<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Tina Márová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/marova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Krátko o zmysluplnosti učenia</title>
      <description>Aktuálne máme na Slovensku približne 210-tisíc vysokoškolákov. Budeme sa hrať na to, že každý absolvuje iba jeden zbytočný predmet za semester. Chodenie na prednášky, cvičenia a učenie na skúšku zaberie s optimistickým odhadom spolu 34 hodín za ten jeden predmet. 210 000 krát 34 je 7 140 000 hodín. Teda 815 premrhaných rokov a množstvo energie. Komu sa chce, nech si dopočíta aj stratené hodiny vyučujúcich. Reči o slobodnom výbere, či a čo študovať nechajme bokom. Mrhanie študentského času zábavkami tiež nechajme bokom. Ide tu o systém, dvadsaťročné skriptá a nepoužiteľné poučky do života. Niekto by sa mal zamyslieť nad naším školstvom a využívaním ľudského potenciálu...a tak vôbec. ps: Učenie mám veľmi rada. Len rozmýšľam nad systémom.</description>
      <guid isPermaLink="false">2cf5e7f1-2aa6-456a-92fa-70227c83f7b1</guid>
      <pubDate>Thu, 15 Dec 2011 19:43:22 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/marova/spolocnost/kratko-o-zmysluplnosti-ucenia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Do očí</title>
      <description>Medzi lícami, ktoré za posledné mesiace trochu pribrali sú ústa, ktoré klamú tak dlho, že už samé nevedia, čo je pravda. Severozápadne a severovýchodne od úst je oko. Spolu dve. Ale aj keď sú v prevahe nad ústami, nevedia klamať. Dokonca ani o drogách.„Zase to berieš," konštatujem smutne, lebo tuším, že drogy sa nevzdáva ľahko, ani keď chce. „Neberiem," hovorí jasne, priamo, uveriteľne.„Neberieš?" Opakujem otázku a pozerám mu do hnedých očí. Nebojte sa, neuhne mi pohľadom. Vie, že musí vydržať.„Neberiem." Opakuje svoju nezmyselnú obhajobu.„Berieš, a neser ma. " spúšťam láskyplný rozhovor a boj o neklamanie. Naučila som sa, že pri závislých neplatia pravidlá. Vie úprimne klamať aj priamo do očí. Ale ešte mám pri ňom jeden z posledných tromfov, o ktorom nevie. Keď klame, nežmurká. To ho vždy prezradí.</description>
      <guid isPermaLink="false">2023462d-ac3c-453b-813c-e0813c5e9705</guid>
      <pubDate>Sat, 10 Dec 2011 19:49:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/marova/sukromne/do-oci</link>
    </item>
    <item>
      <title>Niečo na prekrytie prázdneho vzduchu</title>
      <description>(toto je jemne metaforický text. písať o osviežovačoch vzduchu by bolo trochu od veci)  Niektoré veci sú len na to, aby boli. Nebyť marketingu, tak ani nevieme, že ich potrebujeme. Napríklad osviežovače vzduchu. Čo ja viem... U mojej babky voňali marhuľové koláče a biela dečka na stole. Nebolo treba umelú vôňu oceánu alebo lesného vánku.</description>
      <guid isPermaLink="false">25e9b27d-c491-4ee9-b47b-043624ad5969</guid>
      <pubDate>Sat, 05 Nov 2011 19:14:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/marova/sukromne/nieco-na-prekrytie-prazdneho-vzduchu</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
