Dokedy budeme platiť 78 eur za chybu pri parkovaní? Jedna pokuta stojí viac ako dva roky rezidentského parkovania

Bratislavčania zaplatili na pokutách za parkovanie milióny. Primátor tvrdí, že výšku sankcií určuje štát. Chcem vedieť, koľkokrát za uplynulé roky rokoval o ich znížení, aké návrhy predložil a čo konkrétne pre vodičov dosiahol

Písmo: A- | A+

V Bratislave stačí zabudnúť predĺžiť parkovací lístok, pomýliť sa pri zadávaní evidenčného čísla vozidla alebo sa zdržať o niekoľko minút dlhšie a výsledkom môže byť pokuta 78 eur. Ak človek zaplatí v zákonnej lehote dve tretiny, vyjde ho na 52 eur. Prvá rezidentská karta v systéme PAAS pritom stojí 39 eur na celý rok. Jedna pokuta tak predstavuje dvojnásobok ceny ročného rezidentského parkovania.

Samozrejme, cena parkovacej karty a pokuta nie sú to isté. Sankcia má vodiča odradiť od porušovania pravidiel. Len sa pýtam, či musí byť taká vysoká aj v prípade človeka, ktorý si parkovanie bežne platí a raz sa pomýli. Nehovorím o parkovaní na priechode pre chodcov, blokovaní sanitky alebo nebezpečnom státí v križovatke. Takéto konanie si zaslúži dôsledný postih. Mám na mysli obyčajné chyby pri platenom parkovaní, ktoré nemusia nikomu spôsobiť škodu ani ohroziť bezpečnosť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa Štatistického úradu SR dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku za rok 2025 sumu 1 620 eur. Pri orientačnej čistej mzde približne 1 234 eur predstavuje pokuta 78 eur až 6,32 percenta mesačného príjmu. Znížená pokuta 52 eur je 4,21 percenta. Skúste si predstaviť dôchodcu, ktorý potrebuje autom zájsť k lekárovi, alebo rodinu, ktorá z jednej výplaty platí bývanie, energie, potraviny a starostlivosť o deti. Pre takýchto ľudí nie je 78 eur zanedbateľná suma.

Bratislava odpustí jednu chybu ročne. Pre každodenného vodiča je to veľmi málo

Od apríla 2026 zaviedla Bratislava v PAAS úľavu, podľa ktorej môže vodič pri prvom pochybení s nezaplateným parkovným dostať namiesto pokuty upozornenie, pokiaľ počas predchádzajúcich dvanástich mesiacov nemal zaznamenané porušenie pravidiel. Je dobre, že magistrát takúto možnosť zaviedol. Nerozumiem však, prečo sa rozhodlo práve pre jedinú chybu za celý rok.

SkryťVypnúť reklamu

Človek, ktorý autom jazdí denne, môže za rok zaparkovať päťstokrát aj viac. Ak sa dvakrát pomýli, znamená to, že v 498 prípadoch postupoval správne. Jeho úspešnosť je 99,6 percenta. Pri druhej chybe už však môže dostať pokutu. Rovnakú úľavu má pritom vodič, ktorý využije platené parkovanie iba desaťkrát ročne. Pri nastavovaní podobných pravidiel by som preto zohľadňoval aj frekvenciu parkovania a dlhodobú platobnú disciplínu.

SkryťVypnúť reklamu

Navrhoval by som systém štyroch stupňov pri menej závažných porušeniach plateného parkovania. Prvá chyba by znamenala upozornenie, pri druhej by vodič mohol dodatočne zaplatiť parkovné a menší administratívny poplatok, tretia by znamenala zníženú sankciu a až štvrtá plnú pokutu. Na takúto zmenu by bola potrebná úprava zákona. Práve tu by mal magistrát aktívne presadzovať záujmy Bratislavčanov.

SkryťVypnúť reklamu

Viac ako 13,7 milióna eur na pokutách. Koľkokrát Vallo rokoval o ich znížení?

Podľa údajov Mestskej polície Bratislava bolo od roku 2022 do konca marca 2026 vydaných 346 882 rozkazov o uložení pokuty v režime objektívnej zodpovednosti (opravte ma prosím ak sa mýlim). Ak som to správne vyhľadal - uhradených bolo 247 839 rozkazov v celkovej sume presahujúcej 13,7 milióna eur (opravte ma prosím ak sa mýlim). Ide o sankcie za porušenia pravidiel parkovania v celej Bratislave, nielen v regulovaných zónach PAAS. Aj s týmto rozlíšením sú to čísla, pri ktorých sa treba vážne pýtať, ako mesto pristupuje k záujmom vodičov.

Od Matúša Valla by som preto chcel vidieť prehľad všetkých rokovaní s ministerstvom vnútra a vládou, ktoré od zavedenia PAAS absolvoval s cieľom znížiť pokuty za menej závažné parkovacie priestupky. Koľko listov poslal, koľko stretnutí inicioval, aké legislatívne návrhy predložil a aké odpovede dostal? Zaujíma ma aj to, či mesto opakovane žiadalo o rozlišovanie sankcií podľa závažnosti porušenia pravidiel.

SkryťVypnúť reklamu

Viem si predstaviť odpoveď, že pokuty stanovuje štát a primátor zákony neprijíma. To je pravda, no nikto od neho nežiada, aby sám menil zákon. Žiadam, aby ukázal, čo urobil v rámci svojich možností. V januári 2026 magistrát verejne informoval, že primátor požiadal vládu o zníženie pokút. To je konkrétny krok, ktorý treba uznať. Po viac ako štyroch rokoch fungovania PAAS však považujem za oprávnené zaujímať sa aj o predchádzajúce iniciatívy, ich výsledky a ďalší postup.

Nech magistrát tieto dokumenty zverejní. Pokiaľ sa o zníženie pokút pokúšal opakovane a štát jeho návrhy odmietal, verejnosť by mala vedieť, kto a prečo zmenu zablokoval. Ak išlo iba o ojedinelú iniciatívu, treba vysvetliť, prečo mesto nezačalo túto otázku riešiť skôr. Pri miliónových sumách vybraných na sankciách považujem takúto požiadavku za úplne legitímnu.

Prečo by mesto nemohlo vodičov aj odmeňovať?

Pri PAAS mi chýba systém, ktorý by zohľadňoval dlhodobé dodržiavanie pravidiel. Bratislavčan, ktorý celý rok riadne platí parkovné a nemá závažný priestupok, by mohol dostať kredit napríklad 10 alebo 20 eur na parkovanie mimo svojej rezidentskej zóny. Využil by ho pri návšteve rodiny, lekára alebo pri vybavovaní záležitostí v inej časti mesta. Takýto bonus by mal pre vodiča konkrétnu hodnotu a jeho náklady by sa dali vopred vypočítať.

Uvažoval by som aj o čiastočnom vrátení zaplatených sankcií vodičom, ktorí počas roka neprekročia stanovený počet drobných pochybení. Priame vracanie právoplatných pokút však dnes nemožno zaviesť jednoduchým rozhodnutím magistrátu. Ak by legislatívna zmena nebola priechodná, parkovací kredit by mohol byť samostatnou alternatívou. Podmienky by museli byť nastavené tak, aby sa úľavy nestali motiváciou neplatiť parkovné.

Chcem vidieť čísla, nielen vyhlásenia o úspešnosti PAAS

Od magistrátu by som požadoval podrobnejšie údaje o ukladaných pokutách. Koľko vodičov dostalo sankciu za nezaplatené parkovné, koľko za nesprávne evidenčné číslo vozidla a koľko za státie, ktoré skutočne obmedzovalo ostatných? Zaujíma ma aj počet vodičov s jedným, dvoma či viacerými priestupkami ročne. Takéto štatistiky by ukázali, aký veľký priestor existuje na úpravu sankčného systému.

Zároveň by som chcel poznať celkové náklady na kontrolu parkovania vrátane techniky, administratívy a vymáhania pohľadávok. Pri miliónových príjmoch zo sankcií je úplne prirodzené pýtať sa, koľko stojí ich výber a aký je jeho skutočný prínos. Tieto údaje by mali byť dostupné verejnosti bez toho, aby ich museli občania opakovane žiadať.

Čo by som urobil ako mestský poslanec

Ak by som bol mestským poslancom, požadoval by som predloženie materiálu o sankciách v PAAS na rokovanie mestského zastupiteľstva. Chcel by som v ňom vidieť všetky doterajšie iniciatívy primátora smerom k štátu, návrh odstupňovania pokút, možnosti rozšírenia úľav a finančné vyhodnotenie parkovacích bonusov. Súčasťou by mal byť aj konkrétny harmonogram ďalších rokovaní s ministerstvom vnútra.

Nemám problém s regulovaným parkovaním ani s pokutami pre vodičov, ktorí pravidlá vedome a opakovane porušujú. Kto dlhodobo ignoruje povinnosť platiť parkovné, zneužíva verejné parkovacie miesta alebo svojím vozidlom obmedzuje ostatných, musí počítať so sankciou. V takýchto prípadoch nevidím dôvod na žiadne úľavy. Odmietam však, aby sa k človeku, ktorý sa pri stovkách riadne zaplatených parkovaní raz či dvakrát pomýli, pristupovalo rovnako ako k vodičovi, ktorý pravidlá systematicky ignoruje.

Po viac ako štyroch rokoch fungovania PAAS by už Bratislava mala vedieť takéto prípady rozlišovať. Od Matúša Valla očakávam, že zverejní, čo konkrétne za toto obdobie urobil pre zníženie pokút za drobné pochybenia, a predstaví ďalší postup. Pokuty majú postihovať najmä opakované a závažné porušovanie pravidiel, nie slúžiť ako automatická odpoveď na každú ľudskú chybu. Kto pravidlá dlhodobo dodržiava, zaslúži si primeraný prístup. Kto ich dlhodobo porušuje, musí niesť následky.

Martin Greguš

Martin Greguš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  90
  •  | 
  • Páči sa:  2 436x

V Bratislave sa mi veľa vecí páči, no niektoré by mali fungovať lepšie. Na problémy mesta dlhodobo upozorňujem a presadzujem konkrétne riešenia. Som predsedom občianskej iniciatívy STOP Zelená, ktorá sa venuje ochrane životného prostredia. Profesionálne pôsobím v manažérskej praxi, auditujem systémy riadenia a vykonávam personálne audity. Verím vo výsledky, kontrolu a zodpovednosť, nie iba v pekné prezentácie. Dlhodobo presadzujem tri konkrétne návrhy: 1. MHD pre deti a mládež do 18 rokov zadarmo – pomoc bratislavským rodinám a podpora verejnej dopravy. 2. Noc bez hluku z bratislavského letiska – zákonné obmedzenie bežných nočných letov. 3. Komplexný personálny a organizačný audit magistrátu a mestských organizácií – s cieľom znížiť počet zamestnancov magistrátu o 30 % a zefektívniť jeho fungovanie. Som pripravený spolupracovať s každým, kto bude mať záujem o ich odbornú prípravu a realizáciu. Pri príležitosti dňa ZEME sme spustili spravodajský portál www.ZELENESPRÁVY.sk Zoznam autorových rubrík:  Bratislava,  Ochrana životného prostredia,  Štátne orgány a samospráva,  Strategické plány a manažment,  Politika, komentáre a postrehy,  Stavebníctvo a doprava,  Zdravotníctvo,  Nezaradené,  Súkromné

Prémioví blogeri

Martin Bača

Martin Bača

100 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,275 článkov
Vladimír Rudl

Vladimír Rudl

114 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

215 článkov
Karol Galek

Karol Galek

131 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu