V pondelok budem oslavovať. Nie kvôli kalendáru, ale pretože chcem. Pozriem si v Lučenci výstavu, dokumentárne filmy, budem medzi ľuďmi, na ktorých sa teším . Podieľam sa svojou troškou na oslave NEŽNEJ v našom meste. Dopoludnia však budem pracovať.
Rozumiem každej firme či inštitúcii, ktorá sa rozhodla dať svojim zamestnancom voľno. Rovnako rozumiem aj tým, ktoré to neurobili. Ako napríklad ja. Lebo aj to môže byť prejavom hodnôt NEŽNEJ: rešpekt k ekonomickej realite, k osobnej zodpovednosti a práci, k núdzi iných.
NEŽNÁ je sloboda. Sloboda rozhodovať sa a niesť za rozhodnutia finančnú zodpovednosť. Ak ju niekto chce oslavovať formou voľna v práci, je to jeho voľba. Vieme na to využiť dovolenky. No ak to robím na účet niekoho iného? Ak sa súkromná spoločnosť rozhodne dať zamestnancom benefit plateného voľna, je to slobodné rozhodnutie na vlastný účet. Ak to však urobí inštitúcia financovaná z verejných prostriedkov? Kto v takom prípade platí toto voľno? Prečo v tomto prípade nemáme problém so svojvôľou? A sme zase u otázok hodnotovej konzistentnosti a integrity...
17-ty november sa pre väčšinu naozaj zredukoval len na „voľno“. Využívali sme ho na hocičo, ale len výnimočne na oslavu a uvedomenie si, čo všetko máme a čo to znamená. Nezaslúžili sme si, aby nám to voľno niekto zobral? Nezdá sa Vám, že o NEŽNEJ sa hovorí tohto roku viac? Vďaka čomu podľa Vás?
Prial by som si spoločnosť, kde bude štandard, že ak niečo chcem a mám tú možnosť, zaplatím za to zo svojho. Preto nejasám pri čítaní správ, ktorá ďalšia spoločnosť a inštitúcia dala svojim zamestnancom peniaze za voľno, teda peniaze za nič. Dala ich tým, ktorí to až tak veľmi nepotrebujú.
Aké krásne by bolo, ak by sa hovorilo a písalo o tom, že zamestnanci ďalšej firmy alebo inštitúcie sa rozhodli na NEŽNÚ dopoludnia pracovať, zárobok venovať potrebným a núdznym, a zvyšok dňa venovať oslavám. Alebo že si zobrali dovolenky, lebo im za to NEŽNÁ stojí.
Možno o rok...
