Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video)

Úprimne? Nie je veľa miest na svete, ktoré som navštívil, a o ktorých by som si povedal, že sa tam chcem znovu vrátiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Pohorie Pamír - odpočinok (Martin Majzlan)
Pohorie Pamír - odpočinok (Martin Majzlan) (zdroj: Tomáš Hollý)

V prvom rade je to z praktického dôvodu. Keď chce človek precestovať „celý svet“, tak sa nemôže vracať stále dookola na tie isté miesta, život plynie rýchlo, svet je veľký, a tak by sa tento cieľ každým rokom stával menej a menej reálnym. Cestovateľ musí určitým spôsobom napredovať. Druhým dôvodom je fakt, že nie každé miesto, ktoré navštívite je rovnako blízke vášmu srdcu. Pre mňa by to napríklad znamenalo porovnávať nočné ulice Nairobi s turistikou v Himalájach. Proste to nejde. Viem, že som hneď na úvod uviedol značný extrém, ale platí to aj keď porovnávate dve na oko rovnako nádherné miesta. Vždy vám bude jedno z nich tak trochu bližšie. Či už je to prírodou, ľuďmi alebo kultúrou. A to je presne prípad pohoria Pamír. Máloktoré miesto na svete si ma tak rýchlo dokázalo získať. Každý sme iní, no ja osobne postupne prichádzam nato, že ma podstatne viac lákajú miesta, ktoré nie sú preľudnené, kde mám pokoj, a kde si dokážem vychutnať pokiaľ možno nedotknutú prírodu. Jedno z takých miest som objavil pri spoznávaní Pamírskej diaľnice.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kvalitný povrch je na Pamírskej diaľnici skôr výnimkou
Kvalitný povrch je na Pamírskej diaľnici skôr výnimkou (zdroj: Martin Majzlan)

Pamírska diaľnica

Je mnohými cestovateľmi považovaná za jednu z najepickejších ciest, na ktorú sa človek môže vydať.  1200 kilometrov, rozprestierajúcich sa medzi mestami Dušanbe (hlavné mesto Tadžikistanu) a Oš (Kirgizsko), tiahnúcich sa divokou prírodou, od púštnych oblasti až po zasnežené hory, prekonávajúcich horské priesmyky, ktoré ležia v nadmorskej výške viac ako 4000 m n. m.. Ide o druhú najvyššie položenú cestu na svete, ktorá je lemovaná nádhernými sedem tisícovkami pohoria Pamír, prezývaného aj strecha sveta. Iba jediné pohorie na svete ho dokáže svojou výškou prekonať. Viete ktoré? Viete, sú to Himaláje. Pamírska diaľnica je síce označovaná ako diaľnica, ale s naším ponímaním diaľnice sa príliš nestotožňuje. Na mnohých úsekoch je cesta v dezolátnom stave, poznačená zubom času a prírodnými živlami. Jej kvalita je miestami skutočne žalostná. Táto cesta, samozrejme nie v dnešnej podobe, slúžila ľuďom už po stáročia, a bola aj súčasťou slávnej Hodvábnej cesty. Jej zdolanie bol najjednoduchší spôsob ako prekonať pohorie Pamír. Dnes je to miesto, ktoré láka turistov a dobrodruhov z celého sveta.

SkryťVypnúť reklamu
Výhľad na okolité hory. Pamírska diaľnica, neďaleko mesta Oš
Výhľad na okolité hory. Pamírska diaľnica, neďaleko mesta Oš (zdroj: Martin Majzlan)

Ráno opúšťame preplnené mesto Oš (963 m n. m.), a náhle pociťujem radosť z toho, že sa odoberáme do kľudnejších končín. Čím viac sa od mesta vzďaľujeme, tým hlbšie sa ponárame do okolitej prírody. Ani sa nenazdáme a pomerne rýchlo začíname celkom výrazne stúpať. Prekonávame prvý horský priesmyk Chyiyrchyk (2402 m n. m.), a všetko okolo nás postupne drsnie. Ľudí stretávame čím ďalej, tým zriedkavejšie, a po pár hodinách zdolávania prevažne kľukatej cesty dosahujeme ďalší priesmyk. Tentokrát je to Taldyk (3615 m n. m.). Počas krátkej prestávky na jeho vrchole nás zastihne silný vietor, ktorému je zaťažko vzdorovať. Chvíľami mám pocit, že by som si doňho vedel ľahnúť, a možno by ma aj udržal. Táto myšlienka ma však rýchlo opúšťa, akonáhle pociťujem po celom tele nepríjemné nárazy drobných kamienkov. Tvár dostáva nechcený píling, a tak si ju rýchlo kryjem rukami. Spolu s priateľmi sa vraciame do mikrobusu a na celej situácií sa smejeme. Na každom z nás je však vidieť úľava, že sme sa schovali. Od plechov vozidla, ktoré nám poskytlo útočisko sa odrážajú drobné kamienky, čo vydáva nepríjemný zvuk a aj poškodzuje lak, preto miesto rýchlo opúšťame. Jemne klesáme do doliny a onedlho prekonávame ďalší priesmyk až sa napokon dostaneme do Alajskej kotliny, kde nás v diaľke privíta pohorie Pamír. Ocitáme sa v malom mestečku Sary-Taš, ktorá leží na križovatke ciest. Jedna z nich vedie do približne 80 km vzdialenej Číny, druhá na hranicu s Tadžikistanom, ktorý je len kúsok od nás, a tretia do nášho dnešného cieľa. Je ním jurtový kemp ležiaci pod jednou z najvyšších hôr Kirgizska, Leninovým štítom. Mestečko Sary-Taš je akoby postavené na konci sveta, málokto tu zastaví a aj málokto tadiaľto prechádza.

SkryťVypnúť reklamu
Výhľad na pohorie Pamír - Sary-Taš
Výhľad na pohorie Pamír - Sary-Taš (zdroj: Martin Majzlan)

Premávka je taká malá, že si bez problémov na niekoľko minút líhame s kamošmi na vozovku, a v podstate ani nemusíme kontrolovať či nás niečo nezrazí. Pán boh akoby zabudol na toto miesto, ale predsa tu máme ešte pocit spojenia s civilizáciou. Napriek všetkému, miestnym ľuďom potajomky závidím. Nie je to len ten kľud či odľahlosť čo ma na tomto mieste láka, ale najmä ten nádherný výhľad na pohorie Pamír, ktoré akoby sa vám rozprestieralo na dlani. Práve na tomto mieste, ležiac na asfaltovej ceste postavenej ešte za éry Sovietskeho Zväzu, si ma Pamír získava po prvý krát. Delí ho od nás iba dlhá, takmer nekonečná planina popretkávaná sieťou potokov a riečok. Profesor Tolmáči náhle zavelí na odchod. Pred zotmením sa musíme dostať do kempu, ktorý je však ešte stále pomerne ďaleko. Naposledy sme jedli ešte na raňajky v Oši, a tak nás všetkých prepadol hlad. Po ceste do jurtového kempu prechádzame hŕstkou dediniek, v ktorých akoby zastal čas. V jednej z nich zastavujeme a trávime obed, a to v typickom kirgizskom štýle.

SkryťVypnúť reklamu

Kirgizská pohostinnosť (Tomáš Hollý, Miloš Kliment)
Kirgizská pohostinnosť (Tomáš Hollý, Miloš Kliment) (zdroj: Martin Majzlan)

Vždy keď si sadám k nízkym stolíkom prehýbajúcim sa pod bohatou výzdobou, tak mám pocit, že už odtiaľ nikdy nevstanem. Keď sledujem svojho brata a takmer dvojmetrového kamaráta Miloša ako sa snažia vyslobodiť zo zovretia tradičného posedu, tak sa neubránim smiechu. Skúste uhádnuť čo sme mali na obed. Bola ním moja obľúbená plnená paprika, a samozrejme nemohol chýbať kôpor a na pitie čaj. Osviežení a plní očakávaní sa príliš tu nezdržujeme, a na ceste do kempu padne rozhodnutie, že ešte dnes absolvujeme výstup do cieľovej nadmorskej výšky 4000 m n. m.

Úpätie pohoria Pamír
Úpätie pohoria Pamír (zdroj: Martin Majzlan)

Zastavujeme takmer na úpätí najvyššieho vrchu Kirgizska. Potom, čo sme sa popreplietali medzi nižšie položené hory a pozdravili voľne pasúce sa kone sme konečne tu. Ako vždy, času nie je nazvyš. Naše veci vkladáme do jednoduchej jurty, v ktorej sa nachádza iba päť postelí a jedna piecka. Do ruksakov balíme len to najnutnejšie a po malej chvíli sme už na ceste. Výstup začíname v nadmorskej výške 3500 m n. m. a svižným tempom napredujeme vyššie.

Počas turistiky - Pamír (Andrej Meszároš, Tomáš Hollý, Miloš Kliment)
Počas turistiky - Pamír (Andrej Meszároš, Tomáš Hollý, Miloš Kliment) (zdroj: Martin Majzlan)

Pod nohami nám duní divoká rieka, dopovaná vodou z topiacich sa ľadovcov. Všade navôkol je počuť piskot svišťov, ktorých je tu neúrekom. Sledujú naše kroky a dávajú si navzájom signál aby boli v bezpečí. Príroda je tu nádherná, nedotknutá. Jediné čo nám pripomína stret s civilizáciou je základný tábor, ležiaci na druhej strane kaňonu. Počas celej cesty stretávame iba dvoch ľudí, a tak máme pocit skutočnej slobody. Po dosiahnutí výšky približne 4000 m n. m. sa vraciame späť do jurtového kempu, a konečne si doprajeme oddych po celom dni.

Jurtový kemp - V pozadí jeden z najvyšších vrchov pohoria Pamír - Leninov štít
Jurtový kemp - V pozadí jeden z najvyšších vrchov pohoria Pamír - Leninov štít (zdroj: Martin Majzlan)

Pri večeri je pomerne ticho a mnohí z nás ani nejedia. Dôvod je jednoduchý. Treba si uvedomiť, že sme bez aklimatizácie prekonali v jeden deň viac ako 3000 výškových metrov. Andrej sediaci pri stole veľa mňa je pomerne bledý a priznáva, že bolesť hlavy mu nedovolí aby sa normálne najedol. Zakaždým ho napne. Viacero ľudí má ten istý pocit. Ja sa zatiaľ cítim v poriadku, jediné čo som si ešte pri samotnom výstupe všimol je, že som sa viac zadýchaval. Noc v jurte nie je príliš komfortná. Po tom čo zašlo slnko sa citeľne ochladilo a teplo z piecky vydržalo iba pár desiatok minút. Komfort tu ale nikto ani neočakával. Matrac na posteli je už poriadne preležaný, a ja sa snažím nájsť svoju polohu. Noc mám bezsennú. Ráno ma budí zvuk zvracania. Ďalší príznak nedostatočnej aklimatizácie. Sám pociťujem bolesť hlavy, ale stále nemám problém jesť. Miloš mi pri raňajkách spomenie, že poriadne nespal, lebo v noci cítil búšenie srdca. Všetky tieto neduhy sú však rýchlo zabudnuté pri pohľade na dokonale čistú oblohu a štít najvyššej hory Kirgizska. Niekedy to proste inak nejde, nie vždy si dokážeme všetko na našich cestách dostatočne časovo prispôsobiť, inak by trvali neuveriteľne dlho.

Ranný záber - Leninov štít
Ranný záber - Leninov štít (zdroj: Martin Majzlan)

Aj naša návšteva Pamíru bola súčasťou oveľa väčšieho výjazdu, počas ktorého sme spoznávali krásy centrálnej Ázie. Všetko sa nám však podarilo v poriadku zvládnuť, a ja sa musím priznať, že miestna príroda si ma svojou krásou neskutočne získala. Nenechal som tu iba pot, ale aj kus svojho srdca, a na tento kút sveta nikdy nezabudnem.

Tento článok by som rád venoval svojmu super bratovi. Nemáme príliš veľa príležitostí spolu cestovať, ale som neskutočne šťastný, že sme Pamír mohli spoznať spolu.

Komentované video, v ktorom ukazujem a popisujem život v jurte možete nájsť nižšie:

Bývanie v jurte

PS: Pre viac fotiek z rôznych kútov sveta dávam do pozornosti svoj instagramový profil:

Instagram Martin Majzlan

Martin Majzlan

Martin Majzlan

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  301x

Som človek, ktorý by rád precestoval celý svet a spoznal ho taký aký skutočne je. Rád športujem, rád jem a nedokážem oddychovať. Stále musím niečo robiť, zamýšlať sa, hľadať, objavovať a niekedy mám pocit, že mi jeden život stačiť nebude. Preto sa snažím nestrácať čas a využiť ho tak dobre ako len viem. Zoznam autorových rubrík:  GruzínskoAfrikaEurópa - štáty EÚKirgizskoMaldivySlovenskoUzbekistanNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu