Bol raz jeden mladý muž, ktorý sa narodil v chudobnej rodine. Nemohol chodiť do školy a sníval o advokátskom povolaní, ibaže nikto ho neprijal do zamestnania. Keď ukončil základnú vojenskú službu, rozhodol sa využiť vlastnou príčinlivosťou získané právnické poznatky a vstúpiť do politiky. Kandidoval teda do Senátu, ale protikandidát získal drvivú väčšinu hlasov.
Dočasne sa vzdal práva aj politiky a otvoril si obchod. Nakoniec zbankrotoval, prijímal akúkoľvek prácu a sedemnásť rokov splácal dlžoby. Sny ho však neprestajne povzbudzovali.
Zaľúbil sa, oženil, zarábal na živobytie a znova vstúpil do politiky ako kandidát Kongresu. Zvolili ho tesnou väčšinou hlasov, ale keď kandidoval v ďalšom volebnom období, zažil ponižujúcu porážku.
Nato sa pokúsil získať miesto v pozemkovom úrade, ale odmietli ho. Všade sa mu posmievali pre nízky pôvod, nedostatočné vzdelanie a neuhladené spôsoby. Vysoko zdvihol hlavu, potlačil pocit zranenej hrdosti a opäť sa rozhodol kandidovať do Senátu. Jeho priatelia i nepriatelia, ba aj rodina sa mu za chrbtom svorne smiali. Zasa prehral.
Napokon ho na sneme jednej významnej strany nominovali do funkcie viceprezidenta. Pri záverečnom hlasovaní znova prehral – v súboji s celkom neznámym politikom. Ešte raz kandidoval do Senátu a rozbehol kampaň, ktorá ľudí síce zaujala, doviedla ho však iba k ďalšej porážke.
Napriek tomu zostal svojmu snu verný. Nezaoberal sa neúspechmi a naďalej húževnato a oduševnene bojoval za ideály a zásady, ktoré vyznával.
V päťdesiatke, zranený mnohými prehrami, ale ešte vždy vytrvalo kráčajúci po osudom predurčenej ceste, sa Abraham Lincoln nakoniec stal prezidentom Spojených štátov.
