reklama

Nepál – kráľovstvo bohov

Občas aj dnes, keď som doma, tak sa mi Himaláje prisnia a akoby ma volali späť. Lákajú ma v snoch aby som sa vrátil.

Nepál – kráľovstvo bohov
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pokiaľ by som mal v živote už iba poslednú možnosť vycestovať, a pokiaľ by som si mohol vybrať iba jedinú krajinu do ktorej by som sa vrátil, tak by ňou bol Nepál. Ľudia sa ma zvyknú pýtať, kde sa mi na potulkách po svete najviac páčilo, a ja zvyknem odpovedať, že nie je veľa krajín, ktoré by som chcel opäť navštíviť. Nepál je však jednou z tých, pri ktorých by som neváhal ani minútu. Málokde na svete nájdete tak zaujímavú kombináciu prírodných krás, kultúry, spirituality a jednoduchosti života. Krajina majestátnych hôr, nasiaknutá hinduizmom a budhizmom si vás dokáže veľmi ľahko získať. Nie je to však len o objavovaní novej kultúry, pokiaľ sa vyberiete na turistiku v Himalájach lepšie spoznáte aj sami seba. Hory vám dajú dostatok času, aby ste popremýšľali nad vlastným životom. Človek tam akoby niečo zanecháva a na druhú stranu si odtiaľ aj niečo odnáša. Občas aj dnes, keď som doma, tak sa mi Himaláje prisnia a akoby ma volali späť. Lákajú ma v snoch aby som sa vrátil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Modlitebný valec nachádzajúci sa v jednom z nespočetných kláštorov, Káthmandu
Modlitebný valec nachádzajúci sa v jednom z nespočetných kláštorov, Káthmandu (zdroj: Martin Majzlan)

Káthmandu

Našu cestu začíname v hlavnom meste Nepálu, Káthmandu, ležiacom v nadmorskej výške 1400 m n. m. čo je na oblasť Himalájí prekvapivo nízko. Už prvé dojmy z tejto dvojmiliónovej metropoly sú silným  zážitkom. Rozbité cesty, na ktorých sa odohráva na prvý pohľad absolútny chaos, môžu spôsobiť ľahký kultúrny šok. Veď si len predstavte úzku cestu tiahnucu sa pomedzi staré, zanedbané budovy, po ktorej  premávajú autá, rikše, rôzne trojkolesové dopravné prostriedky či staré kamióny, snažiace sa vyhnúť dobytku, ktorý sa voľne pasie na uliciach. Celý tento pohľad zahaľte do hustého prachu, pridajte zmätok, veľa trúbenia a sem tam pokrik ľudí. Stojac na ulici, zdvihnutím hlavy môžete zahliadnuť opice, lezúce po spleti telekomunikačných káblov, miestami pripomínajúcich klbko motúzov. Pocit chaosu sa vám rýchlo vtesná pod kožu. Pokiaľ sa však na chvíľu zastavíte a celú situáciu začnete sledovať, tak pochopíte, že táto na prvý pohľad neriadená premávka má svoje, pre našinca ťažko pochopiteľné pravidlá. Napríklad taká banalita, akou je prechod z jednej strany cesty na druhú sa môže zdať ako neriešiteľný rébus. V Káthmandu vás nikto cez prechod nepustí a dopravné prostriedky sa hrnú z každej strany. Ako sa teda dá bezpečne prejsť na druhú stranu? Musíte proste ísť. Ani príliš pomaly, aby ste nezastavili premávku, ale ani príliš rýchlo, aby vodič kvôli vám nespanikáril. Chce to určitú dávku rozhodnosti a odvahy. Ďalšie špecifikum Káthmandu je silne ovplyvnené podnebím. V meste je buď neskutočne veľa prachu, bežne stretávate ľudí v rúškach (nesúvisí to s covidom) kryjúcich si dýchacie cesty, alebo keď naprší, tak sa celé ulice ocitnú pod blatom. Niekedy viete za jeden deň zažiť oba stavy. Samotné mesto sa tak stáva menej atraktívnym, najmä keď si predstavíte, že aj taký dobytok vykonáva svoju potrebu na ulici.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Lokálny trh - Káthmandu
Lokálny trh - Káthmandu (zdroj: Martin Majzlan)

