Ak by ste čakalinejaký posun akýmkoľvek smerom, tak pri tejto „skupine“ ste na nesprávnejadrese.
Ich najnovší počin, ktorý vychádza začiatkom marca, je stáleten istý Air, ako ich poznáme, lenže pre niekoho, vrátane mňa, to už prestávapomaly, ale iste, byť zaujímavé. Hranie sa so škatuľkami, ktoré stálea dookola lúdia tie isté zvuky baví už asi iba túto dvojicu.
Pocket Symphonyobsahuje dvanásť skladieb (ťažko to nazvať pesničkami), na ktorých saspolupodieľali Jarvis Cocker z Pulp a Neil Hannon z The DivineComedy, tvorí akýsi celok, ktorý je veľmi vyrovnaný náladou a skvele sahodí ako uspávanka. Zvuk je ozvláštnený tiež dvomi netradičnými (resp.tradičnými) japonskými hudobnými nástrojmi „koto“
a „shamisen“. Zrejme aby album nebol príliš jednoliaty, sana ňom nachádza ako ôsmy track moja najobľúbenejšia Mer du Japon, ktorávreckovú symfóniu osviežuje nielen zvýšením bpm, ale hlavne ostrejšímia agresívnejšími zvukmi. Ako sme si už zvykli na predchádzajúcich štyrochCD, aj tu sú texty v angličtine aj vo francúzštine a sú prevážnesmutné, i keď niekde medzi riadkami sa dá nájsť s trochou nadsázkyakási nadej v lepšie zajtrajšky.
Zrejme sa Air chceliposunúť niekam ďalej, ale napriek rôznym novým experimentom so zvukmi je tocítiť pramálo a pre mňa, veľkého fanúšika, skoro vôbec. Neostáva mi pretonič iné, ako čakať zrejme ďalšie tri roky.
Záverečnéhodnotenie: 6/10