Búranie Istropolisu na pokračovanie...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí...

Kusý: V žiadnom prípade nepodpíšem nijaké rozhodnutie, ktoré by hovorilo o likvidácii, o zrovnaní Istropolisu so zemou..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Čo tvrdil starosta mestskej časti Bratislava Nové mesto Kusý v roku 2017?

"Istropolis nie je PKO, Istropolis je jedna z najhodnotnejších stavieb, ktorá poskytuje kultúrne vyžitie. Chceme verejnosti a potenciálnym kupujúcim povedať jasné posolstvo, že v žiadnom prípade nepodpíšem nijaké rozhodnutie, ktoré by hovorilo o likvidácii, o zrovnaní Istropolisu so zemou,"  povedal Kusý v roku 2017. 

Vo svojom stanovisku tvrdil, že podľa neho je nepredstaviteľné, aby zmizla budova s takou architektonickou a historickou hodnotou.

Istým spôsobom patrí nám všetkým. Preto je nepredstaviteľné, aby ju stihol osud ako PKO. Podobné barbarstvo sa nesmie zopakovať,"  zdôraznoval Kusý v roku 2017.

Zároveň povedal , že mestská časť nie je proti prípadnej rekonštrukcii budovy. Ak by chcel prípadný nový vlastník alebo vlastníci interiér obnoviť. 

Čo tvrdí starosta mestskej časti Bratislava Nové mesto Kusý v roku 2021?

Vizuál Nového Istropolisu s výškovou budovou
Vizuál Nového Istropolisu s výškovou budovou (zdroj: Immocap)

Spory medzi mestskou časťou Bratislava – Nové mesto a developerom Immocap Group, ktorý pripravuje výstavbu nového Istropolisu, sa dnes urovnali.

Ako oznámil starosta Nového Mesta Rudolf Kusý na sociálnej sieti, obom stranám sa podarilo dohodnúť na splnení garancií developera voči verejnosti. Podľa starostu ide o veľké víťazstvo, v skutočnosti to skôr pripomína divadlo a marketingový trik Kusého, aby si ako tak zachoval svoju tvár. Starosta od developera v tomto spore požadoval zachovanie alebo opätovné vybudovanie veľkej kultúrnej sály. Už nič nehovoril o zákaze búrania ako v roku 2017.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Rokovania boli mimoriadne tvrdé, návrh zmluvy sme si preposielali s pripomienkami, na ktoré boli ďalšie pripomienky - znova a dookola, ale teším sa, že sa nakoniec podarilo uzavrieť poctivú a transparentnú dohodu.“

Výsledok tak hodnotí ako víťazstvo pre Nové Mesto a pre verejnosť. Aktuálnu situáciu označil za príležitosť, ako lokalite vrátiť život a kultúrnosť. V prípade nesplnenia záväzkov by mal developer zaplatiť pokutu 5 miliónov eur.

 Aká je vlastná história sporu o Istropolis?

Immocap a YIT založili v roku 2017 spoločný podnik, v ktorom mali rovnaký vlastnícky podiel. Spoločnosť First SPV, neskôr premenovaná na akciovku Trnavské mýto, odkúpila od Jednotného majetkového fondu združujúceho viaceré odborárske organizácie bratislavský Istropolis. YIT neskôr z tohto projektu vycúvalo. Developer Immocap chce v Bratislave na mieste súčasného Domu odborov na Trnavskom mýte vybudovať projekt Nový Istropolis.

Skryť Vypnúť reklamu

Slovenská pobočka DOCOMOMO (Documentation and conservation of buildings, sites and neighbourhoods of the Modern Movement) začala bojovať za záchranu pôvodného Istropolisu. DOCOMOMO je medzinárodná odborná organizácia so sídlom na Technickej univerzite v Lisabone. Jej  členmi je v súčasnosti 71 krajín a združuje popredných architektov a architektky, historikov a historičky architektúry z celého sveta, ale aj univerzity, odborné spolky či profesionálne združenia. Jej činnosť na Slovensku zastrešuje Spolok architektov Slovenska a je financovaná aj z verejných zdrojov.

Organizácia zorganizovala za záchranu Istropolisu petíciu, ktorá získala za dva týždne podpisy viac ako 7-tisíc ľudí. Podpísaní odborníci a aktivisti v nej od Ministerstva kultúry, primátora, starostu mestskej časti a riaditeľa Pamiatkového úradu žiadajú odmietnutie povolenia asanácie Istropolisu, kým nie je ukončené konanie k otázke jeho vyhlásenia za pamiatku, podporu vyhlásenia za pamiatku, vytvorenie priestoru pre dialóg a diskusiu o obnove Istropolisu a komplexné riešenie ochrany modernej architektúry na Slovensku.

Skryť Vypnúť reklamu

V zmienenej petícii DOCOMODO tvrdí, že nemôže dopustiť stratu tak významnej časti kultúrneho dedičstva našej krajiny. V záujme ochrany Istropolisu preto naliehavo žiadajú o podporu nasledujúcich riešení:

  • Odmietnutie vydania povolenia k búraniu Istropolisu, kým neskončí jeho posudzovanie pamiatkovým úradom, podľa § 88 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

  • Podporu vyhlásenia Istropolisu za Národnú kultúrnu pamiatku podľa § 15 zákona č. 49/2002 Z. z. o vyhlásení za NKP.

  • Vytvorenie priestoru na inkluzívny a konštruktívny dialóg developera s obyvateľmi Bratislavy a odborníkmi o obnove a integrácii Istropolisu do nového Trnavského mýta.

  • Komplexné riešenie ochrany modernej architektúry na Slovensku zastrešené a systematicky podporované Ministerstvom kultúry SR (napr. vytvorením špeciálnej komisie) tak, aby bola zabezpečená adekvátna ochrana modernej architektúry ako rovnocennej súčasti kultúrneho dedičstva a podľa platnej legislatívy.

Vo svojom zdôvodnení významní architekti uvádzajú okrem iného, že Istropolis je ikonickou budovou Bratislavy s nesmiernou architektonickou a spoločenskou hodnotou. Zhoduje sa na tom domáca a zahraničná odborná verejnosť, umelecká obec, no najmä občania, ktorí podpísali petíciu. Celkovo do dnešného dňa petíciu podpísalo 10596 občanov, ktorí okrem iného argumentujú:

  • Architektonickou a historickou hodnotou diela. Zbúraním Istropolisu prídeme o unikátne dielo  neskoro modernistickej architektúry typické pre sociálny štát druhej polovice 20. storočia. Istropolis neodmysliteľne patrí k ikonám Bratislavy ako Slovenský rozhlas, Most SNP a premostenie SNG. Istropolis je stavba svetoveho kalibru, z rúk mimoriadnych slovenských architektov a umelcov (Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl, Jozef Jankovič  a ďalší). Celková priestorová kompozícia harmonicky spája monumentálny brutalistický objem kultúrneho centra s civilným subtílnym krídlom domu techniky, solitérom domu detí a štíhlou vertikálou budovy správy. Komplex disponuje radom mimoriadnych vnútorných priestorov, počnúc reprezentačnými schodiskami a foyermi, sálami rôznych veľkostí  až po najväčšiu sálu s jedinečným akustickým podhľadom a veľkorysým javiskom. Istropolis je výnimočný aj radom vynikajúcich umeleckých diel a autenticky zachovaných interiérov vrátane autorského mobiliáru. Na základe týchto odbornych argumentov sa Pamiatkový úrad SR aktuálne zaoberá vyhlásením Istropolisu za národnú kultúrnu pamiatku.

  • Kultúrnou hodnotou Istropolisu. Zbúraním Istropolisu stratíme jedinečný kultúrny stánok, ktorý za štyridsať rokov svojej existencie poskytol priestor množstvu kultúrnych podujatí, hudobných či dramatických predstavení. Istropolis bol sídlom Radošinského naivného divadla a dodnes v ňom sídli divadlo Wüstenrot. Nie je to ale len o minulosti. Búranie Istropolisu práve v dobe, kedy brutalistická architektúra zažíva revival, nedáva zmysel. V iných európskych mestách sa tieto budovy pre veľký záujem rekonštruujú a priťahujú množstvo turistov (Barbican v Londýne, Kulturhuset v Štokholme, Dostojevského divadlo vo Velkom Novgorode). Istropolis tiež inšpiruje novú generáciu slovenských i zahraničných umelcov, fotografov a filmárov.

  • Negatívnymi environmentálnymi vplyvmi. Zbúranie Istropolisu by malo negatívny vplyv na naše životné prostredie, z dôvodu opätovnej potreby produkcie stavebných materiálov a teda aj emisií skleníkových plynov. Stavebný priemysel je zodpovedný za takmer 40% svetovej produkcie skleníkových plynov a významnou mierou tak prispieva ku klimatickej kríze. Zbúranie funkčného a konštrukčne nezávadného komplexu z dôvodu výstavby podobnej budovy je plytvaním zdrojov a povedie k zbytočným emisiám. Toto je v príkrom rozpore so záväzkami Slovenska na znižovanie emisií s cieľom dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050.

  • Chrániť neznamená nezasahovať. Vyhlásenie Istropolisu za NKP neznamená jeho nedotknuteľnosť. Práve naopak. Umožní jeho adaptáciu na súčasné požiadavky a zároveň zabráni likvidácii jeho najvýznamnejších hodnôt. Ideálne by aj občania mali byť súčasťou debát o tom, ako integrovať Istropolis do nového Trnavského mýta v súlade s európskymi štandardmi participatívneho plánovania pre projekty podobného kalibru.

Čo na to developer?

Developer Immocap, ktorý chce v Bratislave na mieste súčasného Domu odborov na Trnavskom mýte vybudovať projekt Nový Istropolis, sa ohradil voči tvrdeniam DOCOMOMO Slovensko a označil ich za nepravdivé. Organizácia totiž skritizovala zámer developera a okrem iného uviedla, že je v rozpore s aktuálnym územným plánom a zvyšuje zastavanosť územia takmer o dve tretiny.

Skryť Vypnúť reklamu

Developer dopĺňa, že ide o nekorektnú aktivitu na jednostranné ovplyvňovanie verejnej mienky – aktivisti neposkytujú verný obraz, keď zamlčiavajú niektoré informácie. Immocap upozorňuje, že nejde len o zásah do vlastníckych práv, ale aj do práv duševného vlastníctva k budove Domu odborov, ktorými disponuje.  Z tohto dôvodu považuje developer za nekorektné, že sa jeho projekt dáva do súvisu s minulými stratami, ako je PKO či Kablovka. Iné boli okolnosti predaja a odlišný je aj charakter developmentu. Hodnotné umelecké diela investor napríklad plánuje zachovať a nanovo inštalovať, pričom tvrdí, že postupuje aj nad rámec svojich povinností vlastníka.  

Druhým podstatným faktom je podľa Immocapu absencia pamiatkovej ochrany v čase predaja. 

„Pred nadobudnutím Istropolisu realizovala spoločnosť Immocap podrobný prieskum pamiatkovej ochrany Istropolisu. Uskutočnili sme detailné preskúmanie všetkej v tom čase dostupnej odbornej literatúry, pričom žiadny zdroj, ani odborné publikácie historikov architektúry, ktorí dnes volajú po pamiatkovej ochrane budovy, nevyhodnocoval význam stavby tak, ako to v súčasnosti v petícii prezentuje DOCOMOMO,“ písal v tom čase v reakcii na petíciu Martin Šramko, generálny riaditeľ Immocap.

Okrem toho má byť nekorektné tvrdenie iniciátorov petície, že Istropolis je v procese posudzovania za pamiatku. Cieľom má byť vytvorenie dojmu o prebiehajúcom konaní, no podľa developera správne konanie na Pamiatkovom úrade ešte nezačalo. Ten začína konanie z vlastného podnetu (od roku 2018), no ako upozorňuje investor, podľa jeho analýzy Istropolis nespĺňa viacero základných náležitostí pre to, aby sa toto konanie spustilo.

Immocap dopĺňa, že Dom odborov bol postavený ako „Zjazdový palác Komunistickej strany Československa a Revolučného odborového hnutia (ROH), ktorý necitlivo narušil mestský urbanizmus, čo bolo pre verejné stavby totalitného štátu príznačné.“ Hovoriť o mimoriadnej spoločenskej hodnote je preto nedostatočné, lebo to zatajuje okolnosti vzniku komplexu. Za paradox považuje zaradenie Istropolisu do zoznamu mestských pamätihodností, kde je spolu s Berchtoldovým palácom – ktorý kvôli Istropolisu zanikol.

Záverom, Immocap dopĺnil, že budova je ekonomicky a ekologicky neudržateľná, čím oponuje ekologickej argumentácii v petícii. Výsledky prieskumu v objekte odhalili 83 ton azbestu a iných škodlivých látok. Ich odstránenie by bolo v prípade rekonštrukcie neúmerne drahé. Budova je finančne náročná už teraz.

 „Podobne ako predchádzajúci vlastník Jednotný majetkový fond odborových organizácií, aj spoločnosť Immocap počas prevádzky Domu odborov sústavne dosahuje prevádzkovú stratu vo výške najmenej 250.000 EUR ročne,“ hovorí súčasný vlastník. Dnešné usporiadanie komplexu neumožňuje jeho rentabilnú prevádzku a návratnosť investícií. 

Toľko história sporu okolo Istropolisu.

Istropolis s najväčšou pravdepodobnosťou zbúrajú. Kusý obrátil kabát...

Žijeme v trhovom hospodárstve, kde ústava garantuje súkromné vlastníctvo. Vlastník budovy má právo rozhodnúť ako s ňou naloží. Pokiaľ splní zákonom predpísané povinnosti zástupca štátnej moci musí vydať búracie povolenie. Nikto nepopiera, že developer má právo naložiť zo svojim majetkom ako uzná za vhodné.

Pokiaľ tisíce ľudí si želajú zachovanie Istropolisu ako pamiatky mali "donútiť" svojich volených zástupcov, aby bol vyhlásený za kultúrnu národnú pamiatku a investor mal byť odškodnený resp. miestne zastupiteľstvo malo na územie Istropolisu vyhlásiť stavebnú uzáveru.

Iná vec je postoj starostu Bratislava Nové mesto Kusému. V roku 2017 bol zásadne proti. Keď kandidoval na starostu tvrdil, že nepripustí osud PKO. V roku 2021 je po krátkom „marketingovom spore za“. Čo sa stalo? Pre mňa je neuveriteľné ako chutí moc. Ako starosta Kusý otočil kabát.

Vedenie mestskej časti Nové Mesto výsledky rokovaní prezentuje ako fantastický úspech, pričom starosta sa štylizuje do role bojovníka za verejný záujem. Včera som čítal blog pána Gubča, ktorý k tomu okrem iného napísal:

V skutočnosti však ide skôr o divadlo pred verejnosťou. Prevažná väčšina záväzkov, ku ktorým sa developer upísal, sú veci, ktoré by s najväčšou pravdepodobnosťou zrealizoval aj tak. Platí to v prípade výstavby kultúrno-spoločenskej časti projektu, zachovania umeleckých artefaktov, verejného priestoru a dodržanie peších trás. Je vysoko pravdepodobné, že zriadenie škôlky by si vypýtali nájomcovia uvažovaných kancelárskych budov, kým revitalizácia vnútroblokov a okolia by bola najskôr vyvolanou investíciou aj pri štandardnom procese. Starosta tak vybojoval pre verejnosť minimum – azda len dočasné parkovanie, čo by ale nemal byť problém pri korektnom partnerstve.

Pre vedenie mestskej časti však má táto zmluva hlboký zmysel. Rudolf Kusý sa v minulosti opakovane vyjadril (napríklad tu), že búranie Domu odborov Istropolis nepodpíše, najmä v čase jeho predaja súkromným vlastníkom (s Immocapom sa na vývoji projektu pôvodne podieľalo aj YIT Slovakia). To bolo tesne pred voľbami v roku 2018. Dnes sa blížia ďalšie, pričom je celkom možné, že Rudolf Kusý bude ešte pred nimi konfrontovaný s povinnosťou búracie povolenie podpísať. To samozrejme bude vodou na mlyn jeho oponentom, ktorí nezabudnú pripomenúť jeho pôvodné tvrdenia. Pred verejnosťou tak musel získať imidž človeka, ktorý v rámci možností získal pre komunitu maximum.

Tí, čo sú proti búraniu Istropolisu snáď nezabudnú na Kusého otočku, keď vo svojom volebnom programe v roku 2017 jasne deklaroval, že nepodpíše akékoľvek búranie Istropolisu a teraz sa v zásade svojim voličom smeje do očí a máva nejakou zmluvou a "marketingovými výdobytkami" pre obyvateľov mestskej časti Bratislava Nové mesto.

Čo na to primátor mesta - architekt Vallo?

Zdroje článku: https://www.yimba.sk/novy-istropolis/nove-mesto-a-immocap-sa-dohodli-mestska-cast-podpori-projekt-novy-istropolis, https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/599175-kusy-suhlasi-so-zburanim-istropolisu-ma-vsak-podmienky/, https://www.asb.sk/architektura/historicke-stavby/kusy-istropolis-nesmie-skoncit-ako-pko-voci-slubom-developera-nemam-doveru, https://www.peticie.com/peticia_za_zachranu_istropolisu

Martin Greguš

Martin Greguš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  54
  •  | 
  • Páči sa:  164x

Som zakladajúci člen občianskej platformy TÍM BRATISLAVA -www.tba.sk-, ktorá sa snaží zachovávať historické hodnoty mesta, zvyšovať informovanosť verejnosti o Bratislave, podporovať estetické cítenie v spoločnosti a budovať hrdosť na hlavné mesto SR a občianskej iniciatívy STOP Zelená - www.stopzelena.sk - ktorá sa snaží vyvíjať osvetovú činnosť v oblasti ochrany životného prostredia, znižovať odpad v podobe „ľudských stôp“ zanechaných vo voľnej prírode, ale aj v mestách a regiónoch, a tak vytvárať priaznivejšie životné prostredie pre budúce generácie v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja Slovenska. Pri príležitosti dňa ZEME sme spustili spravodajský portál ZELENESPRÁVY na www.ZELENESPRAVY.sk. Okrem sme.sk čítam a aktívne podporujem www.ISOCERTIFIKAT.sk portál o ISO certifikácii, www.NOVOSTAVBA.sk - spravodajstvo zo slovenského stavebníctva, stavebnín a realít, spravodajstvo z Bratislavy na www.BLONLINE.sk a spravodajský portál www.DEMOKRAT.sk a www.ISLOVAK.sk Zoznam autorových rubrík:  BratislavaOchrana životného prostrediaŠtátne orgány a samosprávaStrategické plány a manažmentPolitika, komentáre a postrehyStavebníctvo a dopravaZdravotníctvoNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu