Keď som si po rokoch otvoril svoj starý článok o Vrakunskej skládke, najskôr som si povedal, že ho vlastne ani nemusím veľmi prerábať. Stačilo by zmeniť dátum. Väčšina príbehu je totiž stále rovnaká. Tá skládka tam je, problém poznáme desaťročia a okolo nej sa stále točí ten istý kolotoč úradov, vyjadrení, povolení, odvolaní a sľubov.
Súvisiaci článok
Vrakunská skládka – 23 rokov trápenia. Primátor Vallo sľuboval stanovačku...
Čo povedal 18. marca 2018 súčasný primátor Bratislavy Vallo v predvolebnom rozhovore ?
Len jedna vec ma pri čítaní toho starého textu udrela do očí oveľa viac ako vtedy. Tá veta Matúša Valla. Bolo to 18. marca 2018. Vallo bol vtedy kandidátom na primátora Bratislavy a v rozhovore hovoril o životnom prostredí, o vode a o kontaminácii podzemných vôd. Povedal, že situácia je vážna. A potom prišlo niečo, čo sa jednoducho dobre pamätá:
„Keď vyhrám voľby, pôjdem stanovať hoci aj pred ministerstvo životného prostredia, kým nezačne seriózne riešiť problém kontaminovanej spodnej vody.“
No tak dobre.Matúš Vallo voľby vyhral. Vyhral ich v 2018. Primátorom sa stal. Vyhral ich aj v roku 2022. Dnes máme rok 2026. A ja sa po rokoch pozerám na tú vetu a rozmýšľam, či si na ňu ešte niekto v jeho okolí vôbec spomenie. Ten stan by dnes už asi nebol zlý nápad. Nie preto, že by som chcel vidieť primátora Bratislavy spať v spacáku pred ministerstvom. To by bolo skôr úsmevné. Stan bol vtedy obrazom toho, ako veľmi mu na probléme záleží. Mal ukázať, že ak úrady nebudú konať, on tam jednoducho zostane a bude ich tlačiť. A presne preto je tá veta po rokoch taká nepríjemná. Pretože pri Vrakunskej skládke sa človek nemusí prehrabávať v nejakej zabudnutej histórii. Stačí si pozrieť dátumy.
Toxický odpad tam končil v rokoch 1966 až 1979. V roku 1997 sa pri geologickom prieskume potvrdilo znečistenie zemín a podzemných vôd. V roku 2002 už Vrakuňa zakazovala používanie vody zo studní na polievanie. V roku 2015 miestni poslanci a starosta vstúpili do časovo neobmedzenej štrajkovej pohotovosti. Je to smiešne - nepoznám žiadne zastupiteľstvo na svete, ktoré by bolo v štrajkovej pohotovosti 11 rokov - kedy začnú štrajkovať? V roku 2017 ministerstvo hovorilo o sanácii. V roku 2019 sa stále riešili povoľovacie procesy a pozemky. V roku 2020 sa stavebné konanie prerušilo. A roky pokračovali.
Človek si pri čítaní tejto chronológie skoro začne hovoriť, či náhodou nie je problém v tom, že na Slovensku máme na riešenie jednej skládky príliš veľa papierov a príliš málo výsledkov.
Koľko rokov ešte treba? Desať? Dvadsať? Ďalšiu generáciu?
Je to zlé. Fakt zlé, i keď úprimne - už sme si na podobný spôsob fungovania štátu tak trochu zvykli. Najskôr sa problém objaví. Potom sa preskúma. Následne sa vypracuje dokument. O niekoľko rokov sa začne hovoriť o projekte. Projekt narazí na ďalší problém. Príde odvolanie. Ďalšie konanie. Ďalšie stanovisko. A človek, ktorý býva neďaleko, môže pokojne starnúť spolu s tou environmentálnou záťažou.
V prípade Vrakune to trvá absurdne dlho. A preto som si spomenul na Valla. Nie som naivný. Primátor Bratislavy nemôže jedným podpisom odstrániť skládku, ktorú rieši štát a množstvo ďalších inštitúcií. Nemá pod kontrolou všetky povolenia, vlastnícke vzťahy ani peniaze potrebné na sanáciu. Ale presne toto predsa nikto od neho nechcel. V roku 2018 od neho nikto nechcel, aby tú skládku vlastnými rukami vykopal. Chceli sme, aby tlačil na tých, ktorí ju majú riešiť. A vtedy nám sám povedal, ako veľmi je pripravený tlačiť.
Pred voľbami je všetko jednoduchšie. Veci majú meno, problém má riešenie a kandidát má energiu. Stačí vyhrať a všetko sa začne hýbať. A potom príde realita. Úrad. Lehota. Stanovisko. Odvolanie. Ďalšie rokovanie. A z veľkého volebného sľubu zostane veta, na ktorú si po niekoľkých rokoch spomenie nejaký otravný bloger.
Dnes je rok 2026. A preto by ma úprimne zaujímalo, čo by ste povedali človeku, ktorý by sa vás dnes spýtal: „Pán primátor, pamätáte si ešte na ten stan?“
Možno by ste povedali, že primátor nemá právomoc skládku sanovať. To je pravda. Možno by ste povedali, že sa veci posunuli. Tak potom povedzte ľuďom, kam. Možno by ste povedali, že problém je na ministerstve. Veď práve tam mal byť ten stan. A možno by ste dnes povedali, že to bolo pred voľbami a situácia bola iná. Aj to by bola odpoveď. Len by som bol radšej, keby nebola.
Vrakunská skládka nepotrebuje ďalšiu politickú vetu. Nepotrebuje ďalší pekný prísľub. Nepotrebuje ani ďalšiu tlačovú správu, v ktorej sa dozvieme, že všetci zainteresovaní intenzívne komunikujú. Potrebuje byť vyriešená. A ak už máme spomínať staré sľuby, tak jeden z nich je naozaj ťažké prehliadnuť. „Keď vyhrám voľby, pôjdem stanovať hoci aj pred ministerstvo životného prostredia…“
Pán Vallo, voľby ste vyhrali. Nie jedenkrát. Dvakrát. Odvtedy uplynulo osem rokov. Tak sa len pýtam, kde je ten stan.
