Všetko najlepšie ku dňu otcov...

Prvé slovo takmer každého je mama. Je to celkom logické, puto medzi matkou a dieťaťom je dosť silné na to, aby si uvedomovali potrebu mať jeden druhého. Ale nemalo by sa zabúdať aj na druhého rodiča, zodpovedného za malého potomka, na otca. Včera bol práve deň venovaný všetkým novopečeným, starým, hrdým a menej pyšným otcom. Bolo mi ľúto, že ja som od svojho otca vzdialená par stovák kilometrov a nemohla som mu povedať: Ďakujem Ti oci za to, že si ma naučil chodiť na nočník, keď sa nám mamka vyhrážala, že mi nekúpi kačku. Že si nám v zime stále postavil bobovú dráhu v záhrade, že si sa s nami ochotne bavil na vojakov, aj keď sa to mamke nepáčilo a my sme to milovali, že si nás každý večer nosil na chrbte po celom dome priamo do postele, aj keď sme stále pribehli naspäť do obývačky, že sme chodili na výlety, že si pre nás postavil chatu holými rukami, že si pre nás stále robil čo najviac,ďakujem ti že nás ľúbiš.