reklama

Mestá krvi, otrokov a obchodu

Mestá ležiace na hodvábnej ceste skrývaju viac ako len obchodné záujmy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vôňa korenín, ovocia či vodnej fajky. Tajomné, úzke uličky v ktorých sa človek poľahky stratí a dych berúca história sálajúca na každom rohu. Takto popisujú mnohí cestovatelia mestá centrálnej Ázie, ležiace na dávnej hodvábnej ceste. Moje očakávania sú teda aj na základe ich svedectiev veľmi vysoké. Khiva, Bukhara či Samarkand sú preslávené svojou minulosťou, a ešte aj dnes by v nich mala dýchať orientálna atmosféra. Je tomu ale skutočne tak? Chutia tam figy sladšie ako kdekoľvek inde na svete,  spravia vám tam ten najlepší zelený čaj? O tom som sa chcel presvedčiť na vlastné oči.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Khiva - spoznávanie hodvábnej cesty
Khiva - spoznávanie hodvábnej cesty (zdroj: Martin Majzlan)

Mesto otrokov

Autobus zastavuje pri starých mohutných hradbách mesta Khiva, kde nás víta súsošie, ktoré znázorňuje ťavie karavány zdolávajúce hodvábnu cestu. Sme v samotnom centre, a preto ma milo prekvapí, že sa tu nachádza aj náš dnešný nocľah. Mladý miestny čašník nám okamžite ponúka na výber jeden zo štyroch druhov čaju, a taktiež viacero druhov orechov či sušeného ovocia. Po dlhšom presune z Karakalpacka je to príjemné osvieženie. Nechceme však strácať čas, nato aby sme tu sedeli ponúka Khiva až príliš veľa tajomstiev, ktoré sme odhodlaní spoznať. Dopíjame silný čaj a vyrážame.

Khiva - mohutné mestské hradby
Khiva - mohutné mestské hradby (zdroj: Martin Majzlan)

Khiva

Khiva je mesto s bohatou históriou, ktoré bolo založené približne pred 2500 rokmi. Nachádza sa medzi púšťami Karakum na juhu a Kyrylkum na severe, v samotnej oáze neďaleko rieky Amu Darja. Práve jeho poloha tvorila ideálne miesto pre oddych karavánov zdolávajúcich hodvábnu cestu. Napríklad pri presune cez púšť do dnešného Iránu sa karavány odtiaľto museli vydať na dlhú púť na juh, a vhodne sa pred zásobiť. Traduje sa, že tamojšia studňa ponúkala vodu s nezameniteľnou, úžasnou chuťou a preto bola obľúbenou zastávkou. Dlhé stáročia sa v Khive iba skladali karavány na odpočinok a stretávali obchodníci, čo však postupne poskytovalo priestor na jej ekonomický rozvoj. Na prelome 5. a 6. storočia začalo mesto rásť a zažívať nielen silný obchodný, ale aj kultúrny rozvoj. Aj z toho dôvodu tu dnes môžeme vidieť a navštíviť mnoho pamiatok. Hlavným lákadlom je staré centrum, ktoré sa nazýva Itchan Kala, a je aj zapísané na liste svetového dedičstva UNESCO.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kalta Minar
Kalta Minar (zdroj: Martin Majzlan)

Medzi najvýraznejšie a najznámejšie pamiatky patrí  minaret Kalta Minar, ktorý je zdobený motívmi zelenej až tyrkysovej farby. V preklade jeho názov znamená malý minaret a pôvodne mal dosahovať úctyhodných 70 metrov aby z neho bolo možné dovidieť až do 390 kilometrov vzdialenej Bukhary. To bol pôvodný zámer, i keď samozrejme nereálny, keďže na takú vzdialenosť voľným okom dovidieť nemožno. V skutočnosti však nebol minaret nikdy dostavaný, keďže ešte počas jeho výstavby zomrel v boji chán Mohammed Amin, ktorý celý projekt inicioval a financoval. Dnes minaret dosahuje približne tretinovú výšku, a to 26 metrov. Neďaleko Kalta Minar sa nachádza jedna z najväčších pôvodných islamských škôl v centrálnej Ázii, medresa Mohammeda Amina, ktorá je pekne zrekonštruovaná, ale bohužiaľ dnes slúži iba ako hotel pre turistov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Medresa Mohammeda Amina
Medresa Mohammeda Amina (zdroj: Martin Majzlan)

