Bol brankárskou dvojkou v Manchestri City
Narodil sa v malom švajčiarskom meste Schlieren s 20-tisíc obyvateľmi, ktoré leží zürišskom kantóne. Jeho rodičia sú pôvodom Albánci a do Švajčiarska emigrovali ešte pred rokom 2000 z Čiernej Hory, v tom čase jednej zo zväzových republík bývalej Juhoslávie. Jednotka v kosovskej bráne Arijanet Murič patrí medzi stálice reprezentácie. Takmer dvojmetrový brankár odchytal za Kosovo už 48 zápasov.
S futbalom začínal v FC Zürich a ďalej v ňom pokračoval aj u mestského rivala v Grasshopperi. V 17 rokoch odišiel do Anglicka, kde sa dostal do akadémie Manchestru City. Ako 20-ročný podpísal so Citizens trojročnú zmluvu, ale šancu v prvom tíme nedostal a klub ho poslal na hosťovania do Holandska, Španielska či Turecka. Šancu na ostrovoch využil až v druhej lige v Burnley. V aktuálnej sezóne chytá v talianskej Serii A za Sassuolo, v ktorom je na hosťovaní z Ipswichu.
Lobotkov spoluhráč v Neapole, ktorý si užíva život v Taliansku
Aj keď nie je v nominácii Kosova na zápas proti Slovensku, patrí naďalej medzi jeho najskúsenejších hráčov. Amir Rrahmani hrá v talianskej lige už siedmu sezónu. Svoju kariéru začínal v neznámych kluboch na Balkáne. Najprv v kosovskej Drenici, neskôr v Partizani v Albánsku a potom pokračoval v Chorvátsku, kde hral v RNK Split a za oba mestské kluby zo Záhrebu – Dinamo aj Lokomotivu. Za 2 milióny eur ho potom kúpila Verona a presťahoval sa na Apeninský polostrov. Taliansky klub ho už po jednej sezóne predal do Neapola a hneď za sedemnásobok sumy, za ktorú ho kúpili z chorvátskej ligy.
Hoci je Rrahmani obranca, v detstve bol jeho vzorom Thierry Henry. Nechýbalo veľa a k hraniu futbalu sa nemusel dostať. „Keď som malý, nemal som vášeň pre futbal. Mal som iné priority. Strávil som s rodičmi rok v Írsku, kým skončila vojna na Balkáne. Začal som ho hrávať až po tom, ako sme sa vrátili do rodnej Prištiny“, spomína si na svoje začiatky Rrahmani. Spoluhráč Stanislava Lobotku je v Neapole spokojný. V drese Partenopei sa stal hneď dvakrát majstrom Talianska. „Neapol je nádherné mesto, ktoré má úžasnú históriu. Práve to sa mi na tomto meste najviac páči,“ nevie si vynachváliť stopér s prezývkou „Dardan“, ktorý odohral dva zápasy aj za reprezentáciu Albánska.
Kruté detstvo najskúsenejšieho hráča
Mal len tri roky, keď vypukla v Kosove vojna. Jeho otec bol vojak a rozhodol sa, že zoberie svoju rodinu preč z krajiny. Obranca Mergim Vojvoda a jeho ďalší traja súrodenci sa pol roka skrývali v horách. Pred padajúcimi bombami sa schovávali pod traktormi a trpeli hladom, smädom či zimou. Nakoniec sa Vojvoda dostal ako utečenec so svojou rodinou do Česka. Tam však zatkli jeho otca a jeho brata so sestrou, pretože prišli do krajiny nelegálne. Nakoniec sa spoločne ako rodina dostali do Belgicka.
Najskúsenejší hráč v reprezentácii Kosova (71 zápasov) s futbalom začínal v Standard Liege, kde v prvých rokoch neodohral ani jednu minútu. Hosťoval v St. Truiden v očakávaní, že dostane šancu v Liege. Nestalo sa tak, a preto odišiel na hosťovanie do nemeckého klubu Carl Zeiss Jena, kde musel bývať v nezariadenom hoteli a zarábal len šesťsto eur mesačne. Dôveru dostal až v Mouscrone a neskôr aj v prvom tíme Standardu Liege, odkiaľ sa presunul do Turína. V ňom pôsobil päť rokov a nastúpil v 127 zápasoch. Momentálne je hráčom talianskeho Como.
Útočisko pred vojnou našiel v Nemecku
Narodil sa v malej kosovskej obci Gjonaj, kde môžeme nájsť najstarší katolícky kostol na území väčšinovo moslimského Kosova. Záložník Elvis Rexhbecaj však celú svoju futbalovú kariéru pôsobí len v Nemecku, v ktorom žije od detstva. Spolu s rodičmi tam ako dvojročný utiekol pred vojnou v Kosove. Do Nemecka sa dostali takmer bez ničoho a prevažne pešo. „Najprv sme žili v Brandenburgu a nemali sme to ľahké. Otec bol doma sporadicky, pretože veľa pracoval v jednej pekárni, aby sme prežili. Naši kamaráti mali nové tenisky, ale s bratom sme takú možnosť nemali. Keď raz prišiel otec domov a priniesol nám nové tenisky, boli sme najšťastnejší na svete“, hovorí o ťažkom detstve 28-ročný záložník.
Futbalové zručnosti rozvíjal v akadémii Wolfsburgu. Jeho otec tam dostal prácu ako správca tréningových ihrísk. Za prvý tím „vlkov“ však Rexhbecaj odohral len 28 zápasov, a preto využil hosťovania v Kolíne a Bochume, kde sa z neho stal zaujímavý hráč v Bundeslige. Aktuálne hrá už štvrtú sezónu za Augsburg. S Nemeckom je naozaj pevne spojený, pretože okrem občianstva Kosova má aj nemecké. Za Kosovo hrá až od roku 2024, hoci spočiatku bolo jeho túžbou reprezentovať práve Nemecko.
„Kosovský Messi“ debutoval proti Madagaskaru
Patrí medzi najtalentovanejších hráčov Kosova. Má kvalitnú ľavačku, techniku, dribling. Na koho si určite musí dať pozor slovenská defenzíva je Edon Zhegrova. Dvadsaťšesťročný krídelník svojou hrou pripomína Lionel Messiho. V súbojoch jeden na jedna patrí medzi najlepších spomedzi ofenzívnych hráčov Kosova. Hoci sa narodil v Nemecku, po skončení vojny v Kosove sa ako dvojročný vrátil s rodinou do Prištiny. Keď mal 13 rokov, zorganizovalo AC Miláno turnaj pre mladé talenty v Kosove. Stal sa na ňom najlepším hráčom spomedzi svojich rovesníkov.
Takto sa dostal do povedomia niektorých európskych klubov a v šestnástich sa dostal do Belgicka, kde ho angažoval Standard Liege. V najvyššej súťaži dostal šancu až v Genku, odkiaľ prestúpil do Bazileja a následne do francúzskeho Lille. Od minulého roka hrá za Juventus Turín, v ktorom ale nepatrí medzi hráčov základnej zostavy. Naopak, v kosovskom tíme je jedným z tých skúsených. Mohol si vybrať krajinu, ktorú by reprezentoval – Nemecko, Belgicko, Albánsko. Nakoniec si vybral Kosovo, za ktoré debutoval pred ôsmimi rokmi proti Madagaskaru.
Narodil sa vo Švédsku a okrem Kosova reprezentoval aj Nórsko
Hoci nikdy nežil v Kosove, ovláda celkom dobre po albánčinu, ktorá je popri srbčine úradným jazykom Kosova. „Rodičia ma učili po albánsky už od detstva. Nedá sa mi zabudnúť tento jazyk. Neviem si predstaviť ísť do Kosova a nehovoriť po albánsky“, vraví Valon Berisha. Rodák zo švédskeho Malmö sa narodil kosovským utečencom z Podujeva, predmestia súčasného hlavného mesta Prištiny. Ako päťročný odišiel s rodičmi do Nórska, kde strávil dovedna štrnásť rokov.
Nórsko reprezentoval na mládežníckej úrovni aj v seniorskom tíme. Aj keď nestrelil žiadny gól, odohral 20 zápasov. V drese Kosova patrí medzi najskúsenejších hráčov. Viac štartov za reprezentáciu Kosova majú len Mergim Vojvoda, Amir Rrahmani, Vedat Muriqi Fidan Aliti, Milot Rashica a Arinajet Muric.
Syn zubára, ktorý si urobil dobré meno v Holandsku a Nemecku
Popri Edonovi Zhegrovovi je ďalším nebezpečným útočným esom Kosova. Krídelník Milot Rashica je na svoj vek relatívne skúsený hráč. Syn zubára nemal v pláne ísť v šľapajach svojho otca. Futbal bol jeho vášňou aj vďaka strýkovi, ktorý ho hrával. Práve on ho zapísal do futbalovej školy v Prištine. Dnes má Rashica 29 rokov, ale v profesionálnom futbale debutoval už v šestnástich za klub z rodného mesta vo Vučitrne. V kosovskej najvyššej súťaži odohral zaň počas dvoch sezón len 21 zápasov a strelil 9 gólov, keď ho zlanárili do Vitesse Arnhem.
Odtiaľ pokračoval do nemeckej Bundesligy. V drese Werderu Brémy zažil zatiaľ svoju najproduktívnejšiu časť kariéry. Počas štyroch sezón strelil dovedna 21 gólov. Stabilnými výkonmi v Nemecku si vybojoval prestup do anglického Norwichu, v ktorom odohral len jednu kompletnú sezónu v Premier League. Reštart kariéry zažíva momentálne v Turecku. Po sezónnom hosťovaní za Galatasaray oblieka dres ďalšieho veľkoklubu z Istanbulu, a to Beşiktaşu.
Robustný útočník, ktorého volajú „pirát“
Kto bude očakávať ofenzívnu podporu od spoluhráčov ako Rashica, Zhegrova či Berisha je jednoznačne Vedat Muriqi, historicky najlepší strelec Kosova. Útočné kladivo s výškou 194 centimetrov a prezývkou „pirát“ zažilo podobne ako jeho niektorí spoluhráči náročné detstvo. „Na prelome rokov 1999 a 2000, keď som mal päť, vtrhli srbské jednotky do našej obce a zajali všetkých mužov. Obkľúčili náš dom a vyhnali nás z neho. Utiekli sme do Albánska, kde nás v jednom dome bývalo päťdesiat,“ hovorí o svojom osude Muriqi.
Futbalové gény zdedil po svojom otcovi, o ktorého prišiel ako 7-ročný. Preto ho vo futbalovej kariére musela podporovať najviac jeho mama. Po začiatkoch v kosovskej a albánskej lige sa dostal do Turecka. Vďaka 17 gólom v drese prvoligového klubu Giresunspor prestúpil do najvyššej tureckej ligy do Gençlerbirliği, kde sa nedokázal presadiť. Druhú šancu v tureckej Super Lig dostal v Rizespore a odtiaľ pokračoval v angažmáne vo Fenerbahce, obľúbenom tíme svojho strýka. Na dvojročnú anabázu v Laziu Rím by Muriqi najradšej zabudol, keďže zaň strelil len jeden gól. V súčasnosti je spoluhráčom nášho Martina Valjenta v Malorke. Aktuálne má na konte 18 gólov v španielskej lige. Viac strelil len Kylian Mbappé.
