Balenie
Vianočné darčeky s Máriou balíme obvykle na manželskej posteli. Netreba príliš ohýbať chrbticu. Aj vladár takto balí darčeky voličom? S kým balí on, s ktorým mecénom, či akým poradcom, alebo radkyňou? So ženou odhrnieme paplóny hore na vankúše, aby sme mali dostatočne veľký priestor na balenie. Najmä tie veľké si vyžadujú veľa priestoru. Vymyslieť trblietavé slová, ktoré sú baliacim obalom si vyžaduje čas. Zbaliť voliča na obal darčeku nie je vždy jednoduché.
Nevďačné námestia
Samozrejme, trblietky na obale nie sú z pravého zlata, to určite nie – málo je z nás, ktorí majú zlata dosť, nato, ešte ho aj rozdávať. Nedávno niekto na štábe nápadito poznamenal pri balení: „Na námestiach kričia, mrznú, že darčeky nechcú – Dosť bolo darčekov.“ Nebol som to ja. Podobné nápady (fantáziu) pri maľovaní sľubov na baliacom papieri tu potrebujeme na štábe všetci. Niekedy sa darí, niekedy nie. Niekedy si človek s povzdychom pomyslí: „Ani tí naši veriaci sľubom nie sú vďační! Radosť ich necítiť na uliciach, iba hnev iných na obrazovkách, v správach... Ako sa potom máme cítiť?“
Vianočný stromček
Pamätám si, ako veľké autá vozili tlsté stromy na nákladných autách. Rok za rokom chudli. Posledný hromadný zvoz dreva z lesa boli štíhle kmene ako Svätoplukove prúty. Niekedy sa tak dialo v duchu národného pevca Karola Duchoňa: „Kde sa z hory drevo tíško zváža.“ Tíško a potajomky. Akokoľvek, dnes vozia z lesa už len jeden veľký ihličnatý strom na konci roka. Hory vôkol našej dedinky vyťaté. Niekto prezieravo nechal v lese zopár ihličnatých stromov na každoročné vianočné slávnosti. Vždy si nájdeme pod stromčekom hojne darčekov. Osobitne posledné roky sú trblietavé. Najme v rúchu tmy, keď nič nevidieť, hviezdy ako slová nehy, vynárajú sa spod vianočného stromčeka. „Radosť veľká sa zjavuje, pod stromčekom nám sľubuje.“ Zámena slov nábožnej pesničky, so slovami svetskej potreby ideológie. Opäť je to tu.