Čo však jednoznačne stojí za návštevu je stará mešita Juma. Spracovanie dreva má v tejto časti Uzbekistanu dlhú tradíciu, a v mešite Juma môžete nájsť 218 nádherne zdobených drevených pilierov, podopierajúcich strechu. Je to ako keby ste vošli do múzea, všade je príjemný tieň, sem tam cez strop presvitajú slnečné lúče, a okolo vás sa nachádzajú stĺpy z 10. až 14. storočia, ktoré boli vytesané z mandľového a brestového dreva.

Zdobené drevené piliere - mešita Juma
Zdobené drevené piliere - mešita Juma (zdroj: Martin Majzlan)

Pokiaľ by som však mal vybrať iba jedno miesto, ktoré sa mi v Khive najviac páčilo, tak by ním bol palác Tash-Khauli, prezývaný aj kamenný palác. Bol síce postavený až v 19. storočí, ale vyrezávané drevo, obrábaný kameň a množstvo zdobených farebných dlaždíc s rôznymi vzormi mu dodáva výnimočnú atmosféru. Hovorí sa, že mal mať až 150 izieb a 9 nádvorí, pričom sa na jeho výstavbe podieľalo okrem iného až 1000 otrokov. Človek tu skutočne nadobudne pocit, že sa nachádza v krajine Orientu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tash-Khauli
Tash-Khauli (zdroj: Martin Majzlan)

Khiva má však aj svoju temnú stránku. V histórií sa neslávne preslávila ako mesto otrokov. Tak ako som spomínal v predošlom článku, jednou z komodít, ktoré sa na hodvábnej ceste obchodovali boli aj otroci, pričom Khiva bola považovaná za hlavné mesto obchodu s otrokmi v centrálnej Ázii.

Trón - Tash Khauli
Trón - Tash Khauli (zdroj: Martin Majzlan)

Khiva vo mne zanechala dobrý dojem. Historické centrum mesta nie je príliš rozsiahle, a tak viete nájsť všetko viac-menej pokope. Je tu príjemná atmosféra, ulice večer krásne stíchnu, kde tu a tam začujete ako sa miestni rozprávajú pri cigarete alebo vodnej fajke, a historická časť mesta sa takmer úplne ponorí do tmy, lebo jej hradby zostávajú v noci neosvetlené. Vskutku príjemné miesto na nočnú prechádzku.

Khiva - mestské hradby
Khiva - mestské hradby (zdroj: Martin Majzlan)

Ráno začíname takmer 400 kilometrovým presunom do Bukhary, druhého najvýznamnejšieho mesta hodvábnej cesty v rámci dnešného Uzbekistanu. Tým najvýznamnejším mestom je slávny Samarkand, ktorý však máme v pláne navštíviť až o pár dní neskôr.

Mesto Bukhara - v pozadí minaret Kalon
Mesto Bukhara - v pozadí minaret Kalon (zdroj: Martin Majzlan)

Mesto krvi a obchodu

Bukhara toho zažila viac ako dosť. Už v 8. storočí, keď sem prišli úspešne šíriť islam Arabi, bola  bohatým,  rozvinutým mestom s prekvitajúcim obchodom. O pár dekád neskôr tu začala postupná nadvláda sunitských moslimov, a z mesta sa stal pilier islamu v centrálnej Ázii. V tej dobe sa v Bukhare nachádzalo 240 mešít, 113 moslimských škôl a bola centrum intelektuálov. Hovorili jej aj mesto, v ktorom svetlo vyžaruje kolmo na hor aby osvietilo nebesá. Všetko sa však zmenilo o 2 storočia neskôr, keď sa cez ňu prevalila jedna z najmocnejších armád v histórii ľudstva. Bukharu dobili mongolské hordy pod velením Džingischána. Ten po prekročení brány mesta údajne vošiel do mešity a vyhádzal debny v ktorých sa nachádzal korán. Následne do debien vložil seno a nechal z nich žrať svoje kone. Pri odchode z mešity vyhlásil: „ Som trest boží, keby si sa nedopustil hriechov, tak by boh na teba nezoslal trest akým som ja“! Džingischán potom nariadil mestskej šľachte aby mu k nohám priniesla zlato, drahé kamene či iné cennosti. Potom rozpustil svoje hordy a dovolil im mesto vyplieniť. Jeden z preživších napísal: „ Prišli, znásilnili, upálili, zabili, vyplienili a odišli“!

Bukhara - Minaret Kalon
Bukhara - Minaret Kalon (zdroj: Martin Majzlan)

Jedna z budov, ktoré Džingischán prikázal aby zostali nedotknuté bol vysoký minaret Kalon, ktorý sa mu zapáčil. Paradoxne tento minaret neskôr poslúžil k popravám ľudí, ktorí boli zhadzovaní z jeho vrcholu.

Bukhara sa dokázala z tohto útoku spamätať, a vďaka svojej strategickej polohe a remeselnej šikovnosti obyvateľov jej význam výrazne neklesol. Krv sa tu však prelievala aj naďalej. Neskorší vládcovia mesta boli známi svojou krutosťou, ale aj medzi nimi dokázal jeden vyniknúť. Chán Nasrullah, prezývaný aj mäsiar, dokázal pri ceste za mocou zabiť všetkých svojich bratov a aj ďalších 28 členov rodiny. To sa už však nachádzame v 19. storočí. Jeden britský cestovateľ dokonca v tej dobe vo svojom denníku popísal, ako sa v meste nesmelo po západe slnka prechádzať po uliciach, ako neveriaci nemali právo jazdiť na koňoch, či zdokumentoval diskrimináciu židov. Aj taká bola kedysi Bukhara.

Mešita Kalon - modlitby pri západe slnka
Mešita Kalon - modlitby pri západe slnka (zdroj: Martin Majzlan)

Vystupujem z autobusu a chvíľu sa rozhliadam po okolí. V tom zrazu neveriacky započujem: „Martin, a ty tu čo robíš“? Prekvapene sa pozriem na kamaráta Matúša, ktorý sa tu zhodou okolnosti nachádzal v ten istý moment a začnem sa smiať. Potom že svet nie je malý! V Bukhare trávime s priateľmi dva dni, čo nám dáva priestor nato aby sme ju lepšie spoznali. A tu nastáva problém, snáď ma za najbližšie riadky nikto nepochová pod zem. Možno je to tým, že som čítal veľa cestopisov a možno tým, že som mal vysoké očakávania. Mesto je pekné, historické stavby sú zrekonštruované, a je tu veľké množstvo krásnych pamiatok. To, čo mi ale chýba je atmosféra. Večer sa odpájam od ostatných a prechádzam bočnými tmavými uličkami. Jediné čo však počujem je zvuk malých elektrických autíčok, ktoré tu domáci ponúkajú na prenájom pre deti. Imitácia vrčania motorov džípov mi lezie na nervy. Ulice sú takmer dokonalo vyplnené stánkami s rôznymi suvenírmi a chvíľami mám pocit, že tu nie je ani trochu miesta, ktoré by nebolo určené na zlákanie turistov. S kamarátom Tomášom opúšťame centrum, a pred hradbami mesta nás čaká akurát tak miestna variácia zábavného parku. Neviem tu nájsť kľud, je to akoby som prišiel do bežného moderného mesta, ktoré má turisticky vybavené historické centrum. Pokiaľ vám niekto povie, že sa tu poprechádzate a budete nasávať orientálnu atmosféru, tak mu neverte. Jediné pokojné miesto, ktoré som našiel, bolo nádvorie mešity Kalon, kde sa miestni moslimovia modlili pri západe slnka. Pohľad na nich na mňa pôsobil ako malý únik pred konzumným životom, prebiehajúcim o pár metrov ďalej.

