Skaza a tragédia Aralského jazera

Dosah neuvážených ľudských rozhodnutí môže nadobudnúť katastrofálnych rozmerov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Prechádzame posledným vojenským kontrolným stanovišťom a konečne opúšťame Nukus. Čaká nás niekoľko sto kilometrový presun, pričom jedna tretina bude viesť po zväčša rozbitej asfaltovej ceste a dve tretiny po vyschnutom dne Aralského jazera. Konvoj ôsmich džípov sa drží úzko pokope a po pár kilometroch zastavuje neďaleko starého cintorína, kde nám náš miestny sprievodca vysvetľuje zvyky a rituály pochovávania, ktoré sa v oblasti Karalkapacka zachovali až do dnes.

Starý cintorín neďaleko mesta Nukus
Starý cintorín neďaleko mesta Nukus (zdroj: Martin Majzlan)

Po takmer hodinovom výklade a prechádzke sa presúvame ďalej, pričom náš najbližší cieľ tvorí staré rybárske mestečko Moynaq. Presun je pomerne jednotvárny, ale platí jedno pravidlo. Čím viac sa k Moynaq blížime, tým je na obzore menej zelene a okolitá krajina pustne. Práve tu sa stretávame so skazou Aralského jazera po prvý krát.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Pamätník pri mestečku Moynaq. Voda Aralského jazera kedysi siahala až sem.
Pamätník pri mestečku Moynaq. Voda Aralského jazera kedysi siahala až sem. (zdroj: Martin Majzlan)

Zastavujeme pri pamätnom monumente nachádzajúcom sa pri vstupe do mesta. Všade naokolo je pustatina, pričom sa dozvedáme, že kedysi siahala hladina jazera až k naším nohám. Je to zvláštny pocit, ručička teplomera atakuje 40 stupňov Celzia a nič nenasvedčuje tomu, že sa tu kedysi nachádzala vodná plocha plná rýb, ktorá živila miestnych obyvateľov. Obed si vychutnávame v rodinnom štýle u domácich, a presúvame sa do múzea, ktoré dokumentuje nielen tragédiu Aralského jazera, ale aj zničené osudy obyvateľov Moynaq, ktorí prišli o živobytie a aj nádej na lepší život.

Proces vysychania Aralského jazera v období 1960-2018.
Proces vysychania Aralského jazera v období 1960-2018. (zdroj: https://www.carecinstitute.org)

Najväčšia ekologická katastrofa v histórií ľudstva

SkryťVypnúť reklamu

Aby som to hneď na začiatok uviedol na správnu mieru, ide o najväčšiu ekologickú katastrofu spôsobenú konaním človeka v histórií ľudstva. Isto vám teraz hlavou preblyskla myšlienka na Černobyľ a jeho katastrofálny dopad, v skutočnosti však ekologické následky vysychania Aralského jazera prevyšujú aj tragédiu Černobyľu. Fotky na stenách múzea, premietnutý dokument, ale najmä vraky starých a časom zničených lodí ležiacich na piesočnom dne nám poskytujú jasný dôkaz o tom, ako rozhodnutie pár jednotlivcov, držiacich moc vo svojich rukách, negatívne ovplyvnilo prírodu a ľudí v tejto oblasti. Prečo teda Aralské jazero vysychá? Aralské jazero kedysi patrilo medzi štyri najväčšie jazerá na svete. Aby ste si vedeli jeho rozlohu, ktorá bývala 68 000 km2 predstaviť, tak je to približne rozloha Írska. Vďaka svojim veľkým rozmerom sa mnohokrát prirovnáva k moru, ale keďže nemá priame spojenie s inými morami alebo oceánmi, ide o jazero. Aspoň z pohľadu geografie. Od nepamäti bolo napájané dvomi mohutnými prítokmi, riekami Amurdarja a Syrdarja, vďaka ktorým nadobudlo svoje majestátne rozmery.

SkryťVypnúť reklamu

Bavlník
Bavlník (zdroj: Martin Majzlan)

Píšu sa 50. roky minulého storočia a vedúci predstavitelia ZSSR stoja pred otázkou, ako vyriešiť problém s nedostatkom bavlny. Ideálnou krajinou na jej produkciu sa javí Uzbekistan, ale ten má okrem úrodnej Ferganskej kotliny značný problém so zavlažovaním. Ako riešenie tohto problému sa naskytuje odklon oboch hlavných prítokov Aralského jazera, a to vytvorením umelých kanálov, ktoré budú zavlažovať rozsiahle bavlníkové plantáže. To ešte netušia akú ekologickú katastrofu spôsobia. Alebo tušia? Každopádne si s vysokou pravdepodobnosťou nie sú vedomí všetkých dôsledkov.

Fotografia z muzea v Moynaq - Žena spracúvajúca ryby z Aralského jazera
Fotografia z muzea v Moynaq - Žena spracúvajúca ryby z Aralského jazera (zdroj: Martin Majzlan)

Akcia vyvoláva reakciu

Bavlna je rastlina značne náročná na zavlažovanie, a tak plantáže začínajú rýchlo spotrebúvať enormné množstvo vody. Už začiatkom 60. rokov začali obyvatelia miest a dedín v okolí Aralského jazera pociťovať, ako sa im jazero vzďaľuje od bydlísk a doslova mizne pred očami. Produkcia bavlny prudko vzrástla a všetko vyzeralo ako veľmi úspešný projekt. Uzbekistan sa postupne prebojoval až na najväčšieho exportéra bavlny na svete a začal ekonomicky rásť. Jazero sa však každým rokom zmenšovalo, pričom vlády Uzbekistanu a Kazachstanu neprijímali žiadne opatrenia na jeho záchranu. Hladina soli začala narastať, až dosiahla úroveň tak vysokú, že zahubila všetky ryby.

SkryťVypnúť reklamu
Vyschnuté dno Aralského jazera. Na obrázku je vidieť koncentrovanú soľ a mušle.
Vyschnuté dno Aralského jazera. Na obrázku je vidieť koncentrovanú soľ a mušle. (zdroj: Martin Majzlan)

Miestni rybári prišli o obživu a vietor začal rozfúkavať slaný piesok zmiešaný s pesticídmi z poľnohospodárskej činnosti do vzduchu. Bežné začali byť silné piesočné búrky, ktoré odvievali toxický piesok na plantáže a ničili ich, kvalita ovzdušia výrazne klesla. Známy je aj prípad sovietskeho výskumného centra pre biologické zbrane, ktoré tu bolo v roku 1948 vytvorené na ostrove Vozrozhdenia (znovuzrodenie). Práve rozsiahlosť Aralského jazera a vzdialenosť ľudských obydlí vytvorilo vhodné podmienky na testovanie biologických zbraní. Avšak dôsledkom jeho vysychania sa stal z ostrova časom polostrov až sa nakoniec úplne pridružil k pevnine. Základňa bola zlikvidovaná, ale niektoré patogény zostali prítomné v piesku. Len pre porovnanie, výskyt rakoviny je v tomto území približne 20 krát vyšší ako je svetový priemer. Teploty v lete začali narastať, v zime zase prudšie klesať a z ekologického hľadiska sa celá oblasť značne zmenila. Miestni obyvatelia, ktorí prišli o prácu a zdravie, boli doslova „obetovaní“ v záujme hospodárskeho rastu krajiny. Jazero sa ku dnešnému dňu vplyvom vysychania rozdelilo na 4 menšie vodné plochy a jeho rozloha dosahuje už iba 10 % pôvodných rozmerov.

Staré vraky lodí su jednym z mala dôkazov bývalej prítomnosti Aralského jazera.
Staré vraky lodí su jednym z mala dôkazov bývalej prítomnosti Aralského jazera. (zdroj: Martin Majzlan)

Záchrana Aralského jazera

Ako som už spomenul, Aralské jazero sa rozprestiera na území dvoch krajín. Sú nimi Uzbekistan a Kazachstan, pričom obe majú odlišný prístup k jeho záchrane. Uzbekistan na rozdiel od Kazachstanu nevyvíja žiadne snahy na potlačenie alebo zvrat vysychania Aralského jazera, čo bude s veľmi vysokou pravdepodobnosťou viesť jeho úplnému zániku. Tu si treba položiť otázku, že prečo je tomu tak. Za všetky dôvody uvediem iba dva, podľa mňa najzávažnejšie. Je to bavlna a ropa. Najnovšie výskumy preukázali, že sa na dne Aralského jazera nachádzajú bohaté zásoby ropy a zemného plynu. Aby som Uzbekom úplne nekrivdil, tak sa snažia spraviť aspoň niečo so šírením jedovatého piesku. Posledných pár rokov začali vo veľkom vysádzať rastlinu Saxaul, ktorá dokáže rásť v slanej pôde a dokáže odolávať horúčavám. Vďaka nej sa vyschnuté podložie Aralského jazera spevňuje, a tak sa do ovzdušia neuvoľňuje toľko piesku. Kazachstan si na druhú stranu uvedomil spôsobenú ekologickú katastrofu a postavil sa k nej čelom, aby aspoň trochu zmiernil jej následky. V roku 2005 vybudoval priehradu Kokaral, ktorá oddelila severnú časť Aralského jazera. Táto hrádza zadržiava vodu pritekajúcu z rieky Syrdarja, a tak sa hladina jazera pomaly, ale isto dvíha. Vďaka tomu sa do severnej časti Aralského jazera prinavrátil život.

Saxaul - rastlina zámerne vysádzaná na spevnenie dna Aralského jazera.
Saxaul - rastlina zámerne vysádzaná na spevnenie dna Aralského jazera. (zdroj: Martin Majzlan)

Kúpanie v jazere

„To je ale horúčava, zašomre nahlas Andrej.“ Schovaný pod klobúkom iba ticho prikývnem. Kam sa pozriem, tam je pustatina. Jediné čo v okolí mestečka pripomína, že ležalo na okraji Aralského jazera je vystavená kotva a hrdzavé vraky lodí, ktoré s kamošmi preskúmavame. Najbližšia voda je vzdialená približne 100 kilometrov, čo znamená že nás ešte čaká niekoľkohodinový presun po prašnom podloží.

