Zakladateľ fiktívnej ligy proti neprirodzene plynulému zabúdaniu.*Vodca klanu beznádejných rojkov.* Líder obchodnej skupiny, ktorá sa zaoberá výmenou debility a nadradenosti za porozumenie a úsmev.* Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
„Vyrazili sme večer do mesta. Už do vlaku sme si kúpili víno a s každým ďalším pohárom sme sa cítili viac a viac svoji. Paríž sme už trochu poznali. Na metro máš prinajhoršom mapu, ostatné nepríjemnosti stačí preplatiť, alebo len ignorovať s buržujsky zhnuseným pohľadom. A to aj keď sme tu len na návšteve. Ale to sú tu asi všetci..."
Keď mi svetlá lámp samé od seba krúžia nad hlavou a kolená mi podlamuje smiech, je to tá najlepšia akcia roka. Alebo aspoň víkendu.
Milý chlapec. Žiariace modré oči, široký úsmev, zlatisté vlasy padajúce do tváre. Každý ho chce rozosmiať, lebo potom tak milo krčí nos a všetci sú hneď mimo. Buď ho miluješ, alebo mu závidíš a nenávidíš ho. Krásna baba. Uhladene klipká očami, nesie sa labuťou chôdzou, akoby sa s opätkami už narodila. Nápadná brunetka s plnými perami a červeným lakom na nechtoch. Miestnosť sa v jej prítomnosti rozžiari a jej ladné krivky nútia hypnotizovať.
Zastávka plná ľudí, prevažne dievčat. Nečudo, veď linka mieri od dievčenských internátov priamo do mesta. Počasie priam káže vyvaliť sa na slnko, pustiť všetko z hlavy a zaživa sa nechať piecť. Jemný vánok obmýva ladné krivky, na ktoré padá zrak aj tým morálnejším. Baby sa bavia o filmoch, make-upoch, oblečení, o škole, o problémoch, o chlapcoch. Majka má nové tričko. Simona dala kopačky tomu svojmu debilovi a už je o ňu zase záujem. Heňa dočítala skvelú knihu a s vervou rozpráva o emocionálnych zážitkoch, ktoré jej nedovolili spať. Skupinový hrkotavý smiech rezonuje celou ulicou. Krása úsmevu, dokonalosť tela, vhodne zvolené doplnky, červeň líc a vo vzduchu vôňa mladosti. Keby som mal okuliare, už sú kompletne zahmlené...
Každý rok začiatkom semestra sa Banská Bystrica počtom obyvateľov zväčší o jedno ďalšie mesto. Tok služieb a obchodu naberá na intenzite, ulice sú plnšie a živšie, mesto zaplavia budúci ekonómovia, historici, matematici, ale aj umelci. Na svoje si počas školského roka prídu realitky, väčšina diskoték, reštaurácií, obchodných centier, divadiel, taxislužieb, a tiež aj dopravcov. Kolos, takmer 18 tisíc ľudí, vraj vdychuje univerzitnému mestu nový život. Tento rok mám ale pocit,že zažívam skôr vyciciavanie a neochotu riešiť aj zjavne chybné kroky, to všetko už pri typickom „pípnutí" v MHD.
Dnes opäť takmer nejedla. Sŕkala pol hodiny pohár vody a očami objímala námestie. V mysli preklínala priliehavé šaty a odrátavala sekundy. Raz - dva - tri ... Námestie je vždy plné filmových postáv. Vždy si predstaví scény zo známych filmov, do ktorých by ten-ktorý okoloidúci presne pasoval. Tamto šiel Winetouov otec, dievča na lavičke je jasná BondGirl a pri fontáne sa hrá slovenský Sám doma. Všetci jej vyčítame, že je akoby duchom neprítomná. A kto by bol, keď práve beží dobrý film?
Pred pár dňami som sa stal dvojnásobným krstným otcom. Zvláštny mix hrdosti a zodpovednosti ma nútil mlčky stáť, priblblo sa usmievať a sledovať ten malý krásny uzlíček v kočiari. Sľúbil som, že sa o ňu budem starať, spoluvychovávať ju, že budem dôležitou súčasťou jej života. Len škoda, že to všetko sa dialo stovky kilometrov od rodného mesta celej našej rodiny.