Čo však na Káthmandu atraktívne je, sú jeho krásne kláštory, chrámy, stupy, či rôzne svätyne. Mesto bolo po stáročia formované hinduizmom a budhizmom, ktorých vplyv tu nájdete na každom rohu. Jeho obyvatelia sú silne veriaci. Asi najznámejšou kultúrnou pamiatkou je Boudhanath (Budhova stupa), ktorej tvar je inšpirovaný mandalou, a patrí medzi najsvätejšie budhistické stavby v Nepále. Okamžite vás upútajú veľké oči namaľované na jej stenách. Miestni obyvatelia veria, že vás pomocou nich sleduje samotný Budha. Práve v tejto časti mesta žije veľké množstvo Tibeťanov, ktorí v minulosti utiekli z Tibetu pred čínskym útlakom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Stupa Boudhanath
Stupa Boudhanath (zdroj: www.atlasobscura.com)

Určite stojí za návštevu aj Opičí chrám Swayambhunath, na ktorého vrchole sa taktiež nachádza stupa, ale aj kláštor a viacero svätýň, ku ktorým vedie veľké množstvo schodov. A prečo sa toto miesto volá Opičí chrám? Je to z toho dôvodu, že tu žijú stovky ak nie tisíce opíc, čo z neho robí veľké turistické lákadlo.

Záhrada snov - Káthmandu
Záhrada snov - Káthmandu (zdroj: Martin Majzlan)

Pokiaľ však chcete uniknúť ruchu a chaosu mesta, ideálnym miestom je Záhrada snov, kde viete nájsť pokoj a obdivovať sústavu fontán, či si oddýchnuť na lavičke. Je v skutku čarovná.

Interiér budhistického kláštora
Interiér budhistického kláštora (zdroj: Martin Majzlan)

Zaujímavých, historických a spirituálnych miest je plné Káthmandu. Mnoho z nich však bolo zničených počas zemetrasení, ktoré sú v tejto oblasti pomerne bežné. Je to dôsledkom kolízie Indickej a Euroázijskej tektonickej platne, ktoré sa stretávajú práve v oblasti Nepálu. Vďaka tejto kolízií vznikla aj Tibetská náhorná plošina a Himaláje. Posledné silné zemetrasenie sa tu odohralo v roku 2015, a malo silu neuveriteľných 7,9 stupňa. Zomrelo takmer 10 000 ľudí, pričom nešťastie neobišlo ani horolezcov na Evereste. 17 z nich posledný krát vydýchlo pod lavínou. Vznikla humanitárna katastrofa neobyčajných rozmerov. Nepálcov to však nezlomilo a svoje pamiatky, z ktorých je množstvo chránených UNESCOm, dodnes opravujú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nejeden sieťový inžinier by sa potešil. Kabeláž, Thamel Káthmandu
Nejeden sieťový inžinier by sa potešil. Kabeláž, Thamel Káthmandu (zdroj: Martin Majzlan)

Okrem historických častí má Káthmandu aj mestskú časť, ktorá je vyslovene venovaná turistom. Volá sa Thamel a pokiaľ mesto navštívite, tak je vysoká pravdepodobnosť, že sa ubytujete práve tu. Okrem kvalitného ubytovania tu nájdete množstvo obchodíkov, kaviarní s výbornou kávou, čajom a ešte lepšími koláčmi. Taktiež v minulosti platilo, že ste si v Thameli vedeli kúpiť za veľmi dobrú cenu kvalitné vybavenie do hôr. Dnes by som sa nato už ale nespoliehal, obchody sú zaplavené nekvalitným tovarom z Číny, a už ani cena nie je tak výhodná, ako tomu bývalo. Určite odporúčam, aby ste si vybavenie, ktoré máte už vyskúšané doviezli so sebou. Keď sa v meste zotmie, tak začne Thamel ukazovať svoju menej peknú tvár. Pri prechádzkach ulicami stretnete na každom rohu predajcov hašišu.

