"Prostituce je opovrhované řemeslo...

... Je to však poctivé zaměstnání v porovnání s prodejností politiků.  Miroslav Kalousek, predseda KDU-ČSL pred voľbami nekompromisne odmietal spoluprácu s komunistami. Ešte pred nedávnom vyhlasoval: KDU-ČSL neprodává svá křesla. Slíbili jsme voličům, že se nebudeme podílet na žádné vládě, která by se opírala třeba jen o jeden jediný komunistický hlas, a držíme slovo. Stačila Paroubkova ponuka na účasť vo vláde a ten istý pán Kalousek sa už na podporu komunistov prirodzene spolieha: V případě komunistické strany předpokládám nějakou formu umožnění vzniku.  Iný český politik, František Kriegel*, už pred 38 rokmi trefne charakterizoval morálku takýchto ľudí. Tvorí nadpis tohoto textu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu
(zdroj: idnes.cz)

Po českom volebnom pate (po 100 hlasov získali v júnových voľbách bloky ODS + KDU-ČSL + SZ a ČSSD + KSČM) sa príliš dlho nič nedialo. Až v polovici augusta bol na siedmy pokus konečne zvolený predseda poslaneckej snemovne. Šéf ČSSD Paroubek donekonečna naťahoval situáciu, v ktorej predseda ODS Topolánek ako víťaz volieb nemohol pre neukončenie prvej poslaneckej schôdze získať od prezidenta oficiálne poverenie na zostavenie vlády. Paroubek vedel, čo robí – za ten čas sa črtajúca koalícia prirodzených partnerov ODS + KDU-ČSL + SZ rozpadla skôr, ako sa vôbec pokúsila v parlamente získať dôveru. Keď demokrati chceli nájsť podporu u ČSSD pre tento koaličný projekt menšinovej vlády, Paroubek štýlom cukru a biču doviedol Topolánka presne tam, kde potreboval. Obaja potenciálni partneri ODS – ľudovci aj zelení – zatrúbili na ústup z pripravovanej koalície, majúc obavy, že Topolánek s Paroubkom chystajú opozičnú zmluvu alebo veľkú koalíciu. Navyše ich riadne vystrašila aj možná zmena volebného systému na väčšinový, ktorý by znevýhodňoval malé strany, a o ktorom Paroubek s Topolánkom jednali. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Potom, čo bol Topolánek nakoniec prezidentom designovaný na premiéra, sa situácia konečne rozbehla. Jej režisérom však nebol Topolánek, ale buldozér Paroubek. Ten Topolánka tlačil k múru neustále sa meniacimi vyhláseniami o možnej podpore vlády ODS zo strany ČSSD a o podmienkach takejto podpory. Miera akceptácie takéhoto ponižujúceho vyjednávania bola však zo strany víťaza volieb prekvapujúco vysoká. Keď už samotní členovia ODS navrhovali zvolať mimoriadny snem strany a zastaviť takéto nedôstojné handrkovanie sa víťaza s porazeným, aj šéf soc-demákov si povedal, že situácia dozrela na ďalší posun vpred. Paroubkove ciele totiž zďaleka neuspokojuje iba nejaká bábková vláda ODS, ktorá by na ňom bola závislá. Paroubek chce vládnuť sám a povolebná situácia v Česku mu na to dáva všetky predpoklady. Predseda ČSSD nielen využil neschopnosť ODS zostaviť väčšinovú koalíciu, ale vniesol rozkol aj medzi ODS a jeho potenciálnych koaličných partnerov. A tak mu včera stačilo osloviť jedného z nich a riešenie povolebného patu sa už črtá - KDU-ČSL je pripravená jednať o spoločnej vláde s ČSSD. Vznikla by síce tiež iba menšinová vláda, no zabezpečiť pre ňu podporu komunistov je pre veľkého stratéga Paroubka iba hračkou. Hoci ČSSD aj KDU-ČSL v minulosti opakovane tvrdili svojim voličom, že do vlády s podporou KSČM nikdy nevstúpia...

SkryťVypnúť reklamu

Na tomto mieste sa musím ospravedliť zeleným Martina Bursíka, u ktorých (resp. aspoň u jedného z nich) som takúto politickú prostitúciu predpokladal, keď som prognózoval, že Paroubek sa stane znovu premiérom. Aj keď jeden nikdy nevie, kam až situácia dospeje, nikto zo zelených svoj politický program nezradil ako prvý. Tým pionierom v predajnosti a bezzásadovosti sa stal predseda KDU-ČSL Miroslav Kalousek s požehnaním predsedníctva svojej strany. KDU-ČSL už mnohokrát počas svojho dlhoročného pôsobenia na českej politickej scéne vykazovala príznaky hadej slizkosti a nízku mieru voličskej podpory si intenzívne kompenzovala vysokou schopnosťou držať sa moci za každú cenu. Možno to Kalouskovi a jeho predsedníctvu nakoniec neprejde a takáto zrada politických princípov bude pre v členskú základňu silnou kávou. Paroubek však aj tak môže pokojnejšie spávať ako Topolánek – k zostaveniu funkčnej vlády je teraz tak blízko, ako Topolánek od volieb ešte nebol. ČSSD stačí totiž iba jeden hlas, aby získala väčšinu pre svoju vládu s KSČM a nejaký ten jeden Kalusek sa už v KDU-ČSL hádam nájde. Veď politika je dobrý biznis a výnosné celoživotné zamestnanie.

SkryťVypnúť reklamu

A predseda ODS Topolánek? Napriek historickému úspechu vo voľbách kráča skôr na politické smetisko, ako do siene slávy. Nemal po voľbách veľa možností, ale stať sa fackovacím panákom pre svojho najväčšieho politického protivníka je po vyhraných voľbách príliš veľký výprask. Jediným skutočným riešením pre ODS na zostavenie zdravej a svojprávnej vlády sú predčasné voľby. Koaličná vláda so zelenými a ľudovcami bol dobrý ťah, ale predstava, že ich podporí ČSSD ako celok bola naivná. Aj tak sa však mal Topolánek držať tejto zostavy svojich prirodzených spojencov a mal žiadať parlament o dôveru pre takúto koaličnú vládu. Možno by sa bol našiel aspoň jeden poslanec ČSSD, ktorý by už mal plné zuby Paroubkovho autoritárskeho vodcovstva v strane a mal by seriózny záujem na prešetrení korupčných škandálov, ktoré sa od pádu predchádzajúceho predsedu ČSSD Grossa iba nabaľovali. Ak by sa taký nenašiel a Topolánkova stredo-pravá koalícia by v parlamente neprešla, mala by tak ODS politický mandát na presadzovanie predčasných volieb. A zvyšok koalície (SZ a KDU-ČSL) by bol v tom jej spojencom. Keby sa ODS podarilo udržať si týchto koaličných partnerov aj pri Paroubkovom pokuse zostaviť vládu, predčasné voľby by nasledovali logicky.
Topolánkove pokusy dohodnúť sa s ČSSD na spolupráci zašli priďaleko. Skočil na Paroubkovu taktickú hru, prišiel o spojencov a výsledkom môže byť slovenský model už 2-krát aplikovaný na HZDS v nedávnej minulosti – vládu nie vždy musí zostaviť víťaz. A potom sa domáhať predčasných volieb už bude neskoro…

SkryťVypnúť reklamu


* František Kriegel bol lekár a jeden z hlavných predstaviteľov “Pražského jara”. Po okupácii v auguste 1968 bol zatknutý KGB a deportovaný do Moskvy. Tu ako JEDINÝ zo všetkých 20 najvyšších československých reprezentantov odmietol podpísať tzv. moskovský protokol, objahujúci okupáciu. Dokonca aj Dubček, síce po obrovskom nátlaku, ale predsa dokument podpísal. Na jeseň 1968 bol jedným z 3 poslancov parlamentu, ktorí hlasovali PROTI prijatiu zmluvy o “dočasnom” pobyte sovietskych vojsk.
V roku 1969 bol v rámci “normalizácie” zbavený poslaneckého mandátu a bola mu zakázaná lekárska prax. Bol pod stálym dohľadom ŠtB a neustálym psychickým tlakom. Všade ho sledovali a každý, s kým prišiel do kontaktu, bol ŠtB preverovaný. Keď k nemu do bytu vtrhli 2 agenti ŠtB a napadli jeho manželku, neváhal a fyzicky sa im postavil na odpor. Bol jedným z prvých signatárov Charty 77. Keď v roku 1979 zomrel, jeho pohreb komunisti zakázali a telo rýchlo spopolnili.
František Kriegel asi nie je politický vzor pre Miroslava Kalouska…

Ludovit Marsovszky

Ludovit Marsovszky

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Slobodne myslieť, slobodne žiť. Nerobiť druhým to, čo nechcem, aby oni robili mne. O to sa pokúšam. Zoznam autorových rubrík:  krčmové reči

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu