Odsúdenie bolo našim osudom, alebo len krutou hrou..?
Stála som tam so smútkom a ty si len mávol rukou..
Objal ma a odvtedy nepustil.
Keby si tušil, nikdy by sa skutok nestal skutkom...
Dnes je už mlieko vyliate,A slzy na stole..Ty si aj tak neprišiel. Túlam sa v myšlienkach a hľadám dôvody, ukrývam sa pred ľuďmi a strácam úsmev, vieru, aj nohy.. Ostávam prikovaná na posteli, že ty prídeš, v planej nádeji.. Nechcem falošné úsmevy, aby som uverila v lásku.. hľadím na cudzie tváre s medom v hlásku, čo pohládzajú pekné tvary a pekné baby.. Kde sa podela úprimnosť ľudstva, čo zachraňovala detstvá, našich mám, dnes našich strát.. Volám ťa láskavosť sveta, príjdi nás objať, lásku k druhému do nás vliať, lebo zničíme sa sami, ako vojnoví vojaci, bez tvojej pomoci.. Ostávam zronená, v kútiku stojím, hlava sklonená, už nikomu neverím, všetko kvôli jednému človeku, ktorý si vzal moje srdce a odišiel, a už neprišiel, a srdce nevrátil..