Drogy a spiritualita

Obchod s hašišom a marihuanou
Obchod s hašišom a marihuanou (zdroj: www.discoveraltitude.com)

Nepál bol v 60-tych rokoch minulého storočia objavený ako raj voľnomyšlienkarov. V tom období ho hojne začali vyhľadávať najmä príslušníci hnutia Hippies, a to najmä kvôli ľahkej a legálnej dostupnosti hašišu a trávy. Na ulici Freak street (ulica vrtochov) v Káthmandu, sa ich zhromažďovali veľké množstvá. Nepál ako rozvojová chudobná krajina sa stala lákavým miestom, kde ste vedeli žiť za málo peňazí, a utiecť pred bežným svetom. Káthmandu rýchlo nabralo štatút nepísaného hlavného mesta tejto organizácie, avšak situácia začala byť počiatkom 70-tych rokov neudržateľná. Ulice boli zaplavené sfetovanými turistami so západného sveta, a vláda pristúpila k protiopatreniam. Zakázala predaj drog a množstvo závislých turistov deportovala do Indie. To bol síce koniec drogového turizmu v Nepále, ale na druhú stranu to bol počiatok turizmu, aký ho poznáme dnes. Ľudia sem začali prichádzať kvôli kultúre a spoznávaniu hôr.

Stratené duše
Stratené duše (zdroj: Martin Majzlan)

Dôsledky tejto éry však viete nájsť aj dnes. V Káthmandu, či turistickom meste Pokhara, ktoré slúži ako počiatočný bod pre veľké množstvo trekov v Himalájach, som neraz stretol “stratené duše“. Ľudí zo západných krajín, vyzerajúcich ako bezdomovci, otrhaných a bľabotajúcich nezmysli, poprípade javiacich príznaky schizofrénie. Sú to tí, ktorí sa raz vybrali na drogový trip, z ktorého sa už mentálne nevrátili. Sú čiernou škvrnou na tak nádhernom mieste akým je Nepál.

Pokiaľ však chcete spoznať skutočný Nepál, tak sa musíte vybrať mimo Káthmandu. S priateľmi sme sa preto vydali na cestu do Pokhary, odkiaľ odštartujeme turistiku v Himalájach, a to konkrétne na trekoch Poon Hill a Mardi Himal.

Sirotinec v Káthmandu
Sirotinec v Káthmandu (zdroj: Martin Majzlan)

Snažím sa prejsť na druhú stranu rušnej cesty, cez ktorú neúnavne prúdia zástupy áut a iných dopravných prostriedkov. Akosi sa mi nedarí nájsť ten správny moment, a v tom sa pri mne objaví Lalit, sprievodca, ktorý bude našu skupinu sprevádzať počas celého pobytu v Nepále. „Martin, just go. Do not hesitate“, povedal a pritom sám vykročil na vozovku. Istým krokom sa začal preplietať spleťou hustej premávky. Mal pravdu, pokiaľ vás vodiči vidia a neurobíte nič neočakávané, tak je všetko v poriadku. Treba sa iba zobrať, pozerať okolo seba a ísť. Spolu s ostatnými smerujeme ku starému autobusu, pravidelnej linke z Káthmandu do Pokhary, a vydávame sa na 7 hodinový presun. S Lalitom sme sa zoznámili ihneď po prílete, keď nás očakával na letisku. Jemne zavalitý muž, nevysokej postavy, ktorý si vás ihneď získa svojím širokým úsmevom. Svoju úlohu sprievodcu však berie od prvého momentu veľmi vážne, a je z neho cítiť skúsenosť a profesionalita. Občas sa tvári zamyslene, uvedomujúc si svoju zodpovednosť, ale tieto chvíľky sú vždy rýchlo striedané úsmevom na jeho tvári. V Káthmandu sme svoju misiu splnili. Okrem toho, že sme Nepál prišli spoznávať, tak sme sem prišli aj pomôcť. Vďaka zbierke, ktorú viedla naša kamarátka Lenka Basňáková sme mohli nakúpiť a venovať množstvo školských pomôcok, hračiek a sladkostí do miestnych škôl a sirotinca.  Práve návšteva sirotinca bola obzvlášť emotívna a opäť mi pripomenula, že si mám vážiť to čo mám.

Cesta do Pokhary
Cesta do Pokhary (zdroj: Martin Majzlan)

Z Káthmandu do Pokhary sa viete dostať aj pohodlne letecky, my však volíme menej komfortný presun, a to po zemi. Zdolanie asfaltovej kľukatej cesty, okolo ktorej sa nachádza množstvo hlbokých skalných zrázov nám trvá takmer 8 hodín, ale stojí zato. Umožní nám pomaly spoznávať krajinu a niekedy možno aj trochu pomalšie ako by sme chceli. Ocitáme sa v dlhej kolóne, spôsobenej haváriou. Tie sú tu pomerne časté, a pri pohľade do niektorých roklín, určite zvyknú byť aj fatálne. Zlý technický stav okolo idúcich indických či nepálskych farebne ladených kamiónov tomu iba napomáha. Nie že by náš autobus bol na tom lepšie. Každopádne máme dosť času pozorovať okolie, ľudí pracujúcich na ryžových poliach, rieky tečúce v kaňonoch a rôznorodú flóru. Táto časť Nepálu je veľmi úrodná, a Nepálci sa snažia využiť každý meter štvorcový, aby si dopestovali potrebné suroviny. Z toho dôvodu zdobia okolité kopce sústavy kaskádových polí.

Jazero Phewa - Pokhara
Jazero Phewa - Pokhara (zdroj: Peter Zaremba)

Pokhara

Podvečer prichádzame do Pokhary, druhého najväčšieho mesta Nepálu a centra výprav do okolitých Himalájskych hôr. Rozdiel medzi Káthmandu a Pokharov snáď nemôže byť ani väčší. Pokhara je čistá, zdobená veľkým jazerom Phewa, na ktorého hladine plávajú drevené loďky a obklopená zelenými horami. Ulice sú plné stánkov a pouličných predajcov, ktorí ponúkajú čerstvé pečivo, pečenú kukuricu alebo rôzne druhy suvenírov.

Predajca pečenej kukurice
Predajca pečenej kukurice (zdroj: Martin Majzlan)

Na prvý pohľad je jasné, že mesto žije najmä z turizmu a snaží sa držať krok so zbytkom sveta. Viete tu zažiť napríklad paragliding, bungee jumping, či adrenalínovú jazdu na lanovej dráhe. Taktiež miestne reštaurácie a kaviarne sú na dobrej úrovni.  Keďže sme sem prišli tesne pred oslavami nového roka, tak sme Pokharčanov zastihli v prípravách slávností.

Šťastný nový rok
Šťastný nový rok (zdroj: Martin Majzlan)

V čase nášho pobytu sa chystajú oslavovať rok 2076. S oslavami nového roka v Nepále, takzvaného Navabarsa , je to celkom divoké. Keďže sa v Nepále mieša veľmi pestré spektrum kultúr a etník, každá z nich oslavuje príchod nového roka v iný dátum. Dokonca každá z nich oslavuje aj iný rok. Z toho dôvodu niektorí Nepálčania oslavujú nový rok aj niekoľko krát ročne. Aby v tom ale nebol úplný chaos, tak “štandardizovaný“ nový rok sa v Nepále oslavuje okolo 14. apríla. Tento dátum nie je náhodný, ale vychádza z jedného tradičného kalendára, ktorý nepatrí žiadnemu etniku, a tak ho uznávajú celoplošne.

Miestny večerný rituál
Miestny večerný rituál (zdroj: Martin Majzlan)

Večer sa vyberáme k brehu jazera Phewa, pri ktorom sa odohráva zaujímavé kultúrne divadlo v podobe ohnivých rituálov. Okolité kopce sa už pomaly ponorili do tmy, a ja sa neviem dočkať, keď zajtra konečne vyrazíme do hôr. Radosť sa zľahka mieša s rešpektom, kto vie čo si pre nás Himaláje pripravia.

Zdolávanie Mardi Himal (Martin Majzlan)
Zdolávanie Mardi Himal (Martin Majzlan) (zdroj: Martin Majzlan)

PS: Pre viac fotiek z rôznych kútov sveta dávam do pozornosti svoj instagramový profil:

Instagram Martin Majzlan

Martin Majzlan

Martin Majzlan

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  46
  •  | 
  • Páči sa:  429x

Som človek, ktorý by rád precestoval celý svet a spoznal ho taký aký skutočne je. Rád športujem, rád jem a nedokážem oddychovať. Stále musím niečo robiť, zamýšlať sa, hľadať, objavovať a niekedy mám pocit, že mi jeden život stačiť nebude. Preto sa snažím nestrácať čas a využiť ho tak dobre ako len viem. Zoznam autorových rubrík:  GruzínskoAfrikaEurópa - štáty EÚKirgizskoMaldivySlovenskoUzbekistanJordánskoNepálNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu