Horúci kandidát na Oscara

Písmo: A- | A+

V apríli mal na Netflixe premiéru film Two distant strangers, ktorý bol aj nominovaný na Oscara. A ja len dodávam, že právom.

Jedná se o "príbeh muža, ktorý sa po ceste domov za svojím psom zasekne v časovej smyčke a stále dookola prežíva osudný konflikt s policajtom".

Film nastavuje nemilosrdné zrkadlo rasistickému podhubiu americkej polície a je mimoriadny z dvoch aspektov. Jednak použitím konceptu časovej smyčky neľútostne pranieruje rasovú predpojatosť americkej polície tým, že nech hlavný hrdina urobí čokolvek, výsledok bude stále ten istý - policajná brutalita. Druhou devízou tohoto snímku je jeho krátkometrážnosť (má len 32 minút), čo komprimuje pocit bezmocnosti pred policajnou zlovôľou do gigantických, ba priam galaktických rozmerov.

Načasovanie uvedenia tohto snímku ani nemohlo mať lepšiu "reklamu" ako ďalšie výbuchy policajného teroru voči afroamerickému obyvateľstvu, či už ďalšou zbytočnou vraždou Daunteho Wrighta v Minneapolis alebo neadekvátnou šikanou afroamerického poručíka americkej armády Carona Nazaria. Tomuto rasistickému vyčíňaniu sa musí urobiť rázny a nekompromisný koniec, k čomu, neochvejne verím, že prispeje aj tento neopozeraný filmový skvost.

Inak, samozrejme, v policajnom zbore sa nájdu aj výnimky (potvrdzujúce pravidlo?) ako sa príkladne chovať k ľudským bytostiam. Jednou z nich je bezosporu strážník Darian Jarrott z Nového Mexika. Česť jeho pamiatke. Nech jeho príklad nájde ďalšie tisíce nasledovníkov.

Skryť Zatvoriť reklamu