne sviežich, ktorých vôňa ma opantáva vždy, keď sa tu skryjem. Všetko je preč, nič nepočujem, len sa neviem vynadívať na ich krásne farby – hoci zbožňujem toto nebo, som tu znova preto, lebo...</description>
      <guid isPermaLink="false">6ce2e72c-3dd6-4336-a52a-e6b21c96ba07</guid>
      <pubDate>Fri, 26 Aug 2011 09:39:56 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/levandulove-nebo</link>
    </item>
    <item>
      <title>Aj malé dieťa dokážu raniť slová...</title>
      <description>Navonok šťastné, zdravé dievčatko, ktorému bolo dopriate toľko lásky koľko bolo treba, avšak skrývalo neskutočný strach a bolesť – nikto to nevidel, nikto si toho ani len nevšimol, až raz...</description>
      <guid isPermaLink="false">0c41ecea-93f7-4dda-b717-f677894248ac</guid>
      <pubDate>Tue, 23 Aug 2011 14:34:33 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/aj-male-dieta-dokazu-ranit-slova</link>
    </item>
    <item>
      <title>Namaľovala si svoj koniec...</title>
      <description>Nechcela vedieť koľko dní ešte zostáva, nechcela ani len tušiť, koľkokrát zazrie ešte svoje deti, či pohladí svoje vnúčatá. Nepýtala sa lekárov, ani sestričiek, nekládla žiadne otázky, ani previnilé zúfalé „prečo". Vedela ako to skončí a tiež tušila, že koniec sa blíži....</description>
      <guid isPermaLink="false">3b417c11-e909-49be-8e71-5540fe9f9915</guid>
      <pubDate>Sun, 31 Jul 2011 15:30:12 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/namalovala-si-svoj-koniec</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mali by sme naučiť viac si vážiť život...</title>
      <description>... so všetkým čo máme! Máme, áno každý z nás niečo má. Ale jedno je isté. Nikto nemá všetko. Každému jednému človeku niečo chýba. Jednému chýbajú peniaze, inému majetok, niekomu zasa zdravie, inému láska, jedným pochopenie, iným zasa radosť zo života. To ale nie je dôvod, aby sme si svoj život nevážili, naopak dôvod na to, aby sme si vážili čo máme a tešili sa z radostí, ktoré nám náš život núka.... lebo každý jeden z nás má moc, aby sa vo svojom vnútri cítil šťastný.</description>
      <guid isPermaLink="false">a65ad3e8-7cb5-4dc0-bbbb-ff326a79dd41</guid>
      <pubDate>Thu, 28 Jul 2011 15:50:52 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/mali-by-sme-naucit-viac-si-vazit-zivot</link>
    </item>
    <item>
      <title>Keby som videla tvojimi očami...</title>
      <description>...videla by som vo všetkých priateľa. Keby som videla tvojimi očami starosť by nebola tak príliš ťažká, slzy by mi zotierala nádej a láska, verila by som, že svet nie je zlý a nenapraviteľný. Keby som videla tvojimi očami nezakrývala by mi oči závisť ani žiadna pomsta, ale milovala by som celý svet ...</description>
      <guid isPermaLink="false">611824b5-774f-41b3-9404-e6d54dc4b5e0</guid>
      <pubDate>Fri, 17 Jun 2011 15:19:41 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/keby-som-videla-tvojimi-ocami</link>
    </item>
    <item>
      <title>Srdce, ktoré občas sklame...</title>
      <description>Stačí tak málo - stačí priložiť ruku na srdce a počujete to - tie krásne ozveny rytmu, tie krásne „ohlasy", vďaka ktorým cítite, že žijete, že nie ste v rozprávke či v zlom sne, ale v živote - živote, v ktorom vám zabezpečuje zmysluplné prežitie hlavne vaše srdce, i keď ....</description>
      <guid isPermaLink="false">b38d6907-fe07-40b7-8654-2d98da06a82b</guid>
      <pubDate>Sun, 29 May 2011 10:53:07 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/srdce-ktore-obcas-sklame</link>
    </item>
    <item>
      <title>Človek hodný byť vaším priateľom...</title>
      <description>Každý deň spoznávate veľa ľudí, každým dňom vás očarí viac a viac ľudí. S niekým prehodíte len pár slov, a zdá sa vám akoby ste ho poznali celý život. S iným človekom strávite dlhé roky a potom zistíte, že ho vlastne vôbec nepoznáte. Je vôbec možné aby ste si počas života povedali, že máte pri sebe človeka, ktorý je hodný byť vaším priateľom?</description>
      <guid isPermaLink="false">6f80625e-c712-469e-a56d-cc8ebb283b9b</guid>
      <pubDate>Tue, 17 May 2011 14:45:46 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/clovek-hodny-byt-vasim-priatelom</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mala som česť spoznať človeka</title>
      <description>Dennodenne stretávam a spoznávam veľa nových ľudí. Tak už to vo svete chodí, niekto sa vám prihovorí vo vlaku, s inými vás zasa spriatelia vaši kamaráti, iných spoznáte na rôznych zoznamovacích stránkach, niekoho spoznáte v škole či v práci. Tak to chodí celý život dokola. Ale len malá časť ľudí, ktorých za celý život spoznáte sa vám vryje do pamäti navždy aj keď ich už nikdy neuvidíte. A to je môj prípad....</description>
      <guid isPermaLink="false">6c295734-0d23-4135-bf84-a4651ba6ee7b</guid>
      <pubDate>Sun, 08 May 2011 10:15:17 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/mala-som-cest-spoznat-cloveka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Človek nepotrebuje vzor, aby sa niekým stal...</title>
      <description>Dnešný svet preferuje ľudí individualistov, ale zároveň vám predkladá na stránkach časopisov a v televízii samé „vzory". Už odmalička vám je kladená otázka, koho vy považujete za váš osobný vzor. Samozrejme otázka sa každým rokom ba možno i mesiacom mení, ale niektorým sa stáva, že prídu do štádia, kedy si uvedomia, že vzor nepotrebujú</description>
      <guid isPermaLink="false">4865fbb9-a771-44ef-85df-425823f9958d</guid>
      <pubDate>Wed, 20 Apr 2011 13:16:20 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/clovek-nepotrebuje-vzor-aby-sa-niekym-stal</link>
    </item>
    <item>
      <title>Som aká som....</title>
      <description>Niekto ma miluje, iný ma nemá vôbec rád. Niekto ma potrebu cítiť moju osobu, iný sa jej vyhýba. Mám obdobia, kedy sa potrebujem vykričať, mám odbobie,, kedy chcem len v kúte plakať. Niekedy sa cíti pre svet bezvýznamná, inokedy mám pocit, že som aj ja na tomto svete na niečo dobrá. Každý má svoje plusy aj mínusy, mňa neobišli tiež, mám však neustálu chuť veriť, že plusy v každom človeku môžu prevažovať.....</description>
      <guid isPermaLink="false">5bd26e60-e530-4105-9075-30a48e800cae</guid>
      <pubDate>Thu, 14 Apr 2011 13:17:38 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/som-aka-som</link>
    </item>
    <item>
      <title>Len tak blúdila svetom a mlčky sa pýtala prečo....</title>
      <description>Zrazu akoby zablúdila. Ocitla sa vo svete, ktorý jej len podlamuje kolená, ocitla sa na dne svojich síl, na dne ktoré ešte  neokúsila. Nechcela nikoho, nechcela nič, nechcela kráčať ani ísť. Nevedela vyrieknuť, ani jediné slovo, nevedela vydať žiadny zvuk, a pritom sa chcela stále naokolo pýtať prečo. Prečo práve ona, prečo svet je ku nej taký zlý, načo vôbec má zmysel sa tu takto trápiť? Nepovedala, čo sa stalo, ani kde nastal ten zlom, len mlčky bezducho kráčala a vykrikovala v duchu prečo.</description>
      <guid isPermaLink="false">7ef4709e-e598-4060-aff3-b57b3d2c2645</guid>
      <pubDate>Wed, 23 Mar 2011 12:39:25 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/len-tak-bludila-svetom-a-mlcky-sa-pytala-preco</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ticho sa dobre počúva...</title>
      <description>Ticho, poklad v našom rušnom a hlučnom živote. Ticho, tak vzácne a pokojné, nežné a láskavé. Niekedy sa stáva, že práve to je to čo v danej chvíli potrebujeme - len ticho. Žiadne slová, žiadny ruch, len ticho. To sa stáva naším priateľom a tým najlepším liekom. Len tak si sadnúť a počúvať ticho, počúvať seba a svoje vnútro. Dá sa to vôbec? Je vôbec možné si len tak sadnúť a počúvať, čo nám vraví to ticho? Dokážeme to? Nikam sa neponáhľať, nič na chvíľu nerozprávať a len počúvať ticho...</description>
      <guid isPermaLink="false">6bb2aa11-f3cd-4dfd-ad9c-2e96f9116747</guid>
      <pubDate>Thu, 17 Mar 2011 17:13:12 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/ticho-sa-dobre-pocuva</link>
    </item>
    <item>
      <title>Lebo viera mi dáva nádej...</title>
      <description>Ľudia chcú stále niečo za niečo. Urobia vám nejakú službu ale pýtajú si protislužbu, vyberú sa na dovolenku ale žiadajú nezabudnuteľné zážitky... a tak sa to stále ženie dokola. Ľudia už prestali veriť v to, čo nemôžu vidieť, prestali dúfať v zázraky a utápajú sa v zle dnešnej doby. A pritom je také jednoduché veriť, lebo viera dáva oveľa viac ako pesimizmus. Nič vám nezoberie, ale niečo vám predsa len dá....</description>
      <guid isPermaLink="false">9c2a055a-26ba-4681-9600-0a05e86a4b02</guid>
      <pubDate>Fri, 11 Mar 2011 12:51:39 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/lebo-viera-mi-dava-nadej</link>
    </item>
    <item>
      <title>Keď raz otvoríš knihu svojho života...</title>
      <description>Každý z nás je istým spôsobom autorom knihy - knihy svojho života. Denne do nej zapisujeme svoje zážitky, pocity, starosti i radosti bez toho aby sme si to uvedomovali. Je to kniha akýchsi spomienok, ktoré v nás zotrvávajú dlhé roky, ba i desaťročia. Keby ste však vedeli o tom, že začínate svojím životom písať nejakú knihu a stávate sa autorom bola by taká istá, ako keby ste ju napísali teraz, alebo by ste začali svoj život istým spôsob meniť?</description>
      <guid isPermaLink="false">7c074c2d-4439-4b9a-a0ca-5572a37592ba</guid>
      <pubDate>Wed, 02 Mar 2011 15:03:19 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/ked-raz-otvoris-knihu-svojho-zivota</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čo nastalo po objatí?</title>
      <description>To objatie - objatie zmierenia vo mne vyvoláva chvenie ešte teraz. Ani jeden z nás nevedel čo po tom objatí príde, ani nás to nezaujímalo. Stačilo nám to objatie, bolo tak silné a zároveň nežné,  tak dlhé a pre nás znamenalo sekundy, obyčajné a pre nás tak významné. Sami sme nevedeli čo príde po ňom, ale v tom okamihu nám to bolo jedno, aj mne, osobe, ktorá vidí vo všetkom budúcnosť, a zrazu som ju nevidela. Stála som a vychutnávala som si objatie, ale v mojom podvedomí už bola zvedavosť čo príde po ňom...</description>
      <guid isPermaLink="false">3f90cd61-84e0-4c57-b8f8-cef8729ea419</guid>
      <pubDate>Mon, 21 Feb 2011 12:09:25 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/co-nastalo-po-objati</link>
    </item>
    <item>
      <title>Po rokoch vyslovené prepáč...</title>
      <description>Zo začiatku po rozchode som na to slovo čakala. Čakala som každý jeden deň, verila som, že sa naň zmôže. No nestalo sa tak. Zmizol z môjho života a zrazu sa stratilo aj to významné slovíčko prepáč. Hoci viem, že vtedy by to moju bolesť len zdvojnásobilo.Celé roky nevravel nič, mlčal a len ticho prechádzal okolo mňa. Bolestivé a zraňujúce, chvíľami až ponižujúce. Pomaly kvitol vo mne pocit, že to celé bol len klam. Veď ako vás môže opustiť niekto, kto vám povie ľúbim ťa bez toho aby vám to vysvetlil? Teraz už viem, že veľmi jednoducho.</description>
      <guid isPermaLink="false">e593ac97-0629-4366-a840-c3ce7e304817</guid>
      <pubDate>Fri, 11 Feb 2011 14:57:09 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/po-rokoch-vyslovene-prepac</link>
    </item>
    <item>
      <title>Keď spadneš, dovoľ aby ti niekto podal ruku</title>
      <description>Pád, niekedy prudký a nečakaný, inokedy veľmi pomalý a bolestivý. Niekedy vás donúti len sa zamyslieť, no vstanete ďalej, veľakrát ale spadnete a nedokážete vstať. Nemáte silu ani nádej, viera ktorá bola je zrazu preč, všetci akoby sa niekam rozutekali a vy ste zostali uprostred celej zeme. Nedokážete vstať, no nechcete aby vám niekto pomohol, utápate sa v žiali a čakáte ani neviete na čo.</description>
      <guid isPermaLink="false">354a6762-17a9-46cc-a600-c24d255aa0ed</guid>
      <pubDate>Sun, 06 Feb 2011 14:59:57 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/ked-spadnes-dovol-aby-ti-niekto-podal-ruku</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kedysi a dnes...</title>
      <description>Čím viac možností nám tento svet ponúka, čím viac ľudí spoznáme, čím viac vecí dokážeme a môžeme vlastniť, čím viac možností a ponúk trávenia voľného času máme, tým viac by sme predsa mali byť šťastní! Bohužiaľ v mnohých prípadoch dnes platí nepriama úmera : čím viac toho môžeme mať, tým menej sme šťastní a sťažujeme sa....</description>
      <guid isPermaLink="false">2e8b7052-55a3-4609-aeb9-5c59e9c12a70</guid>
      <pubDate>Tue, 01 Feb 2011 14:04:32 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/kedysi-a-dnes</link>
    </item>
    <item>
      <title>Modliť sa za seba...</title>
      <description>My ľudia máme jednu veľkú chybu, a to tú, že vždy vidíme chyby iba na niekom inom. Vždy poukazujeme na ľudí okolo nás, koľko zlého vykonali, ako sa chovajú, a hľadáme v nich len tie zlé vlastnosti. Vravíme, že svet je zlý, a že sa treba modliť za svet, no v prvom rade by sa mal začať modliť každý sám za seba...</description>
      <guid isPermaLink="false">919e6a3b-b727-4a0f-bade-e34733956cc9</guid>
      <pubDate>Fri, 28 Jan 2011 12:19:51 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/modlit-sa-za-seba</link>
    </item>
    <item>
      <title>Novodobá Mária pod krížom...</title>
      <description>Cítila sa tak bezmocná a bezbranná, slzy jej pokryli celú tvár, ústa jej kričali a uši počúvali len tie najhoršie veci. Chcela ho brániť, no bol proti nej celý svet, chcela pomôcť no mohla iba ticho stáť a pozerať sa na utrpenie jej syna...</description>
      <guid isPermaLink="false">909c666a-55b2-4642-b67c-fc552c08d6b7</guid>
      <pubDate>Sun, 23 Jan 2011 13:20:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/novodoba-maria-pod-krizom</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nedovoľte aby vám závisť iných vzala vaše sny...</title>
      <description>Vždky keď máte pocit, že konečne robíte niečo užitočné a cítite sa šťastný príde niekto kto vám to chce skaziť. Niekto kto pociťuje obyčajnú závisť...</description>
      <guid isPermaLink="false">2df1b741-83fb-44c1-bfcc-3c4756f323e6</guid>
      <pubDate>Sat, 22 Jan 2011 16:46:21 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/mariazajacova/nezaradene/nedovolte-aby-vam-zavist-inych-vzala-vase-sny</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
