20. júla si každoročne pripomíname Medzinárodný deň šachu, pretože v tento deň bola v roku 1924 založená Medzinárodná šachová federácia (FIDE).
Ako osláviť Deň šachu? Najkonvenčnejšia a zaiste i „najšachovitejšia“ odpoveď je jednoduchá – zahrať si šachovú partiu. Je to dobrá možnosť a nedá sa ňou nič pokaziť.
No je tu aj iná možnosť. Naučiť niekoho hrať šach! Otec naučí syna, teta svoju neter, starší bratranec mladšieho, učiteľ zverených žiakov. Veď možno aj vy si pamätáte svoje učenie šachu, prvú hraciu súpravu, partiu s otcom, prvú knihu... Sú to magické momenty.
Veď šach je hrou, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu. Už stáročia. Desiatky generácií. Preto aj my by sme mohli oslavovať Deň šachu tým, že niekoho naučíme hrať šach. Veď každé pokolenie má prevziať to najlepšie od predchádzajúceho, rozvíjať to a odovzdávať ďalej.
A pokiaľ chceme urobiť niečo iné, môžeme niekomu podarovať hraciu súpravu alebo knihu o šachu. Môže to byť dar, ktorý niekomu zmení život. Doslova.
Šach sa dá popularizovať aj inými spôsobmi. Dajme tomu tým, že niekomu porozprávame o histórii hry, životoch šachistov, hre naslepo, súboji človeka s počítačom či o tom, ako sa šach využíva ako metafora života. Je toho neúrekom.
...a návrhom nie je koniec. Lebo tiež môžeme zdieľať niekoľko statusov o šachu na sociálnych sieťach, napísať nejaký článok či esej, presne tak, ako sa o to pokúša aj tento text. Tiež môžeme zasponzorovať miestny šachový klub. V neposlednom rade môžeme požiadať obľúbené periodikum, aby zriadili šachovú rubriku.
Je plné priehrštie možností, ako si pripomenúť Medzinárodný deň šachu. Dôležité je len jedno – niečo urobiť! Lebo šach si nepochybne zaslúži, aby bol odovzdávaný ďalším generáciám.
Post scriptum: A keby sme chceli oslavovať tento deň hraním šachu, tak urobme to prosím verejne, napríklad v parku, knižnici či v kaviarni. Veď stačí jedna šachovnica rozložená v parku a možno sa pri nej začne príbeh ďalšieho šachistu...
