Play With TheChanges je najvyrovnanejší kúsok, aký som kedy počul, nájdete tu nu jazz, drumand bass, symfóniu, broken beat – veru, zo všetkého trochu, ale dokonale to doseba zapadá. Ako to pri takýchto zoskupení býva, pomáhalo množstvo hostí(Carina Andersson, Jack Davey, Face, Lady Alma, Darien Brockington, Phonte ofLittle Brother, Talita Long, Larry Mizell, Bembe Segue, Kaidi Taitham, UrsulaRucker, Terry Devos a Jody Watley...), naozaj pekná zbierka.
Hra so zmenamizačína symfonickou Morning Child s C. Andersson a prirovnal by som juk jazde vlakom, kde rytmus tvoria celkom nezvyčajne sláčiky, spomalíte,zrýchlite, pozor, prichádza rozostavaná rýchlotrať..., v istých momentochsa idete rozplynúť, nakoniec šťastne dorazíte do svojej stanice. Take My Timeje čistý „dramáč“ ochutený zvukom mierne pripomínajúcim sláčikové kvartetoa šmrncli to tu aj dychovou sekciou. Tretí track Look Inside je návratomk orchestriálnemu prevedeniu, aj keď už trošku modernejšie. Sink Or Swimje akýmsi miešancom 2stepu a broken beatu, zo dve lyžičky hip-hopua máte celú pesničku. Pre mňa najkrajšou piesňou je Give In a toz dôvodu, že bola prvou, ktorú som počul z tohto albumu a hlavne mipripomína leto a dospievanie pri vode, v Propíku, proste to tamcítim, tú atmosféru. Titulná Play With The Changes sa naozaj hrá, a tocelý čas, úvod, stoptime, pokračovanie a zase stoptime...a to celých šesťminút. Akoby šlo o komplexnú prezentáciu obsahu a tým pádom je totaký veľmi chutný guláš. Za zmienku ešte určite stojí Awekening, ideálna veck rannej káve a nielen k jej pitiu, ale aj k celejpríprave..., síce až taká dlhá nie je..., nechám to na vás. Sophia jenajromantickejší lovesong, aký si môže žena želať, predstavte si chlapčenskúčernošskú skupinu, ktorá sa vlní a spieva Vám o láske. Citlivorozdelená na dve časti a preto má takú silu. Keď som počul Why don’t youtalk?, tak som si spomenul na The Cinematic Orchestra alebo Heritage Orchestraalebo nejaký iný Orchestra, proste nu jazz ako sa patrí, len trochu akoby beznápadu.
Ak si chcetezachovať dobrý dojem z tohto CD, tak si nepúšťajte Dedication To TheHorse, je to síce moderné, progresívne, ale aj tak to znie, ako keby padolgramofón zo schodov.
Play With TheChanges mi najviac pripomína prechádzku po festivalovom areáli. Každá pieseň jeiná, či už zvukom alebo štýlom a nemáte pritom pocit, že počúvate jednuskupinu. Vo mne tento album zanechá určite silnú stopu a určite hoodporúčam aj Vám.
Záverečné hodnotenie: 9 z 10