Najnovšia analýza Rady pre mediálne služby nastavuje STVR zrkadlo – a ten obraz nie je pekný. Čísla sú chladné, presné a neúprosné. A keď sa na ne človek pozrie bez politických okuliarov, zostáva nepríjemný pocit: niečo tu nesedí. Analýzu si môžete pozrieť tu.
Štvrtá vláda Roberta Fica po svojom nástupe presadila reformu verejnoprávneho média. Premena Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR) bola sprevádzaná protestmi zo strany redaktorov, odchodmi zamestnancov a kritikou zo strany odborníkov i medzinárodných inštitúcií. Zástupcovia vládnej koalície pritom RTVS vyčítali neobjektívnosť, politický aktivizmus či „permanentný boj s vládou“, čo podľa nich viedlo k porušovaniu práva občanov na nestranné informácie. Podľa dôvodovej správy mal nový zákon predovšetkým za cieľ
posilniť verejnoprávny charakter vysielania verejnoprávnej televízie a rozhlasu.
V dôvodovej správe tohto zákona sa píše:
Spravodajstvo a publicistika v Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase sa stali zjednotením do RTVS postupne iba príveskom ideologického a politického ťaženia súkromných médií, pričom sa často nevyhýbajú ani bulvárnemu spracovaniu tém, vrátane osobných napádaní. V RTVS sa vytvorilo názorovo unifkované prostredie s veľkým zúžením oponentúry a tvorivej diskusie, čo viedlo k postupnému vytláčaniu až odstráneniu plurality v tvorbe, k presadzovaniu jednotného názoru, ale najmä k úplnému potlačeniu serióznej vnútornej diskusie a prezentácii rozličných názorov a postojov. Z vysielania SRo aj STV sa stratil kritický, širokospektrálny pohľad na javy a udalosti v spoločnosti a RTVS.“
Za zákon hlasovalo 78 poslancov koalície a následne ho podpísal prezident Pellegrini. Zákon prijatý vládnou koalíciou nadobudol účinnosť 1. 7. 2024. Skupina 46 poslancov NR SR z opozičných strán PS, KDH a SaS napadla zákon o STVR na ÚS SR z dôvodu porušenia ústavných princípov, ako aj rozporu s európskou legislatívou. ÚS SR prijal vec na konanie, ale nevyhovel návrhu na pozastavenie účinnosti.
Aký je výsledok po prijatí nového zákona? Agentúra MEDIAN SK namerala výrazný pokles dôveryhodnosti spravodajstva STVR – v druhom kvartáli 2025 to bolo iba 19,3 % oproti 25,1 % v druhom kvartáli 2024 (dlhodobo dôveryhodnosť v posledných rokoch oscilovala okolo 24 – 25 %). Po niekoľkých rokoch prestalo byť spravodajstvo STVR najdôveryhodnejšie, predbehla ho TV Markíza. V treťom kvartáli 2025 (júl – september 2025) bolo až na treťom mieste za JOJ a TV Markíza s dôveryhodnosťou 18,9 % respondentov
Verejnoprávne médium má byť vyvážené a nestranné. To je základ, na ktorom stojí jeho dôveryhodnosť aj samotný zmysel existencie. Nejde len o formálne pravidlo, ale o každodennú prax, ktorá sa musí premietať do výberu tém, hostí aj spôsobu, akým sú informácie prezentované.
Verejnosť má právo na objektívne informácie bez ohľadu na to, kto je pri moci. To sa netýka len spravodajstva, ale aj skladby politických diskusií a výberu hostí, kde by nemala dominovať jedna politická línia.
Verejnoprávne médium má odrážať politickú realitu krajiny v celej jej šírke. Politické diskusie majú odzrkadľovať pluralitu politických síl v spoločnosti, zohľadňujúc výsledky volieb a prieskumy verejnej mienky. Diskusie majú byť priestorom, kde sa stretávajú rozdielne pohľady, nie miestom, kde jeden hlas prehluší ostatné.
Pri pokrývaní politiky musí existovať jasná hranica medzi faktami a názormi. Divák potrebuje vedieť, čo je informácia a čo interpretácia. Ak sa tieto roviny miešajú, stráca sa orientácia a oslabuje dôvera v obsah. Redakčná nezávislosť je garantovaná v zákone o STVR. Podľa § 3 ods. 2:
Služba verejnosti v oblasti vysielania je poskytovanie programovej služby, ktorá je univerzálna z hľadiska svojho geografckého dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na zásade redakčnej nezávislosti prostredníctvom kvalifkovaných pracovníkov a s pocitom spoločenskej zodpovednosti, a ktorá rozvíja kultúrnu úroveň divákov a poslucháčov, poskytuje priestor súčasným kultúrnym a umeleckým aktivitám, sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov a je fnancovaná najmä z verejných prostriedkov.
Zákon v § 3 ods. 3 písm. b) ustanovuje, že programovú službu STVR tvoria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy, programy pre deti a mládež a iné programy, ktoré
poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov.
STVR by mala fungovať nezávisle od vládnej moci aj od iných záujmových skupín. Práve v tomto bode však vznikajú na Slovensku neustále pochybnosti. Podľa zverejnených dát Rady pre mediálne služby vládna koalícia získava v spravodajstve aj diskusiách väčší priestor. Rada monitorovala počas troch mesiacov hlavné spravodajské programy — Správy STVR a Rádiožurnál vysielaný na Rádiu Slovensku, konkrétne v období od septembra do novembra 2025. Výsledky sú jasné: V televízii približne 72 percent pre koalíciu, 21 percent pre opozíciu. V rozhlase o niečo menej, ale stále jasné: 68 ku 26.
To nie je drobný rozdiel. To je trend. Dlhodobý, opakovaný a ťažko obhájiteľný. Keď si človek pozrie konkrétne čísla z analýzy, obraz je ešte jasnejší. Smer dostal v televíznom spravodajstve viac ako tri hodiny vysielacieho času. Druhý Hlas výrazne menej - 2 hodiny a 17 minút. Opozícia? Minúty. Progresívne Slovensko necelú polhodinu (cca 28 minút). SaS podobne - cca 25 minút.
Vzniká pocit, že ľudia počujú stále tie isté hlasy. Vidia tie isté tváre. Formálne všetko sedí – hostia prichádzajú, relácie bežia, témy sa otvárajú. No často chýba to podstatné – skutočná konfrontácia. Skutočná opozícia.
Premiér príde do relácie sám. Prezident tiež. Bez oponenta, bez tlaku, bez nepríjemných otázok z druhej strany. To už nie je diskusia. To je monológ. Verejnoprávne médium nemá byť priestorom pre monológy moci.
V dlhoročnej politickej diskusnej relácii Sobotné dialógy vysielanej na Rádiu Slovensko mala najväčšie zastúpenie strana Smer-SD (17), po nej nasledovali Hlas-SD a PS (zhodne po 10), SaS (7), KDH (6), SNS (5) a Slovensko (2). Najčastejším hosťom bol so siedmimi účasťami premiér Robert Fico. Prezident P. Pellegrini bol hosťom programu 5-krát, Matúš Šutaj Eštok a Andrej Danko 4-krát, Juraj Blanár, Erik Tomáš a Irena Bihariová z PS zhodne po 3-krát. Celkovo v relácii diskutovalo v priebehu roka 32 predstaviteľov koalície a 25 zástupcov opozície.
Pomer koaličných a opozičných hostí v diskusných programoch bol v ešte relatívne vyrovnaný, mierne v prospech koalície v televíznych diskusiách (203 ku 196), zatiaľ čo v rozhlasových programoch bol rozdiel v prospech koalície o niečo výraznejší (180 ku 142).
PR v správach? Áno, aj to
Najtvrdšie zistenie prichádza práve tu. Rada našla v spravodajstve desiatky príspevkov, ktoré mali charakter PR. Nie neutrálne správy. Nie vyvážené informovanie. Ale príspevky, ktoré vyznievali pozitívne pre konkrétnych politikov – najlepšie bez kritiky....v televízii ich bolo 23. V rozhlase 4. Najvýraznejšie sa to dotklo ministra práce Erika Tomáša. Opakovane, systematicky, pozitívne. A tu sa láme dôvera. Takéto správy sa skôr podobajú na politickú propagáciu, divák prestáva veriť, že dostáva objektívne informácie.
STVR má byť médiom pre všetkých. Nie pre vládu, nie pre opozíciu – pre verejnosť. Verejnoprávnosť nie je nálepka. Je to každodenná prax. Každá reportáž, každé rozhodnutie, každý výber hostí. A keď sa v tom začne objavovať systematická nerovnováha, nejde o detail. Ide o problém.
Tak aké sú výsledky monitoringu hlavných spravodajských programov STVR podľa Výročnej správy za rok 2025? Citujem:
Najprezentovanejším politickým subjektom v rozhlasovom aj televíznom spravodajstve bola strana Smer-SD, na druhom mieste bol Hlas-SD.
Najviac priestoru, čo sa týka priamej prezentácie, dostali predstavitelia strany Smer-SD, nasledovaní zástupcami strany Hlas-SD, a to v rozhlase aj v televízii. Zatiaľ čo v TV boli na treťom mieste predstavitelia SNS, na štvrtom PS a na piatom SaS, v rozhlase bola na treťom strana PS, na štvrtom SaS a až na piatom mieste SNS.
Koalícia dostala celkovo výrazne viac priestoru než opozícia. Rozhlas poskytol o čosi väčší priestor pre opozíciu než televízia: Pomer koalícia / opozícia bol v rozhlase 68,19 % ku 26,67 %, resp. 64,22 % ku 32,51 % v prípade priamej prezentácie, zatiaľ čo v televízii bol pomer 72,19 % ku 21,02 %, resp. 68,97 % ku 25,04 % pri priamej prezentácii.
Najväčší priestor spomedzi politikov dostal v TV aj v rozhlase premiér Robert Fico zo Smeru-SD, na druhom mieste skončil v oboch médiách minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Ďalšie poradie bolo v televízii 3. Erik Tomáš, 4. Andrej Danko a 5. Ladislav Kamenický, a v rozhlase 3. Andrej Danko, 4. Ladislav Kamenický a 5. Tomáš Drucker. V televíznom spravodajstve sa v prvej pätnástke umiestnili dvaja zástupcovia opozície - Michal Šimečka (10.) a Igor Matovič (15.). V rozhlasovom spravodajstve sa v prvej pätnástke umiestnil z opozície iba Michal Šimečka na 8. mieste.
Z mimoparlamentných strán dostali, aj to marginálny, priestor iba Republika a Demokrati.
O čosi väčší priestor domácemu politickému dianiu s ohľadom na celkovú plochu programu poskytovalo rozhlasové spravodajstvo (rozhlas 36 % príspevkov, TV 32 %).
Rozhlas poskytoval o niečo väčší priestor opozičným témam než televízia: Pomer príspevkov s koaličnou / opozičnou témou bol v rozhlase vyše 36 % ku necelých 8 %, zatiaľ čo v TV bol pomer 40 % pre koaličné príspevky oproti 5,2 % príspevkov s opozičnou tematikou.
Televízne spravodajstvo obsahovalo väčší počet PR príspevkov než rozhlasové (23 vs. 4).
Vyváženosť nemá byť abstraktný ideál, ale konkrétny štandard, podľa ktorého možno presne posúdiť, či verejnoprávne médium svoju úlohu plní – alebo sa od nej postupne vzďaľuje. Možno sa to na prvý pohľad zdá ako spor o percentá a minúty. Ale v skutočnosti ide o niečo oveľa väčšie. O dôveru. Strata dôvery vo verejnoprávne médium znamená aj stratu dôvery v informácie, ktoré prináša.
Bez dôvery sa rozpadá základ verejnej diskusie. Bez nej prestáva fungovať demokracia.
Toto je sila týchto čísel. Nie sú len štatistikou. Sú varovaním.
Zdroje grafov a štatistických údajov: Výročná správa Rady pre mediálne služby za rok 2025
