<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Marta Páleníková</title>
    <link>https://blog.sme.sk/martapalenikova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Basketland Camp - na pár dní trénerkou.</title>
      <description>Už druhý rok po sebe som strávila prvý júlový týždeň na Basketland kempe v Leviciach. Ako profesionálna basketbalistka trávim takmer celých 11 mesiacov v telocvični, resp. v blízkosti basketbalovej lopty. Nesťažujem sa, je to moja práca, môj koníček, moja voľba. Aj tak sa vždy teším na ten jeden mesiac, ktorý si môžem od driblovania oddýchnúť. Popravde, vďaka reprezentáciám je toto môj prvý úplne celý mesiac voľna, keďže od 14 rokov až do minulého leta som bola vždy v mládežníckych výberoch Slovenska. Avšak ten jeden týždeň z môjho „nebasketbalového“ voľna rada venujem deťom na Basketland kempe. Je to super zážitok nielen pre nich, ale ja pre mňa.</description>
      <guid isPermaLink="false">c26a868e-c736-4b45-aae0-3db31be3838c</guid>
      <pubDate>Thu, 11 Jul 2013 12:16:22 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/martapalenikova/sport/basketland-camp-na-par-dni-trenerkou</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čo som sa v živote za tých 20 rokov naučila..</title>
      <description>Že nádej nepozná žiaden strach. Že práve malé denné udalosti robia život veľkolepým. Že domov je všade tam, kde ostalo Tvoje srdce. Že to láska, nie čas zahojí všetky rany. Že človek si často nepamätá, o čom sa s niekým rozprával. Ale vždy si pamätá, ako sa s ním cítil. Že príroda je tá najlacnejšia terapia. Že keď je človek zamilovaný, je to na ňom vidieť.</description>
      <guid isPermaLink="false">93d79a19-a84c-4ebd-8733-d9a0a1566318</guid>
      <pubDate>Sat, 11 May 2013 21:55:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/martapalenikova/spolocnost/co-som-sa-v-zivote-za-tych-20-rokov-naucila</link>
    </item>
    <item>
      <title>najväčším liekom proti smútku je vďačnosť.</title>
      <description>nespokojný? zatiaľ čo ty sa sťažuješ na svoj život a problémy, ktoré máš, niekto iný bojuje o prežitie. keď si toto uvedomíme, prídu nám často naše vlastné problémy a boliestky malicherné. najväčším liekom proti smútku je vďačnosť! pokiaľ sa dokážeme tešiť z maličkostí a detailov, pokiaľ si dokážeme tieto veci vážiť, meníme svoj pohľad na život. john wooden povedal: ,,It's the little details that are vital. little things make big things happen."</description>
      <guid isPermaLink="false">7f4d2e7b-1d88-4088-aa77-e98af20b8673</guid>
      <pubDate>Wed, 17 Apr 2013 21:57:54 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/martapalenikova/nezaradene/najvacsim-liekom-proti-smutku-je-vdacnost</link>
    </item>
    <item>
      <title>Chára/kter</title>
      <description>Vo chvíli, kedy mohol celému svetu na obrazovkách ukázať, kto je, si obliekol dres Pavla Demitru. Ukázal svetu hokejového anjela, ktorý nás stráži všade, kam sa pohneme. Ukázal svetu, že cez všetku slávu a peniaze, má srdce väčšie ako je on sám. Ukázal svetu, že nejde len o víťazstvo. Ukázal nám, aké je to krásne byť človekom!</description>
      <guid isPermaLink="false">e1c97588-363a-4a1a-b53c-4afbbf237654</guid>
      <pubDate>Sun, 20 May 2012 22:35:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/martapalenikova/sport/chara-kter</link>
    </item>
    <item>
      <title>.Music is what feelings sound like.</title>
      <description>Rodičia ma viedli odmalička okrem športu aj k hudbe. A tak som ako novopečená prváčka s dvoma zapletanými vrkočmi stále pre ZUŠ-kou. Na perách nadšený úsmev a na chrbte gitara. Nejaký talent som určite aj mala a ten chýbajúci sa moja učiteľka snažila doháňať trieskaním pravítka o moje prsty pokiaľ som zle vybrnkávala, alebo nevedela noty. Prvé štyri roky som hviezdila na triednych koncertoch a zvyšné dva bola gitara skôr koníčkom mojej maminy ako mojim. Vďaka časovej tiesni a prehnaným sympatiám voči športu som zavesila gitaru na klinec. Avšak láska k hudbe? Tá ostáva.</description>
      <guid isPermaLink="false">36b68e97-0c64-4464-b188-b47bc3545271</guid>
      <pubDate>Wed, 16 May 2012 12:49:11 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/martapalenikova/kultura/music-is-what-feelings-sound-like</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tereza Pecková .aka. pecková Pecka!</title>
      <description>Tereza Pecková je jednou z najlepších strelkýň českej ŽBL a členkou kádra českej basketbalovej reprezentácie, ktorá sa pravidelne zúčastňuje európskych šampionátov a OH. Hoci v svojom veku by sa mala ešte stále učiť od starších spoluhráčok, v družstve Frisco IMOS Brno potvrdzuje úlohu lídra. Ukážkovo dokázala skĺbiť kariéru profesionálnej basketbalistky a štúdium a pred sebou má ešte stále veľa ďalších cieľov.</description>
      <guid isPermaLink="false">5e0be88f-9f0a-4185-a6a2-f8ec7361fc7d</guid>
      <pubDate>Sun, 01 Apr 2012 13:52:33 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/martapalenikova/sport/tereza-peckova-aka-peckova-pecka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Euroliga: ako to chodí, ako letí.</title>
      <description>Euroligový cyklus sa skladá z dvoch týždňov, tieto dvojtýždne letia jak šibnuté a ani sa nenazdáme a je tu koniec. Prečo sa teda nepokúsiť opísať, ako to chodí, beží, občas pokrivkáva, z môjho pohľadu.</description>
      <guid isPermaLink="false">2221dae3-099c-4719-bf9b-bdd0adcb6645</guid>
      <pubDate>Sun, 15 Jan 2012 19:23:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/martapalenikova/sport/euroliga-ako-to-chodi-ako-leti</link>
    </item>
    <item>
      <title>Polročné výročie Nitrianskeho bronzu. Bronzu vole!</title>
      <description>Takto pred pól rokom som sa pripravovala na svoj najdôležitejší zápas sezóny. Fľašu veselého som dala do ladničky, natiahla som legíny, keďže v Nitre sa akurát oteplievalo, na vrch naše spoločné tričko a tú mega mikinu a išla som si s Kulkou na zastávku „N-centrum“, kde nás nabrala Škero s Julkou a išli sme na Klokočku. Po ceste nám hral typický nitriansko-basketbalový playlist (Danza Kuduro, Spothlight, Milk Suggar vs. Vaya Con Dios, What´s my name, 17 od Skapra Šupina, Like a G6 alebo One in a million) a my sme si do toho spievali, aj keď niekde hlboko v žalúdku sme cítili motýliky-zo zaľúbenosti do nášho družstva, avšak tentoraz skôr z miernej nervozity. Ideme hrať o bronz.</description>
      <guid isPermaLink="false">8e05223c-557b-4c9e-9aa1-e18708e1330b</guid>
      <pubDate>Sat, 22 Oct 2011 13:54:05 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/martapalenikova/sport/polrocne-vyrocie-nitrianskeho-bronzu-bronzu-vole</link>
    </item>
    <item>
      <title>Repre U18 Poprad 2010 - jeden báječnej reprík Vás poprosím</title>
      <description>Som taký memorista. Velmi rada spomínam na veci ktoré som zažila a ktoré boli tak krásne. Napriek tomu ostávam nohami na zemi a žijem v realite. Na rovinu..čo iné mi ostáva, hejže?</description>
      <guid isPermaLink="false">8a23a387-c272-40af-a37a-bab3b99c0361</guid>
      <pubDate>Thu, 07 Apr 2011 15:04:57 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/martapalenikova/sport/repre-u18-poprad-2010-jeden-bajecnej-reprik-vas-poprosim</link>
    </item>
    <item>
      <title>Neúspechy, sklamania a znovuvstávania..</title>
      <description>Sklamanie je svina. Naozaj jeden z tych najhorsich pocitov. Je to dusevny stav, ktory naplna cele „ja“ a nic sa s tym v tej chvili neda.. Stvu ta veci ktore sa uz stali, ktore uz neovplyvnis, ktore su (bohuzial) minulostou. Vycitky, smutok, beznadej, nenaplnene ciele, pocit uplnej nemoznosti. Tak sa vtedy clovek citi.</description>
      <guid isPermaLink="false">76c53e6e-e899-41b3-89b1-a1683ed490de</guid>
      <pubDate>Thu, 05 Aug 2010 14:32:41 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/martapalenikova/nezaradene/neuspechy-sklamania-a-znovuvstavania</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
