20 rokov - 22 cieľov - ani jeden splnený...aj takto sa riadi na Slovensku...

Železnice, každý ma na ne svoj názor...ako ich modernizáciu riadia štátni úradníci a nominanti? Pozrite si fakty...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Problematike železničnej dopravy sa venujú viaceré programové vyhlásenia vlád, národné programy reforiem, ako aj množstvo strategických dokumentov (nielen) rezortu dopravy. Problémov, ktoré v súčasnosti trápia železničnú dopravu, je veľa. Od nevyhovujúceho stavu na tratiach regionálneho významu, zastaraného parku koľajových vozidiel, až po slabé využívanie železničnej siete.

V súlade s medzinárodnými dohodami AGC a AGTC vybrané železničné koridory na Slovensku definitívne začlenené do európskej siete TEN-T vrátane možnosti ich spolufinancovania z fondov EÚ. Tým bola zároveň daná základná stratégia rozvoja železničnej dopravy na Slovensku v kontexte rozvoja dopravy EÚ.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Štátne inštitúcie nesplnili za ostatných dvadsať rokov ani jeden z 22 merateľných cieľov definovaných v stratégiách smerujúcich k modernizácii hlavných národných železničných koridorov zaradených do európskeho systému TEN–T. Ku koncu roka 2020 bola zmodernizovaná len tretina hlavných tratí za 1,6 miliardy eur a aktuálne sa pracuje na úsekoch v celkovej dĺžke 74 kilometrov (km). Do roku 2030 je však potrebné modernizovať ešte 563 km tratí, pričom náklady na ich komplexnú rekonštrukciu sa odhadujú na 5,6 miliardy eur.

Obrázok blogu

Vyplýva to zo záverov analytického komentára Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Tento blog je spracovaný výňatkami a citáciami so správy NKU k problematike Strategickej modernizácie železníc, ktoré NKU publikoval.

SkryťVypnúť reklamu

Zhrňme si najprv fakty a položme si otázku či toto je dobrý manažment železníc

  • Za obdobie rokov 2000 – 2020 vzniklo v SR desať strategických dokumentov v oblasti dopravy, ktoré sa týkali modernizácie železničných koridorov a ich budúceho vývoja.

  • Všetky tieto stratégie síce definovali čo treba dosiahnuť, avšak mnohokrát už neurčili ako, kedy a za koľko. Spoločným znakom boli aj chýbajúce základné prvky, ktoré by taký dokument mal obsahovať; napríklad podrobnejší finančno-implementačný plán s priorizovaním jednotlivých úsekov, vyčíslenými nákladmi a zdrojom financovania. Nadväzujúcim problémom je aj chýbajúce monitorovanie a spätné vyhodnocovanie plnenia úloh, daných strategickými dokumentmi.

  • V rámci týchto stratégií bolo stanovených 34 cieľov s termínom dokončenia modernizácie troch TEN-T koridorov pretínajúcich Slovensko, z ktorých však bolo možné vyhodnotiť len 22 cieľov.

  • Z týchto cieľov nebol splnený ani jeden. Po viac ako 20 rokoch sa SR blíži ešte len k dokončeniu prepojenia Bratislavy so Žilinou.

  • Strategický dokument z roku 2005 predpokladal zmodernizovanie celej koridorovej siete do roku 2015. Aktuálne platným dokumentom je Stratégia 2030. Podľa nej má SR zmodernizovať koridory do roku 2030. Existuje však vysoké riziko, že aj tieto plány zostanú iba na papieri.

  • Na Slovensku existuje prílišná závislosť od jedného zdroja – až 85 % výdavkov na modernizáciu železničných koridorov bolo hradených prostredníctvom fondov EÚ a spolufinancovania.

  • Zásadnejší problém s financovaním tkvel aj v nulovej prepojenosti stratégií na rozpočet. Návrhy rozpočtov nereflektovali na potreby, ktoré definovala stratégia, pritom každý dokument bol riadne schválený vládou.

  • Stratégia 2030 si kladie za cieľ zmodernizovať úseky v objeme 6,3 mld. eur, pričom finančné krytie majú v súčasnosti 4 projekty v sume 694 mil. eur. Potrebné zdroje na realizáciu ostatných projektov, vo výške 5,6 mld. eur, zatiaľ neboli jasne zadefinované.

  • V rokoch 2006 až 2008 bolo vynaložených 32,8 mil. eur na predinvestičnú a investičnú prípravu úsekov, ktoré doposiaľ neboli realizované a v súčasnosti si vyžadujú nové povolenia.

Rozdiel odhadovaných nákladov na modernizáciu všetkých troch koridorov medzi najstaršou a najnovšou stratégiou narástol o takmer dvojnásobok. Kým v roku 2000 uvádzal Program rozvoja železničných ciest do roku 2010 potrebu 4,2 mld. eur (v tom čase ešte nebol zrealizovaný ani jeden projekt), v rámci Stratégie 2030 (z roku 2016) bola táto suma vyčíslená na takmer 6,3 mld. eur. K tejto sume je ešte potrebné pripočítať medzičasom dokončené úseky, resp. tie, ktoré sa ku koncu roka 2020 ešte realizovali a stratégia s nimi nepočítala, v celkovej výške 2 mld. eur. Spolu tak náklady na modernizáciu všetkých koridorov dosahujú sumu 8,3 mld. Eur

SkryťVypnúť reklamu

Odpoveďou na otázku, ktorá sa týka pomalej modernizácie, je predovšetkým stávka na jeden zdroj financovania. Pritom každá stratégia pripomína dôležitosť diverzifikácie zdrojov financovania. Pre príklad „dobrej praxe“ v modernizácii koridorov nie je potrebné ísť ďaleko. V ČR k 31. 12. 2019 zmodernizovali 1 096 km koridorových tratí, čo je 76 % z celej siete. Na Slovensku tento podiel dosiahol iba 23 % . Koridorová sieť v ČR je približne dvojnásobne dlhšia ako u nás.

Modernizácia prebieha v ČR od roku 1993 a na rozdiel od Slovenska bolo odlišné aj zloženie finančných zdrojov. Viac ako 6 mld. eur z celkovej vynaloženej sumy tvorili národné zdroje(43,3 %). Ďalšími zdrojmi, ktoré sa na modernizácii podieľali, boli fondy EÚ (29,8 %) a bankové úvery (26,9 %).

SkryťVypnúť reklamu
Porovnanie zdrojov financovania modernizácie koridorov v SR a ČR k 31. 12. 2019
Porovnanie zdrojov financovania modernizácie koridorov v SR a ČR k 31. 12. 2019 

Zhrnutie:

Vo všetkých vypracovaných rozvojových a strategických materiáloch od roku 2000 sa opakovali identické vízie a ciele a dochádzalo len k ich posunu v čase. Toto nenapĺňanie cieľov bolo spôsobené jednak nesprávnym nastavením štruktúry strategických materiálov a v neposlednom rade i zlým nastavením financovania prípravných, rozvojových, realizačných a modernizačných aktivít. Systém nastavenia financovania projektov, nielen v oblasti železničnej infraštruktúry, nemôže byť závislý predovšetkým od prostriedkov z EÚ. Štátne inštitúcie nesplnili za ostatných dvadsať rokov ani jeden z 22 merateľných cieľov systému TEN–T.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Vízie mnohokrát ostávajú iba na papieri. K reálnym krokom nedochádza, resp. veľmi oneskorene. To so sebou prináša množstvo negatívnych faktorov – od zvyšovania investičných nákladov (zaťaženie rozpočtu) až po nevyužívanie celospoločenských prínosov, ktoré so sebou zrealizované projekty prinášajú (napr. väčšia atraktivita železničnej dopravy, presun prepravy z cestnej na železničnú, znižovanie emisií a pod.).

Stále máte pocit že manažment modernizácie železníc za posledných 22 rokov bol riadený správne?

Zdroje článku, citácie a výňatky: Branislav Štofan, Roman Cabadaj, Tibor Škula: STRATEGICKÁ MODERNIZÁCIA ŽELEZNÍC, NKU, Európska komisia; marec 2011. Biela kniha. Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému, efektívne využívajúceho zdroje. [online], Európsky dvor audítorov. 2018, Program modernizácie a rozvoja železničnej infraštruktúry na r. 2007 – 2010. [online], MDVaRR SR; jún 2014, Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020. [online], MDVaRR SR; december 2016. Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 – Fáza II. [online]

Martin Greguš

Martin Greguš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  63
  •  | 
  • Páči sa:  362x

Som predseda občianskej iniciatívy STOP Zelená - www.stopzelena.sk - ktorá sa snaží vyvíjať osvetovú činnosť v oblasti ochrany životného prostredia, znižovať odpad v podobe „ľudských stôp“ zanechaných vo voľnej prírode, ale aj v mestách, a tak vytvárať priaznivejšie životné prostredie pre budúce generácie v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja Slovenska a zakladajúci člen občianskej platformy Team Bratislava, ktorú založili bratislavskí členovia a sympatizanti občianskej iniciatívy. Pri príležitosti dňa ZEME sme spustili spravodajský portál ZELENESPRÁVY na www.ZELENESPRAVY.sk. Okrem sme.sk čítam a aktívne podporujem www.ISOCERTIFIKAT.sk portál o ISO certifikácii, www.NOVOSTAVBA.sk - spravodajstvo zo slovenského stavebníctva, spravodajstvo z Bratislavy na www.BLONLINE.sk a spravodajský portál www.ISLOVAK.sk Zoznam autorových rubrík:  BratislavaOchrana životného prostrediaŠtátne orgány a samosprávaStrategické plány a manažmentPolitika, komentáre a postrehyStavebníctvo a dopravaZdravotníctvoNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu