Slovenské médiá sa stali pre súčasnú vládu poriadnym sústom, ktoré si premiér a jeho spoločníci náležite vychutnávajú. Súhlasné stanovisko k vládnym krokom sa objaví len sporadicky a tak im média poskytujú dobrý priestor, aby sa stavali do pozície trpiteľov. A túto možnosť radi využívajú – dokonca veľmi účinne.
Ak nepokladáme domáce médiá za objektívne a chceme vidieť našu krajinu na nestrannom poli, treba sa pozrieť za hranice.
„Dnes je jasné, že na Slovensku nie je ani tak ohrozená rovná daň, ako skôr rovnosť občanov pred zákonom.“ (spomína sa policajné násilie voči kazašskej novinárke, obvinenie Hedvigy z krivej výpovede, policajná razia proti hudobníkovi v nitrianskom klube atď.)
„Médiá sa síce dlho snažili držať kauzu predovšetkým ako problém Ficovej vlády, ale Ficovi sa po celú dobu darilo tváriť, že on je v tejto veci v opozícii.“ (kauza pozemkov pod Tatrami a premiérov postoj k nej)
„Všetky kroky vlády ľavicového populistu Fica viac či menej posilňujú právomoci štátu na úkor občanov.“ (menované sú zákon o vyvlastnení majetku či kontrola mimovládnych organizácií)
„Fico zvyšuje aj psychologický tlak na spoločnosť. Vytvára obraz ako podľa príručky populistu: nadnárodné podniky, obchodné reťazce a médiá.“ (na margo Ficových nepriateľov)
„Ficova vláda sa síce zmocnila verejnoprávnej televízie, ale to je pre politikov len úbohá náplasť na frustrujúci pocit opustenosti v mediálnom piestore.“
(Respekt)
„Slovenský premiér získal úrad ako výbušný ľavicový populista, avšak bol opatrný v smere vzdania sa zákonov v prospech podnikateľov (rovná daň).“
„Fico má ostré vzťahy s médiami, ktoré obviňujú jeho vládu z nevšímavosti a údajnej korupcie. Odmieta poskytovať rozhovory a niekedy dokonca odpovedať na otázky kritických novinárov. Niektoré denníky nazval prostitútkami.”
(The Economist)
„O slovenskom premiérovi sa vraví, že je citlivý, keď ide o médiá, ktoré obvinili niektorých z jeho ministrov z korupcie a kritizovali nedostatok legislatívnych úspechov vlády.“
(The Guardian)
„Politický pokrok sa spolu s hospodárskym rozvojom východoeurópskych štátov nedá udržať. Drastický nedostatok demokracie týmto krajinám nemožno vyčítať. Tamojší politici sa len ťažko prispôsobujú politickým štandardom EÚ. “
„Slovenské médiá takmer denne odhaľujú prešľapy vo verejnom obstarávaní rôznych ministerstiev. Takisto sú odkryté podozrivé transakcie pri reštitúciách pozemkov, ktoré siahajú až ku vládnemu partnerovi Vladimírovi Mečiarovi (...) Nový tlačový zákon má obmedziť slobodu médií. Je neuveriteľné, ´čo si dovolia médiá voči vláde´, povedal Fico.“
(Die Welt)
Pre férovosť treba dodať, že sa objavuje aj čosi pozitívne na náš účet. Väčšinou sú to správy o ekonomickom pokroku, posilňovaní koruny a sem-tam o športových úspechoch našich krajanov.
Náš premiér sa nemá príliš čím chváliť. Ako vysoký predstaviteľ slovenskej politiky si na svoje konto môže pripísať zahraničné správy o jeho politickej charakteristike ako populista a jeho nevôli voči médiám. Ešteže prijmeme to euro. Zlepší si svoj osobný imidž aspoň ako ten, čo si potriasa rukami s najvyššími zástupcami únie.
