
Ležím na posteli a je mi čudne. Oficiálne som ukončila dnešným dňom 2. ročník, vraj najťahší semester, začínajú sa prázdniny, zajtra idem po mesiaci domov, chodníky po rannej búrke vyschli a slnko páli ako najviac vie. Napriek týmto dobrým správam, cítim sa dnes čudne.
Mala by som sa tešiť z toho všetkého. Mala by som si obliecť letné šatičky a ísť na nákupy. Mala by som si kúpiť kýbel zmrzliny a spraviť si radosť. Ale, nedokážem to. V hlave mám zmätok pocitov, myšlienok, obrázkov a varí sa z toho fajnový guľáš.Bojím sa, že poznám príčinu. Nechce sa mi totiž všetku radosť leta absolvovať samej. Zase ten prázdny pocit nepotrebnosti, nepoznanie cesty pod nohami, necítenie tepla dlaní. Zase samota.