Olympijské hry majú byť sviatkom športu. Miestom, kde sa stretávajú najlepší športovci sveta a reprezentujú svoje krajiny. Pre fanúšikov sú symbolom výkonu, fair play a národnej hrdosti. No pri každej olympiáde sa na Slovensku objavuje aj iná otázka – koľko ľudí vlastne cestuje na hry v mene štátu a koľko z nich sú skutočne športovci.
V čase, keď štát hovorí o konsolidácii verejných financií, zvyšovaní daní a potrebe šetriť, je táto otázka ešte citlivejšia. Na jednej strane vláda vyzýva občanov na zodpovednosť a škrty, na druhej strane sa pri veľkých podujatiach ako olympiáda objavujú fotografie politikov, funkcionárov a rôznych delegácií v olympijských arénach, v VIP zónach či na reprezentačných večeroch.
Samotná prítomnosť politických predstaviteľov by nebola problémom. Podpora športovcov je prirodzená a symbolická. Problém však vzniká v momente, keď sa začneme pýtať, koľko takáto podpora v skutočnosti stojí.
Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini sa napríklad rozhodol osobne podporiť slovenských športovcov na zimných olympijských hrách v Miláne a Cortine. Jeho návšteva trvala približne tri dni a zahŕňala program v olympijskej dedine, účasť na hokejových zápasoch slovenskej reprezentácie či návštevu Slovenského olympijského domu, kde sa konali reprezentačné podujatia a stretnutia s delegáciami. A zopakoval to aj teraz.
Návšteva prezidenta je vždy spojená aj z jeho sprievodom. Hlava štátu totiž nikdy necestuje sama. Súčasťou delegácie bývajú pracovníci prezidentskej kancelárie, poradcovia, bezpečnostný tím, logistický personál a často aj mediálny sprievod. Každý z nich znamená ďalšie náklady – letenky, hotelové izby, dopravu či diety.
Súvisiaci článok
Je plat prezidenta Pellegriniho vo výške cca 18 000 eur mesačne primeraný slovenským pomerom?
Prezident poberá mesačný plat presahujúci 18-tisíc eur, čo predstavuje takmer 12 násobok priemernej mzdy na Slovensku.
Pri podobných zahraničných cestách býva kapacita vládneho špeciálu približne okolo 20 až 25 osôb, čo naznačuje, že delegácia prezidenta môže byť pomerne početná. Koľko ich bolo na olympiáde, koľko na paraolympiáde?
To však stále neznamená konečný počet ľudí, ktorí sa na ceste podieľajú. Ochranka, miestna logistika či ďalší pracovníci bezpečnostných služieb často cestujú oddelene alebo zabezpečujú program priamo na mieste. Prečo sa tieto údaje nezverejňujú pravidelne a transparentne?
Ak by sme sa pokúsili urobiť len veľmi konzervatívny odhad nákladov, čísla rýchlo narastajú. Letenka do Milána či severného Talianska počas olympiády môže stáť stovky až tisíce eur. Ubytovanie v hostiteľskom meste počas hier sa bežne pohybuje v stovkách eur za noc. Trojdňová pracovná cesta delegácie s dvadsiatimi ľuďmi tak môže stáť desaťtisíce eur – a to stále bez započítania bezpečnostných nákladov, dopravy či organizačného zabezpečenia. Dostal prezident pre svoju delegáciu autá od usporiadateľov priamo na mieste, alebo museli ísť auta zo Slovenska vopred a aj so slovenskými šoférmi? Koľko áut tvorilo delegáciu ak išli zo Slovenska?
K tomu treba pripočítať aj reprezentatívne podujatia, ktoré sú s olympiádou tradične spojené. Slovenský olympijský dom, rôzne recepcie, kultúrne prezentácie či stretnutia s partnermi majú prezentovať krajinu, no zároveň ide o ďalšie výdavky z verejných zdrojov.
Funkcionári, delegácie a olympijský turizmus
Prezident pritom nie je jediný, kto sa na olympijské hry vyberie. Popri športovcoch a ich realizačných tímoch cestujú aj funkcionári športových zväzov, predstavitelia olympijského výboru, politici či rôzni členovia sprievodných delegácií.
Niektorí z nich majú jasnú pracovnú úlohu – napríklad pri organizácii, rokovaniach alebo logistike. Problém je však v tom, že verejnosť často nemá presný prehľad, koľko takýchto ľudí vlastne na olympiádu cestuje.
Zverejňuje sa zoznam športovcov, trénerov a realizačných tímov. No celkový počet ľudí, ktorí sa na olympiáde ocitnú ako súčasť oficiálnych delegácií, je už menej transparentný.
A s každým ďalším menom rastú aj náklady.
Stačí jednoduchá matematika. Hotel počas olympiády môže stáť 300 až 500 eur za noc. Pri troj- alebo štvordňovej návšteve je to vyše tisíc eur na osobu len za ubytovanie.
Delegácia dvadsiatich ľudí tak môže stáť pokojne 30 až 50 tisíc eur – a to je stále len hrubý odhad.
Ak sa podobné delegácie objavia na olympiáde aj paralympiáde, celkové náklady sa násobia.
Prezidentská kancelária v duchu transparentnosti by mala odpovedať na tri vecné a legitímne otázky:
Koľko členov malo oficiálne delegácie prezidenta Petra Pellegriniho počas návštevy olympijských/paraolympijských hier v Miláne a Cortine a aké boli presné náklady na tieto cesty (letenky, ubytovanie, doprava, diety a organizačné zabezpečenie)?
Aké boli celkové náklady štátu na bezpečnostné a logistické zabezpečenie prezidentovej návštevy olympiády vrátane práce ochranky, bezpečnostných služieb a sprievodného personálu? Koľko ľudí zabezpečovalo na Slovensku a aj priamo na mieste tieto návštevy?
Zverejní prezidentská kancelária kompletný zoznam členov delegácie a detailný rozpis všetkých nákladov, aby mali daňoví poplatníci jasný prehľad o tom, koľko stáli tieto zahraničné pracovné cesty?
Áno, niekto môže namietať, že olympiáda je raz za štyri roky a nejde o pravidelný výdavok. Lenže práve v tom je podstata celej diskusie. V čase, keď štát od obyčajných ľudí žiada šetrenie, živnostníkom zvyšuje odvody a podnikateľom dane, by mal ísť príkladom aj pri vlastných výdavkoch. Namiesto toho sledujeme delegácie politikov a funkcionárov na športových podujatiach, kde sa náklady na lety, hotely, dopravu či ochranku môžu vyšplhať na desaťtisíce eur. Verejnosť pritom stále nemá jasnú odpoveď na základnú otázku – koľko presne tieto cesty stoja a koľko ľudí ich v mene štátu absolvuje. Kedy sa preto transparentne zverejnia skutočné náklady celých delegácií na olympiádu aj paralympiádu?
Daňoví poplatníci majú právo vedieť, koľko ich stojí „podpora športu“, ktorá sa často končí v lóžach a na recepciách.
Súvisiaci článok
Slovensko o dvadsať rokov: štát, ktorý si podkopal vlastné základy
Slovensko musí zmeniť svoju cestu, aby o 20 rokov nebolo zadlženým, slabým štátom bez perspektívy pre ďalšie generácie.
Šokujúce čísla olympijských delegácií: Koľko nás naozaj stoja výlety politikov a funkcionárov?
Podpora športovcov je správna vec. Olympionici reprezentujú Slovensko a často venujú celý život tomu, aby sa na hry vôbec kvalifikovali. Štát by ich mal podporovať – finančne aj symbolicky.
Otázka však nestojí tak, či má prezident alebo politici prísť športovcov povzbudiť.
Otázka znie: koľko nás to stojí a koľko ľudí tam vlastne cestuje.
Slovensko dlhodobo hospodári s deficitným rozpočtom. To znamená, že štát míňa viac, než vyberie na daniach, a rozdiel financuje novým dlhom. Podľa aktuálnych plánov by mal deficit verejných financií v roku 2026 dosiahnuť približne 4,5 až 5 percent HDP. V praxi to znamená jednoduchú vec: každý verejný výdavok je čiastočne financovaný z požičaných peňazí. Ak teda štát zaplatí napríklad desaťtisíce eur za cestu delegácie na olympiádu alebo paralympiádu, približne päť percent z tejto sumy je v skutočnosti financovaných dlhom. Inými slovami – časť nákladov na podobné služobné cesty si Slovensko musí požičať a splácať ju budú až budúci daňoví poplatníci spolu s úrokmi. Aj preto je v čase konsolidácie verejných financií úplne legitímne pýtať sa, či je rozsah takýchto delegácií primeraný a či sú všetky tieto výdavky skutočne nevyhnutné.
Kým sa neobjavia presné čísla, zostane olympiáda pre mnohých Slovákov nielen sviatkom športu, ale aj symbolom otázky, ktorú si kladú čoraz častejšie: či sa z najväčšieho športového podujatia sveta nestáva aj pomerne luxusná pracovná cesta pre tých, ktorí na olympiáde nesúťažia, ale sledujú ju z tribúny.
Súvisiaci článok
Nezamestnanosť rastie, pracovných miest je dosť. Kto teda na Slovensku zlyháva – ľudia alebo štát?
Nezamestnanosť na Slovensku rastie. Prepúšťanie, rušenie živností a zlyhanie štátu odhaľujú vážny problém trhu práce.
