Položím si fotku pred tvár a snažím sa spomenúť si na každý detail tvojej tváre..snažím sa vybaviť si tvoj hlas, ktorým si stále na mňa volal..snažím sa spomenúť si na tvoj úsmev, ktorý ti na fotke chýba..snažím si spomenúť na tvoje dlane, ktoré ma pohladili po líci, snažím si spomenúť na tvoje pery, ktoré bozkávali tie moje, snažím sa spomenúť si na čokoľvek, čo by mi pripomenulo, že si bol..kedysi pri mne tak blízko, že som cítila tvoj dych, že som počula tvoj tep..no tvoje stránky v mojej hlave vybledli, slzy vyschli…a ja ďakujem tomu, kto vymyslel fotky..
Ľudí nudí byť deťmi a tak sa ponáhľajú, aby dospeli, a keď sú dospelí, zas túžia byť deťmi. Strácajú zdravie, aby zarobili peniaze, a potom utrácajú peniaze za to, aby si dali do poriadku svoje zdravie. Natoľko sa strachujú o svoju budúcnosť, že zabúdajú na prítomnosť, a tak vlastne nežijú ani pre prítomnosť, ani pre budúcnosť. Žijú, akoby nikdy nemali umrieť, a umierajú, akoby nikdy nežili... Zoznam autorových rubrík: Pocity, Spomienka, Otázky a odpovede, Súkromné, Poezia