V roku 1907 sa jediným majiteľom Budatínskeho hradu stal gróf Gejza Čáki. Krátko na to sa spolu so svojou manželkou Alžbetou a malou dcérkou Natálkou presťahoval z východného Slovenska do Budatína. Služobníctvo na hrade, vrátane slúžky Barborky, už netrpezlivo očakávalo grófov príchod.
,,Kurnik šopa, zase je tu prach z tej starej omietky,“ zanadávala Barborka, keď utierala stôl v jednej z hradných komnát, ,,už aby to tu niekto zbúral a...“
Náhle jej slová prerušil elegantný pán, ktorý vstúpil do miestnosti: ,,Aaa, dobrý deň. Konečne som tu niekoho našiel.“
,,Pánabeka, ale som sa vás zľakla,“ Barborka sa otočila na neznámeho. ,,Môžem vám nejako pomôcť?“ spýtala sa stále trochu zaskočene.
,,Som Gejza Čáki, nový majiteľ Budatínskeho hradu,“ odvetil muž veselo.
Barborke od prekvapenia vypadla z rúk handra. ,,Prepáčte, pán gróf, nespoznala som vás,“ ospravedlňujúc sklonila hlavu.
,,Ako by si aj mohla. Veď sme sa predsa nikdy nestretli,“ zasmial sa Gejza. ,,A ako sa voláš?“
Som Barbora a pracujem na hrade ako slúžka,“ odpovedala, nesmelo zdvihla hlavu a zadívala sa na nového pána.
,,Ja som Gejza Čáki,“ gróf jej srdečne podal ruku. Barborku toto nečakané gesto veľmi prekvapilo, ale neváhala ani chvíľu a pozdrav opätovala. ,,Vidíš, a už sa poznáme,“ dodal usmievajúci sa Gejza.
,,Áno,“ povedala slúžka a uprene sa zahľadela do grófových tmavých očí. Tento nový majiteľ hradu sa jej celkom pozdával. Mladý, štíhly, vysoký, s priateľským pohľadom. A navyše sa k nej správal ako k seberovnej.
Zrazu do komnaty rázne vošla mladá dáma so spiacim dieťaťom na rukách. ,,Gejza, drahý, tento hrad je v naozaj zlom stave,“ začala sa ponosovať, ,,neviem si predstaviť, že by sme tu mali bývať. A je to tiež nebezpečné miesto pre našu malú Natálku.“
Barborka hneď pochopila, kto to prišiel. Bola to manželka grófa Čákiho, grófka Alžbeta. Rýchlo od Gejzu odvrátila zrak, schmatla zo zeme spadnutú handru a pustila sa do upratovania.
,,Neboj sa, Alžbetka,“ gróf podišiel k svojej manželke a chytil ju okolo pliec, ,,dám ho opraviť a bude z neho najkrajší hrad široko-ďaleko. Každú chvíľu očakávam príchod viedenského architekta Luxa, aby sme sa spolu dohodli na obnove a stavebných úpravách. A zatiaľ môžeme bývať v neďalekom kaštieli.“
,,Radšej sme mohli ostať u nás v Hodkovciach, v pohodlnom kaštieli mojich rodičov,“ Alžbeta sa vymanila z jeho objatia a začala sa prechádzať po komnate, ,,nič nám tam nechýbalo a nič sme nemuseli opravovať.“
,,Ale kto by sa potom postaral o Budatínsky hrad? Kto by ho dal opraviť, aby úplne nezchátral? A čo by robili všetci tí, čo tu pracujú a bývajú, ako napríklad tuto Barborka?“ ukázal na slúžku utierajúcu prach z veľkej drevenej skrine. ,,Kam by sa len podeli? Keď som sa teraz stal jediným vlastníkom hradu, je mojou povinnosťou sa oň postarať. A to aj urobím,“ povedal rozhodne. ,,A čo sa týka našej malej Natálky,“ podišiel k manželke a pohladkal spiacu dcérku po hlavičke, ,,verím, že postupne k nej pribudne braček či sestrička,“ dodal so šibalským úsmevom.
,,Viem, že máš veľmi rád deti a túžiš po veľkej rodine a ani ja nie som proti,“ Alžbeta sa nepatrne usmiala na svojho muža, ,,ale ak chceme viac detí, mali by sme mať pre ne dostatočne veľký, pohodlný a bezpečný príbytok... A asi by bolo rozumnejšie začať práve tým príbytkom.“
,,Všetko bude, Alžbetka, ver mi. Premením Budatínsky hrad na krásny romantický domov pre teba a pre naše deti. Bude to skvost, aký nenájdeš v širokom okolí,“ nadchýnal sa gróf. ,,A aby som nezabudol, chcel som sa ťa opýtať, či máš nejaké želanie ohľadom nášho nového domova. Čo by si chcela, aby som dal na Budatínskom hrade postaviť?“
,,Neviem,“ odvetila Alžbeta a na chvíľu sa zamyslela. ,,Ale keď tak premýšľam,“ zrazu jej v mysli skrsla idea, ,,páčilo by sa mi, keby sme mali na hrade veľkú tanečnú sálu.“
,,To je výborný nápad!“ zvolal nadšene Gejza.
,,Vieš, ako veľmi rada tancujem.“
,,Áno. Pamätám si na našu svadbu. Ako by to bolo iba včera,“ začal spomínať, ,,pretancovala si tam dvoje lodičiek.“
,,A otec mi vtedy vynadal, že boli veľmi drahé a že dúfal, že mi vydržia niekoľko rokov,“ príjemná spomienka vyčarila na grófkinej tvári úsmev. ,,Dáš teda na hrade zriadiť tanečnú sálu?“ spýtala sa s pohľadom upretým na manžela.
,,Určite áno,“ odvetil gróf a pobozkal Alžbetu na líce. ,,Veľmi rád ti splním toto želanie. A potom tam budeme celé dni iba tancovať a tancovať,“ chytil manželku okolo pása a začal s ňou pomaly a opatrne tancovať, tak aby nezobudili spiacu Natálku. Slúžka Barborka ich po očku sledovala. Páčila sa jej grófova spontánnosť a bezprostrednosť.
Zrazu do komnaty vstúpil očakávaný hosť, viedenský architekt Koloman Lux. ,,Um, dobrý deň,“ trochu sa zarazil, keď zbadal tancujúci pár.
,,A, dobrý deň, pán Lux,“ Gejza pustil manželku a podal návšteve ruku.
,,Rád vás spoznávam, gróf Čáki,“ architekt sa privítal s Gejzom. ,,Grófka Čákiová,“ Alžbete pobozkal ruku. ,,Prepáčte, že meškám. Prechádzal som sa okolo hradu, aby som si ho obzrel z každej strany a urobil si reálnu predstavu, ako vyzerá a čo je na ňom potrebné upraviť. A tak ma zaujala jeho krása, že som aj zabudol na čas.“
,,Tak to ma naozaj veľmi teší, že sa vám náš hrad tak páči,“ povedal nadšene gróf.
,,Je vskutku nádherný,“ Lux nešetril chválou. ,,Aj keď naozaj potrebuje pár zmien a opráv,“ dodal.
,,A práve preto sme vás zavolali, aby...“
Alžbeta skočila Gejzovi do reči: ,,Páni, prepáčte, nechám vás tu osamote. Idem uložiť Natálku do postieľky.“
,,Ale drahá, neostaneš pri nás? Tvoje nápady a pripomienky by sa nám určite hodili,“ Gejza sa snažil presvedčiť manželku. ,,Veď malú môžeš dať tuto Barborke, aby ju uložila,“ ukázal na slúžku, ktorá stále upratovala.
,,Áno, ale sám vieš, že som celá nesvoja, keď s ňou nie som,“ bozkala dcérku na čelo. ,,A čo sa týka prestavby nášho príbytku, úplne ti dôverujem,“ potľapkala manžela po pleci a dala sa na odchod. Pri dverách sa otočila: ,,Barborka, poď so mnou.“
,,Áno, pani grófka,“ odvetila slúžka a spolu s Alžbetou opustila komnatu.
,,Máte očarujúcu manželku, pán gróf. Už na prvý pohľad vidno, že vás má veľmi rada,“ povedal Lux pozerajúc za odchádzajúcou grófkou.
,,Aj mne na nej veľmi záleží. A práve preto by som chcel náš nový domov dať čo najskôr do poriadku.“
,,Chápem... A ako by ste si teda predstavovali, aby váš hrad vyzeral? Čo by ste chceli pomeniť? Prípadne aké novinky by ste chceli na hrade zaviesť?“ architekt vychrlil na grófa množstvo otázok.
,,V prvom rade by ma zaujímala jedna vec. Je možné ešte nejakým spôsobom zachrániť poškodený palác na juhozápadnej strane?“ začal Gejza protiotázkou.
,,Podľa mojej mienky a podľa toho, čo som videl pri svojej obhliadke hradu, to možné nie je. Palác je naozaj v katastrofálnom stave.“
,,Aj som to tak trochu predpokladal,“ nepotešil sa gróf, ,,viete, veľmi ho poškodili boje v meruôsmych rokoch.“
,,Ja navrhujem, aby sme ho celý odstránili a na jeho mieste postavili úplne nový dvojpodlažný palác. Mohli by sme v ňom vytvoriť dve veľké miestnosti. Pozrite,“ začal zo svojho neveľkého kufríka vyťahovať nákresy, ktoré vytvoril pri obhliadke hradu, ,,všimol som si totiž, že na hrade máte skôr menšie salóniky a žiadne veľké sály.“
,,Áno, to je pravda,“ prisvedčil gróf.
,,Spodná miestnosť by teda mohla slúžiť ako veľká reprezentačná hala, kde by ste vítali všetky svoje ctené návštevy,“ ukazoval na svojich nákresoch, ,,a vrchné poschodie...“
Gejza mu nedal dopovedať: ,,Tam by sme mohli zriadiť krásnu tanečnú sálu.“
,,Ja som mal na mysli niečo iné,“ povedal architekt trochu zaskočene, ,,ale môže byť aj tanečná sála.“
,,Moja manželka miluje tanec, tak jej chcem urobiť radosť,“ doplnil gróf.
,,Chápem.... A čo sa ešte týka toho juhozápadného paláca, tak na jeho základoch by sme mohli postaviť veľkú terasu, ktorá by sa tiahla pozdĺž celej južnej strany hradu,“ architekt pokračoval vo svojom vysvetľovaní.
,,To sa mi páči,“ Gejza uznanlivo pokýval hlavou.
,,A určite máte v pláne hrad aj modernizovať, však?“ opýtal sa Lux. Keď gróf súhlasne prikývol, pokračoval: ,,Tak ja navrhujem vymeniť okná, dvere a točité schodisko vedúce do veže, zaviesť tu elektrinu a centrálne kúrenie... Zaujímavou novou technológiou je aj jedálenský výťah.“
,,So všetkými týmito novinkami súhlasím a budem veľmi rád, keď sa objavia na mojom hrade, a to čo možno najskôr,“ povedal Gejza. ,,Pán Lux, len prosím, pamätajte aj na park. Aj ten chceme so ženou obnoviť a dodať mu zašlý pôvab,“ dodal.
,,Nebojte sa, pán gróf, postaráme sa aj o park. A predstavovali by ste si v ňom niečo špeciálne?“ ukázal smerom k obloku a obaja sa tam presunuli.
Gróf Čáki otvoril veľké okno a začal vysvetľovať: ,,Tak hlavne by sme tam chceli mať veľa zelene, kvetinové záhony, ovocnú a zeleninovú záhradu, niekoľko zaujímavých súsoší.“
,,Dobre, pán gróf. Všetko bude tak, ako si želáte,“ uistil ho architekt.
,,Poďme si teda ešte spoločne pozorne prezrieť celý interiér hradu,“ navrhol Gejza a obaja sa vydali na podrobnú prehliadku hradných priestorov.
Keď boli plány na obnovu hotové, gróf Čáki oslovil mladého staviteľa Jozefa Murka. Ten sa hneď, len čo ho architekt Lux oboznámil so všetkými návrhmi, pustil do práce, aby hrad získal svoju zašlú krásu.
