Pretiahnuta oslava noveho roku

Každý to raz s alkoholom preženie, odjakživa neviem piť tak aby som bol len v nálade, vždy to je do mŕtva. Posledný deň v roku tomu nebolo inak. Veľkú časť večera si aj tak nepamätám takže neviem či ma tento "článok" vôbec zmysel......

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Mladý chalanisko, zopár Silvestrov za sebou, ale žiadny sa tomuto poslednému nevyrovnal. Aj keď základňa osláv nového roka nebola zrovna ideálna a podľa predstáv, tak to vyšlo na výbornú.

Od šiestej hodiny popoludnia som bol zavretý v casine, mojej praci, ktoru milujem aj nenavidim. Nevadí, veď sme si s kolegom už deň dopredu kúpili flašku whisky, ktorú sme uz od deisatej večer na tajnáča v kuchynke pochlipkavali. A ked o pol dvanastej prisla do staffu manažerka nás zavolať dole na prípitok tak už sme boli v patričnej naladičke. Na jej slová či už pijeme sme s lesklými očkami a potmehútskimi úsmevmi odpovedali len veľavravné Who knows?

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už pri druhom pohári mi pittbosska povedala že mam finish a keď chcem tak môžem isť žiť niekam von, ale že ak chcem môžem si ešte vypiť s nimi a chvilku posedieť v casine. Samozrejme že som prijal šampus a whisku na reprezentačné účely ako davať peť eur za jedno kolo niekde v podniku. Tak som ich ešte zopár dostal do seba v casine a pak som sa rozhodol že chalanov počkám v blízkej herni kde pracuje náš spoločný kamarat a ktoremu vyšla šichta na silvestra a ktorý tam isto bude sám. Tak som vzal našu nedopitú flašku a zammieril som k nemu. Na moje počudovanie tam Filip sám nebol. Bolo tam asi tridsať chalanov a báb z našeho oblúbeného podniku ktorý jednému z nich patrí. Kedze podnik zavreli a nemali kam isť tak sa rozhodli že tiež mu budu robiť spoločnosť ako ja. Dopitie mojej flasky znamenalo stav typu alfa a spievanie "Krčmárika maličkého". Po dorazení môjho kolegu, ktorý musel zatvarat casino sme vzali prvý taxik co stál v rade a odisli do vzdialeneho podniku podať ruku môjmu strykovi, ktorý tam oslavoval so svojou polovičkou.

Skryť Vypnúť reklamu

Dve whisky a Cotton to istí, ale z tejto mestskej diskotéky si pamätám už len veľmi máličko vecí. Medzi ne patria: Pomaľovaná Radka, Príchod tretieho kolegu, Pád v šatni, bývalá spolužiačka zo základnej objednáva pivo, nemôžeme prísť na radu, odprevádzanie domov, 9 ľudí v taxíku spievame Slovenské mamičky, Peha, Preskakovanie plotu a pak uz len ráno.

To ráno bolo skutočne ťažké. Nevedel som Ako? Kedy? Kde? S kým? proste nič..úplne vypnutý človek. Postupne som si začal spomínať ale aj tak som nevedel všetko čo sa stalo. Ešte som bol veľmi opitý, tak že dáme po pive. Lo Loco jediné čo sme našli otvorené. Potom Sokolovský hostinec U Sokola, potom opäť herňa u filipa a pak byt, perla a domov.

Skryť Vypnúť reklamu

Ledva som si stihol pozrieť e-maily a odpísať na spravy a už u mňa klopali chalani že ideme piť, lenže mne netrebalo veľa keďže som bol pod obraz boží. Slopalo sa u právnika maca a po dvoch prepitých nociach som si dal opäť v sokolovskom šenku dve pivá a bol som opäť tam kde dva dni predtým a tak som sa odhodlal domov isť najesť a spať. po jeden a pol dni prespatom tu smutne ležím v posteli od toho ako ma bolí hrdlo a sopeľ mam neskutočný a snažím sa rozpamätať na všetky skutočnosti a udalosti predchídzajúcich dvoch dní. Tažká úloha. Ale viem že najbližší mesiac o alkohole nechcem ani počuť...

Mário Ondrášik

Mário Ondrášik

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

v poslednom čase počuvam len ze som decko a neviem čo chcem ale jej to asi len vec názoru Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu