Otváram oči a uvedomujem si, že ich nevládzem otvoriť. Neviem, či niekto z vás pozná ten pocit, ale mňa v poslednej dobe trápi dosť často. Dôležité je, že poznám jeho príčinu. Je to fyzická, psychická a duševná unavenosť môjho tela, mojej duše a mojej mysle.Nevládzem sa usmievať, keď to odo mňa vyžadujú, najmä v práci, nevládzem dýchať, najmä keď musím, nevládzem sa učiť, a to sa odo mňa očakáva. To všetko si uvedomujem a prekonávam sa, lebo oči mám ešte stále zatvorené. V izbe je tak horúco, že mám pocit, že sa mi potí každý kúsok tela, asi aj spolu s mozgom. Hmm..mozog..cerebellum, váži 1500g u dospelého človeka, u novorodenca 400g. Je rozdelený na : medulla oblongata, pons Varoli, mesencephalon, diencephalon a telencephalon. Pamätám si to ešte, to je fajn. Tak prečo na skúške mi vypadne polovica naučeného a mám pocit, že čas strávený učením som mohla preflákať v parku, na nákupoch alebo kávičkovaním s priateľmi???Janka, odkedy prišla z Ameriky, čo bolo skoro pred mesiacom, boli sme spolu málo, takmer vôbec a mám pocit, akoby tu ani nebola. Nevideli sme sa tak dlho, ale napriek tomu, naše priateľstvo ostalo neporušené a úprimné ako na začiatku, pred 9 rokmi. V duchu sa ospravedlňujem sebe, aj Janke, a nútim sa už konečne otvoriť oči. Vitaj ďalší deň. Nebuď prosím príliš rýchly, aby som sa stihla naučiť na skúšku, Nebuď ani príliš pomalý, aby som mala síl až do konca. No ešte predtým, ako začneš, zastav sa na chvíľku a dovoľ mi dať si šálku kávy.
