Tak ako majú reštaurácie svojich regulars, aj obchody v Kanade sa môžu pochváliť stálou klientelou. Tých istých zákaznikov majú obchody iste aj u nás. Raz za týždeň zájdeme do minipotravín na sídlisku, sem-tam do zelovocu na vedľajšej ulici. Obchodníci radi vidia tie isté tváre a potešia sa, že u nich pravidelne nakupujete. Existuje však jeden druh obchodu, v ktorom ste si nie tak istí, či sa máte z dôvery svojich zákazníkov tešiť. A ja som sa práve v takom ocitla.
Na tzv. liquor store je zaujímavý fakt, že je pod viac-menej prísnym štátnym dohľadom. Alkohol má totiž v kanadskej provincii British Columbia špecifické postavenie. Kúpiť ho môžete len v štátnych alebo licenciou opatrených obchodoch. Predávať sa nesmie pred deviatou hodinou ráno, kontrola preukazov totožnosti je mnohokrát prísnejšia ako na Slovensku a dokonca vám hrozia sankcie, ak váš zákaznik spôsobil pod vplyvom alkoholu podaného vo vašom obchode nehodu.
Avšak tu sa osobitosť liquor storu zďaleka nekončí. Ak si niekto kupuje svoju dennú porciu alkoholu u nás, nikto si to nemusí všimnuť. Napokon, koho by to v nejakom Tescu aj zaujímalo? Keď však niekto v kanadskom liquor store prichádza denne po litrovú fľašu vodky, dôjde vám, že si ju neukladá ako zásobu do budúcnosti (iba ak vo vlastnom organizme). A prípady su častokrát oveľa smutnejšie.
„Pozeraj sa, tento si kúpi tri fľaše čuča a dve litrovky whisky," vraví mi kolegyňa, keď vonku uvidela asi šesťdesiatnika o paličke. Vraj prichádza minimálne raz za týždeň (aspoň ona ho vtedy obslúži, ktovie koľkokrát príde na nákup medzi tým...). Našich regulars by som vo všeobecnosti rozdelila na dve skupiny. Tí, ktorí sa snažia tváriť inkognito a tí, ktorí svoje pravidelné návštevy neskrývaju a chápu personál, ktorí im predáva alkohol, ako svojich priateľov. Prvá skupina ledva pozdraví, keď sa ich spýtate ‚How are you doing?‘, odpovedia bez toho, aby sa na vás pozreli. Dokonca si nezložia v obchode slnečné okuliare v domnienke, že ich nespoznáte. Ale vy sa aj tak stihnete natiahnuť po ich tovare ešte skôr, ako prídu k vášmu pultu. Druhá skupina má úplne odlišný postoj. Niekedy mi títo regulars pripadajú, ako by boli hrdí na to, že si pamätáte ich pravidelné položky nákupu. Porozprávajú vám o svojej novej mačke, ako pôjdu poobede na pláž a niekedy sú to doslova životné príbehy.
V tomto liquor store som robila aj minulé leto a zo všetkých zákazníkov sa mi najviac vryla do pamäti pani, ktorú sme, priznám sa, veľmi nepekne začali volať ‚cancer lady‘. Vždy si prišla po fľašku whisky a cigarety, avšak jej raňajší rituál musel pokračovať vymenovaním všetkých jej chorôb a posťažovaním sa o jej najnovšej diagnóze. Keď si jednu z nás, predavačiek, obľúbila, dokázala viesť konverzáciu (niekedy skôr monológ) aj štvrť hodinu. Vravela nám, ako jej diagnostikovali rakovinu, alergiu na lieky, ktoré dlhšiu dobu užívala a ako musí chodiť na infúzie. To nám zdôrazňovala, aby sme si pri pohľade na jej rany na rukách nemysleli, že berie drogy. Keď som ju videla prvýkrát (šokovaná jej úbohým výzorom) a počula jej príbeh, myslela som, že jej neostáva veľa času. O to viac som bola prekvapená (a z určitého dôvodu som sa aj potešila), keď som ju videla vchádzať do nášho obchodu aj rok potom. Prvé, čo mi napadlo, bolo poznamenať ‚You are still alive!‘, ale zdržala som sa. Možno sa vám to zdá ako príliš čierny humor, ale keby ste ju poznali, určite by ste zostali rovnako šokovaní ako ja.
Takisto je zaujímavé sledovať krivku návštevnosti. Deň sa začne vcelku zostra, prvé dve hodiny (podotýkam, že ide o čas do jedenástej hodiny doobeda) sa zvonček na dverách dosť narobí. Prichádza totiž prvá várka regulars. Požiadavka jasná - tvrdý alkohol, alebo to, čo je najlacnejšie. Veková kategoria zákazníkov siaha od dievčat, ktoré práve prekročili hranicu legálneho požívania alkoholu, cez slušne vyzerajúcich mužov v produktívnom veku, až po dôchodcov so zdravotnými ťažkosťami. Živo začne byť znova poobede - prichádza na rad pivo, víno naozaj len občasne. Všetko závisí od počasia. Ano, aj to ovplyvňuje naše tržby, a to v podstatnej miere. Posledné upršané nedeľné doobedie bolo u nás úplne mŕtvo, akonáhle začalo na pár minút svietiť slnko, takmer sme sa nezastavili. Je smiešne, ako ľudia okamžite siahnu po alkohole, keď zavetria teplo. A pritom sú tieto dve veci úplne zlou kombináciou.
Človek by neveril, koľko ľudí dokáže raňajkovať vodku. A koľko litrov piva je možné naliať do organizmu za jeden deň. Aj ja akosi stále podvedome dúfam, že každodenné výlety do liquor storu nekorešpondujú so spotrebou nakúpeného tovaru. A to aj napriek tomu, že sa pravidelne pozerám na trasúce sa ruky, ktoré nie sú schopné spočítať pár drobných.
