Priznanie

Laska. Pre niekoho obycajne slovo na obycajnom papieri. Pre inych slovo tisic krat sklonovane pocas jedneho dna. Pre umelcov asi najvacsia inspiacia na celej zemi. Pre mna, si to ty. Lasku nemozno definovat, lasku nemozno vidiet, musis ju citit. Niekedy ako mavanie stovky motylich kridel v brusku, niekedy ako lozenie mravcov po brusku, mozno nizsie..A niekedy je to pocit, ktory si neuvedomujeme, ze ho mame. Ale bystrejsiemu oku neunikne detail pri pohlade do nasich oci. Sladky usmev na perach, pohlad, co ta zahreje.Laska. Hovorime o nej vsade a stale, ale kto vie povedat, ze prave toto je ona? Kto si je isty, ze ju naozaj zazil? Asi nikto. Kazdy z nas ma inu podstatu lasky. A podstata mojej lasky si ty.Laska v mojich ociach je to, ked ma objimes, a keby ma v ten isty den objalo aj sto ludi, nikto ma neobjime tak ako ty. Laska je pre mna to, ze ked ma pobozkas, citim tuzbu, radost a nehu v jednom. Laska je pre mna ked zaspavam s nohou cez teba a pocujem tvoje srdce na mojej hrudi a nikom v tej chvili nebije rychlejsie ako tebe. Laska je pre mna moment, ked ma drzis za ruku a ked sa potknem, tak ma podrzis. Laska je pre mna moja myslienka, ktoru vies skor ako ju poviem. Laska je pricina a zaroven radost mojho zivota. Laska, to si jednoducho ty.