Stopy po offroadových autách vyjazdené na dne Aralského jazera.
Stopy po offroadových autách vyjazdené na dne Aralského jazera. (zdroj: Martin Majzlan)

Užívame si trochu offroadovej zábavy a šoféri si jazdu za volantom vychutnávajú. Miestami sa predbiehajú, miestami hľadajú skratky po menej vyjazdených stopách. Džípy za sebou zanechávajú niekoľko metrové kúdole prachu. Cestou nás šofér upozorňuje aj na pár vzdušných vírov, ktoré vyzerajú ako menšie piesočné tornáda. Posledný úsek pred príchodom do jurtového kempu je najnáročnejší, ale autá si s ním poľahky poradia. Rýchlo vykladáme batožinu a berieme si iba plavky. Je podvečer a okrem kúpania chceme stihnúť aj západ slnka. A aké je to kúpať sa v Aralskom jazere? Jednoznačne je to zážitok na celý život, lebo o niekoľko rokov to už na uzbeckej strane pravdepodobne ani možné nebude.

Pena na pobreží Aralského jazera, za ktorou sa nachádza bahenná oblasť
Pena na pobreží Aralského jazera, za ktorou sa nachádza bahenná oblasť (zdroj: Martin Majzlan)

Človek musí najskôr prekonať pás peny, ktorý nie je príliš hrubý, ale pravá výzva nasleduje hneď za nim. Aby ste si mohli zaplávať, tak sa musíte prebrodiť približne 15 metrovým úsekom mäkkého bahna, v ktorom sa zabárate až po kolená. Následne sa však dostaví odmena, podložie náhle spevnie a vy sa môžete nechať nadnášať na hladine. Pláva sa tu však zaťažko. Je to dôsledok vysokého obsahu soli a keďže Aralské jazero je slanšie ako mŕtve more, tak vás voda krásne nadnáša na hladine. Treba si však dávať pozor, aby sa vám nedostala do úst alebo očí. Mohlo by dôjsť k ich podráždeniu a možno aj poškodeniu, z toho dôvodu sa vo vode príliš nešantíme.

Kúpanie - Aralské jazero
Kúpanie - Aralské jazero (zdroj: Martin Majzlan)

Pri návrate do kempu sa rozpúta vojna o sprchy. Nečakajte tu žiaden luxus, voda v sprche steká iba z barelov s nazhromaždenou vodou, a tak ňou šetríme, aby sa mohol od bahna umyť každý z nás. Pred večerou si ešte za odmenu užívame krásny západ slnka, ktoré sa pomaly ponára do hladiny Aralského jazera. To sú presne tie chvíle, ktoré vás v spoločnosti priateľov a lokálneho koňaku robia dokonale šťastných.

Východ slnka - Aralské jazero
Východ slnka - Aralské jazero (zdroj: Martin Majzlan)

Ráno sa mi podarí vytrepať z jurty ako poslednému. „Kto veľa koňaku pije, ťažko sa mu vstáva,“ zašomrem si. Keď si sadnem za stôl tak zisťujem, že je už takmer všetko zjedené. Zostala mi jedna palacinka a jogurt. Nedbám a palacinku bez váhania ponáram do jogurtu a zjem. Kemp sa nachádza na kraji skalného spádu a tak máme dokonalý výhľad do diaľky. Východ slnka, ktorého som tu svedkom je jedným z najkrajších aký som kedy videl. Ťažko sa mi s týmto miesto lúči, ale musíme pokračovať ďalej.

Konvoj čakajúci na odjazd z jurtového kempu.
Konvoj čakajúci na odjazd z jurtového kempu. (zdroj: Matej Paško)

Cesta späť do Nukusu mi príde o niečo rýchlejšia, šoféri autá ani pri najmenšom nešetria. Občas sa nám darí chytiť podvozok a tak sa s chalanmi modlíme, aby sme nenechali po ceste olejovú vaňu. Pri návrate nám na rozlúčku ešte zapózujú ťavy a moje myšlienky sa začínajú pomaly upriamovať ku ďalším dňom. Čaká nás spoznávanie hodvábnej cesty.

Ťava - Aralské jazero. Poznámka autora: Ťava má už niečo zjavne za sebou
Ťava - Aralské jazero. Poznámka autora: Ťava má už niečo zjavne za sebou (zdroj: Martin Majzlan)

 

PS: Pre viac fotiek z rôznych kútov sveta dávam do pozornosti svoj instagramový profil:

Instagram Martin Majzlan

Martin Majzlan

Martin Majzlan

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  255x

Som človek, ktorý by rád precestoval celý svet a spoznal ho taký aký skutočne je. Rád športujem, rád jem a nedokážem oddychovať. Stále musím niečo robiť, zamýšlať sa, hľadať, objavovať a niekedy mám pocit, že mi jeden život stačiť nebude. Preto sa snažím nestrácať čas a využiť ho tak dobre ako len viem. Zoznam autorových rubrík:  GruzínskoAfrikaEurópa - štáty EÚKirgizskoMaldivySlovenskoUzbekistanNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

278 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu