Návrat nórskej ľavice

Návrat nórskej ľavice
Jonas Gahr Støre, predseda víťaznej Strany práce (Zdroj: Arbeiderpartiet)
Písmo: A- | A+

Po ôsmich rokoch dominancie stredopravej Konzervatívnej strany (Høyre) v Nórsku vyhrala Strana práce (Arbeiderpartiet) vedená milionárom Jonasom Gahrom Støreom.

Do Stortingu až 10 strán

Do nórskeho parlamentu (Storting) sa v tohtoročných parlamentných voľbách podarilo prebojovať desiatim politickým stranám. Konzervatívcom a Strane práce tak spoločnosť bude robiť aj agrárna Centristická strana (Senterpartiet), pravicová Progresívna strana (Fremskrittspartiet), Strana socialistickej ľavice (Sosialistisk Venstreparti), krajne ľavicová a euroskeptická Červená strana (Rødt Raudt), Liberálna strana (Venstre), Strana zelených (Miljøpartiet De Grønne), Kresťansko demokratická strana (Kristelig Folkeparti) a s jedným kreslom aj regionálna strana Pasientfokus, ktorej jedinou agendou je boj za zväčšenie nemocnice v meste Alta, ktoré je najviac osídleným mestom v severnom kraji Finnmark.

19 krajov, 12 ľavicových

Zatiaľ čo konzervatívcom sa už tradične darilo v Osle a Akershuse, okrem južných krajov sa im nepodarilo vyhrať ani v jednom z krajov vyššie od Osla. Naopak ľavici sa opäť darilo vo vnútrozemských krajoch, no taktiež sa im podarilo získať aj severný Troms a Finnmark. Ani jednej z týchto strán sa však nepodarilo získať Sogn og Fjordane, kde vyhrala agrárna strana, či kraj Møre og Romsdal, ktorá patrí progresívcom. K voľbám tento rok prišlo 77,1% oprávnených voličov a voličiek. Zaujímavosťou taktiež je, že zo 169 poslancov a poslankýň po prvý raz takmer 50% budú tvoriť ženy.

Klíma, ropa a zemný plyn

Hlavnou témou týchto volieb bola klimatická kríza a debata o tom, ako by Nórsko malo ďalej nakladať so svojim ropným bohatstvom a zemným plynom. Nóri však žijú v klimatickom paradoxe, na jednu stranu až 93% elektriny v Nórsku je vyrobenej vďaka vodným elektrárňam, majú najvyšší podiel elektrických áut na počet obyvateľov, no na stranu druhú je nórska ekonomika závislá od vývozu ropy, ktorej predaj tvorí až 20% HDP a zamestnáva viac ako 200-tisíc Nórov. Aj keď sa ľavica snažila komunikovať snahu vytvoriť viac pracovných miest a posilniť sociálny štát, mnohí ľudia videli tieto parlamentné voľby ako referendum o klíme. Arbeiderpartiet však počas kampane nechcela definovať dátum, kedy by sa Nórsko malo zaviazať k skončeniu ťažby zemného plynu a ropy. Tento krok tak pravdepodobne z povolebnej spolupráce vymazal Stranu zelených, ktorá sa dožadovala presného plánu premeny nórskej ekonomiky.

Stredoľavicová koalícia

Už počas volebnej kampane Strana práce adresovala ambíciu sformovať koalíciu s Centristickou stranou a Stranou socialistickej ľavice. Táto vízia sa môže naplniť už o niekoľko týždňov, či mesiacov, nakoľko spoločne by tieto strany v parlamente dosiahli potrebnú nadpolovičnú väčšinu s 89 kreslami. Ak sa ľavici podarí sformovať vládu, bolo by to prvýkrát od roku 1959, kedy by vo všetkých škandinávskych krajinách vládli stredoľavicové koalície.

Skryť Zatvoriť reklamu