Otvorila oči a podvedome siahla rukou pod vankúš. Aj keď spala vedela, že jej mobil brunením prijal sms. Otvorila jedno oko, po včerajšom fiasku s alkoholom bola úplne mŕtva. Ako prvé si všimla čas, bolo 10 hodín. A to plánovala vstať o 9, aby stihla do školy všetko, čo si na dnes pripravila. Písal Marek. Snažila sa sústrediť na to, čo práve číta, nedarilo sa, tak skúšala znovu a až po treťom preklikaní celej sms si uvedomovala slová..princezná, druhá šanca, miesto v srdci.. Ďalší v poradí. Ďalší, ktorého namotala na svoj prst ako motúzik. Ale ani tento nedostane ocenenie : môjho srdca šampión. Nevládala teraz riešiť takéto veci, vymýšľať sms ako to povedať čo najjemnejšie, bolo už aj tak neskoro. Zaklapla mobil a zatvorila aj to jedno oko, ktoré vnímalo okolie. Netrvalo dlho a opäť sa ocitla v sne. Sedela na vysokom kresle lemovanom zlatom. Pozerala na seba očami ďalšej osoby a videla, ako k nej prichádzajú muži. Malí, veľkí, pekní, bohatí a na dlaniach držia svoje srdcia. No ona ich len vzala do rúk, usmiala sa úsmevom tej najväčšej zvodkyne, dala srdce pod nohu a rozdupala ho. Zhrozene pozerala, ako muži odchádzajú bez svojho srdca, ktoré mohlo patriť jej, ale každé ostávalo pod jej nohami rozdupané na kúsky.Otvorila oči. Zľakla sa seba samej. Nehybne ležala v posteli, pozerala na biely strop a premietala si v mysli, koľko mužov takto naozaj zničila len za posledných pár mesiacov. Dosť. Som ničiteľka ľudských sŕdc, pomyslela (som) si trpko, odriekla modlitbu za skutočnú lásku a vstala do ďalšieho dňa.
