Najprv o otcovi.
Dosť ma prekvapuje, že ešte žiadne toxické médium nevyhrabalo toho „kostlivca, zakopaného v jeho záhrade“ (skeleton in the cupboard). Majú asi mizerných reportérov.
Šimečka II., ten otec, je neštudovaný. Za to – pravda všetkých krajín – nemôže, komunisti ho nenechali. Bola to ich pomsta Šimečkovi I., jednému z dvoch (sic!) disidentov – štyridsiatnikov – v Bratislave v roku +/-1977. Druhý bol profesor Miroslav Kusý (robil som uňho skúšku).
(((Tu - v prípade uverejnenia v printe - miesto medzititulku fotografia záznamu v indexe.)))
Tatarka bol bard a šesťdesiatnik. Budaj a Petřivý boli dvadsiatnici. Tridsiatnici a päťdesiatnici boli zakríknutá sivá masa (zóna).
Šimečka I. – v snahe pomôcť synovi dostať sa na vysokú školu – ani nepodpísal Chartu 77. Tú nepodpísalo 99,9998% Slovákov. (To nie je metafora, som doktor matematických vied, RNDr., prepočítal som to.) Šimečka I. bol inak Moravák.
Nepodpis nepomohol. V ŠtB zrejme viac zavážil fakt, že starý otec napísal „Obnovení pořádku“ – dobrú učebnicu o perverznom normalizačnom komunizme pre stredoškolákov.
V Novembri 1989 mal Šimečka II. 32 rokov. Neviem prečo nešiel do Oxfordu. Vtedy by sa to dalo, bola revolúcia. Kráľovná Alžbeta II. by to považovala za česť. On však radšej začal podnikať, založil vydavateľstvo Archa (malo dobré logo) a – čo je záslužné – vydával dobré knihy; ale na podnikanie nemal bunky a Archa skrachovala.
(((Tu - v prípade uverejnenia v printe - miesto medzititulku logo Archy.)))
Potom písal sem-tam komentáre do českých novín, celkom dobre, a v roku +/-1997 mal raz do týždňa – ako free lance – desaťminútový príhovor v Slobodnej Európe. To všetko stačilo tak na cigarety. Rodinu živila Marta ako šéfredaktorka týždenníka Mosty, prekladateľka a tlmočníčka.
(((Tu - v prípade uverejnenia v printe - Marta ako študentka, foto: Kajo Konrád.)))
Dostávame sa k meritu veci. Od 1.marca 1997 som bol interný zamestnanec RFE v Prahe (zahraničnopolitický komentátor a filmový kritik) so zmluvou na dobu neurčitú. O desať dní neskôr mal v hlavných večerných správach STV príhovor arcibiskup Sokol – žiadal prelepenie reklamných plagátov a zákaz premietania Formanovho filmu Ľud verzus Larry Flynt.
(((Tu - v prípade uverejnenia v printe - miesto medzititulku plagát k filmu.)))
O týždeň mi telefonoval Peter Schutz s prosbou, aby som napísal (a odfaxoval do Košíc) o veci komentár; 28.marca vyšiel v týždenníku Domino Efekt (DE). Nasleduje môj text, oproti novinovému sa líši len opravou niektorých preklepov, ktoré sa doň dostali pri prepisovaní v Košiciach, a zmenou jedného môjho nešikovného slovného spojenia.
(((Tu - v prípade uverejnenia v printe - SEDÍ SOKOL NA JAVORI, farebne odlíšený celý článok.)))
DE bolo v tom čase najurputnejším printovým opozičným, čiže protimečiarovským, médiom, nasledovala preto odpudivá reakcia STV: Pravdová, Kapusta, Púchovský – „partička“ ako lusk.
Prudérny Šimečka II. sa tiež dal počuť. On, externý spolupracovník RFE, sa raz vo svojom príhovore v apríli 1997 – s „radostným“ súhlasom vedenia slovenského vysielania, čiže vtedy Bútoru ml. a Hríba - oboril na mňa, kmeňového komentátora. Z hľadiska žurnalistickej etikety to bolo – bol hosť - choré. Faux pas, za ktoré by sa mal do smrti hanbiť. Môj prípad sa nakoniec dostal na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý ma v roku 2006 oslobodil – rozhodol, že tak ako píšem ja, sa smie písať! Môžte si - je to v angličtine - vygoogliť: ECHR 2006 Klein.
Šimečka II., ani nikto iný, sa mi dodnes neospravedlnil.
Teraz o Michalovi.
Šimečka Jnr., predseda PS, je v tom nevinne a za hriechy svojich rodičov nemôže, hoci z nich ako študent profitoval: V Oxbridgi dostávajú štipendium talenty ako Bertrand Russell. Ale mal by o nich – hriechoch – vedieť. A nerobiť si o sebe ilúzie, lebo na to doplatíme všetci. Bude to večná škoda.
M.K. (Som persona non grata; v RFE som začal pracovať v emigrácii.)
(((Tu - v prípade uverejnenie v printe - môj PREUKAZ ÚČASTNÍKA PROTIKOMUNISTICKÉHO ODBOJA č.798.)))
