Odch ádzam,lebo ťa milujem..Odchádzam,lebo nedokážem nevidieť, nedokážem nemyslieť, nedokážem necítiť. Presviedčal si ma, že sme osud. Presviedčal si ma, že sme si súdení..Zrazu to tak nie je, zrazu nepatríme k sebe, a obaja sa strácame.Vzdiaľujeme sa, smerujeme na opačné konce. V hlave mám myšlienky plné teba. V očiach mám obrázky len teba, na vankúši cítim len vôňu tvojho tela po poslednej noci. Povedal si, ostaňme priatelia..Povedal si, nedokážem ťa milovať. Tie slova boleli, nedali mi spávat..Ale nevládzem st áť na nohách a usmievať sa. Nedokážem ti pozerať do očí a nemilovať ťa. Preto odchádzam do ďalekého sveta, kde sa nestretneme, lebo tam ľudia nevidia, tam ľudia necítia, tam ľudia niesú ľuďmi. Odchádzam, na rozlúčku nechávam bozk unášaný vetrom smerujúcim k tebe, odchádzam, aby som sa stala anjelom.
Ľudí nudí byť deťmi a tak sa ponáhľajú, aby dospeli, a keď sú dospelí, zas túžia byť deťmi. Strácajú zdravie, aby zarobili peniaze, a potom utrácajú peniaze za to, aby si dali do poriadku svoje zdravie. Natoľko sa strachujú o svoju budúcnosť, že zabúdajú na prítomnosť, a tak vlastne nežijú ani pre prítomnosť, ani pre budúcnosť. Žijú, akoby nikdy nemali umrieť, a umierajú, akoby nikdy nežili... Zoznam autorových rubrík: Pocity, Spomienka, Otázky a odpovede, Súkromné, Poezia