Medresa Mir Arab - najvyššia medresa v strednej Ázii
Medresa Mir Arab - najvyššia medresa v strednej Ázii (zdroj: Martin Majzlan)

Na druhý deň nás čaká výzva, spoznávať Bukharu v nie veľmi príjemných 36 stupňoch. Aby som mestu nekrivdil, je plné histórie, ktorá na nás číha za každým rohom. Našou prvou zastávkou je najvyššia medresa v strednej Ázii Mir Arab, ktorá je naozaj pôsobivá. Ďalej prechádzame viacerými kupolami (kupola klenotníkov, kupola výrobcov čapíc, či kupola zmenárnikov), sú to miesta, kde sa po stáročia predával a obchodoval tovar vyrobený remeselníkmi. Taktiež objavujeme viacero ďalších medres (islamských náboženských skôl), ako napríklad medresa chána Abdulaziza , Ulughbegova medresa alebo aj najstaršia medresa v Bukhare Magoki Attori.  Zaujímavou stavbou je aj štvorminaretová mešita Chor Minor, ktorá akoby svojim štýlom ani nezapadala do miestneho okolia, alebo napríklad mauzóleum Ismaila Sámáního, ktoré bolo postavené už v 10. storočí.

Mauzóleum Ismaila Sámáního
Mauzóleum Ismaila Sámáního (zdroj: Martin Majzlan)

Mesto v skutku prekvitá historickými skvostmi. Keby sme si chceli každú stavbu alebo miesto, ktoré má nejaký historický význam lepšie prejsť, tak je ich tu tak veľa, že by nám to trvalo týždne. Náš miestny sprievodca Rustan nás doslova zaplavuje informáciami. Neustále niečo ukazuje a dokáže o jednotlivých pamiatkach oduševnene rozprávať hodiny. V kombinácií s pekelným teplom je to silný úder na našu morálku, a moje myšlienky sa čím ďalej, tým viac upriamujú na chladené pivo a dobrú miestnu kuchyňu. Históriu mam rád, ale dnes jej už bolo viac než dosť.

Mešita Chor Minor
Mešita Chor Minor (zdroj: Martin Majzlan)

Večer sa aspoň trochu ochladí a my si doprajeme odpočinok v reštaurácií na jednom z hlavných námestí, kde hraje živá hudba a v neďalekej vodnej nádrži strieka fontána. Konečne zaslúžený oddych, aspoň na chvíľu. Zajtra nás čaká Samarkand a to je ešte väčšia kultúrna výzva.

Na záver ešte malá ukážka využitia potenciálu lokálnych dopravných prostriedkov.

Potrebuješ presťahovať? Žiadny problém!
Potrebuješ presťahovať? Žiadny problém! (zdroj: Martin Majzlan)

PS: Pre viac fotiek z rôznych kútov sveta dávam do pozornosti svoj instagramový profil:

Instagram Martin Majzlan

Martin Majzlan

Martin Majzlan

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  46
  •  | 
  • Páči sa:  429x

Som človek, ktorý by rád precestoval celý svet a spoznal ho taký aký skutočne je. Rád športujem, rád jem a nedokážem oddychovať. Stále musím niečo robiť, zamýšlať sa, hľadať, objavovať a niekedy mám pocit, že mi jeden život stačiť nebude. Preto sa snažím nestrácať čas a využiť ho tak dobre ako len viem. Zoznam autorových rubrík:  GruzínskoAfrikaEurópa - štáty EÚKirgizskoMaldivySlovenskoUzbekistanJordánskoNepálNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu