PPA nie je suverénny štát v štáte. Je to agentúra, za ktorú nesie zodpovednosť ministerstvo
Dnes máme médiá plné informácií o liste z Bruselu, v ktorom má Európska komisia upozorňovať slovenský agrorezort na závažné problémy v Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Skúsme preto postupovať úplne po poriadku, bez zbytočnej emócie.
PPA nie je mimoriadna inštitúcia so samostatnou vôľou. Je to platobná agentúra v rezortnej pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Jej jedinou úlohou je administrácia a vyplácanie podpôr z európskych a národných zdrojov smerom k poľnohospodárom, potravinárom, lesníkom a vidieku.
Ak má PPA problém, nie je to izolovaný problém jednej agentúry. Je to problém systému, ktorý v skutočnosti nastavuje a kontroluje ministerstvo.
Ministerstvo je riadiacim orgánom. Ministerstvo je zároveň príslušným orgánom (orgán dozoru), ktorý dohliada na plnenie akreditačných kritérií. A popri tom existuje certifikačný orgán ako nezávislý audítor. Ak teda Európska komisia identifikuje závažné systémové nedostatky, základná otázka neznie, čo urobila PPA. Základná otázka znie, prečo tieto nedostatky včas nevidelo ministerstvo, príslušný orgán ani certifikačný orgán.
Akreditácia platobnej agentúry nie je formalita. Je to základná podmienka, aby Slovenská republika mohla používať európske poľnohospodárske peniaze a aby sa už vyplatené prostriedky mohli refundovať z rozpočtu EÚ.
Preto je zavádzajúce tvrdiť, že Európska komisia nemá dôvod kontrolovať, ako sa tieto peniaze používajú. Má nielen dôvod, ale aj povinnosť.
Kľúčové ustanovenie je jasné: ak platobná agentúra nespĺňa minimálne podmienky akreditácie, členský štát z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Komisie akreditáciu odníme, pokiaľ agentúra nevykoná potrebné zmeny v stanovenej lehote.
Toto je európske právo a ako ho verejne vykladajú členovia vlády nie je dôležité.
Skutočný problém preto nie je v tom, či sa minister Takáč rozhodne akreditáciu ponechať alebo nie. Skutočný problém je v tom, či štát ako príslušný orgán koná podľa práva, alebo sa snaží právny problém prekryť tlačovými konferenciami.
Vidím tu tri zásadné problémy.
Prvý problém je systémové zlyhanie kontroly. Ak Komisia našla závažné nedostatky, ktoré predtým neidentifikovalo ministerstvo, príslušný orgán ani certifikačný orgán, ide o vážnu stratu dôvery v celý kontrolný mechanizmus štátu.
Druhý problém je komunikácia. Útočiť na Komisiu, ktorá je zdrojom rozhodujúcej časti peňazí pre slovenský agrorezort, je krátkozraké. V takejto situácii sa nevyhráva konfliktom, ale rýchlym priznaním problému, nápravným plánom a dôveryhodnou spoluprácou.
Tretí problém je najvážnejší: dôvera. Ak Brusel nadobudne presvedčenie, že sa opakujú staré vzorce správania, personálne väzby a systémové chyby z minulosti, potom už nejde len o jeden audit. Ide o otázku, či Slovenská republika dokáže dôveryhodne spravovať európske peniaze.
Ak sa potvrdia medializované informácie o tvrdých finančných korekciách, pôjde o mimoriadne vážny zásah do verejných financií aj do stability sektora. V tejto chvíli však treba odlišovať potvrdené právne riziko od neúplne overených čísel, pretože samotná výška korekcie musí byť predmetom riadneho konania a preukázania a finálny účet môže byť lepší, ale aj horší.
Riešenia existujú, ale nie sú pohodlné.
Prvou možnosťou je okamžitá politická a manažérska zodpovednosť: výmena vedenia rezortu, dôveryhodný krízový manažment, plná spolupráca s Komisiou a personálne aj procesné vyčistenie systému. Povedzme, že sa dnes zobudí predseda vlády a pochopí, že presne tak ako mu komisia napadla agro fondy, môže si posvietiť a zrejme to už robí na dopravu, zdravotníctvo, školstvo, mirri, životné prostredie. Všade sa tam totiž točia miliardy z EÚ. Rovnako ako v agro. Povedzme, že mu stále na Slovensku záleží a okamžite odvolá ministra Takáča a pošle ho na smetisko dejín. Potom nájde niekoho, kto sa teší dôvere komisie a dokáže ho presvedčiť aby vstúpil do tej žumpy, ktorú na MPRV SR asi nájde. Dostane voľnú ruku, personálnu slobodu a plnú podporu predsedu vlády. Ten prizná chybu, začne s komisiou spolupracovať, vyčistí chliev a možno, skutočne možno odvráti katastrofu.
Druhou možnosťou je pokračovať v popieraní reality. Minister bude naďalej popierať realitu a dúfať, že zajtra príde iná, lepšia a väčšia kauza niekoho iného, predseda vlády nakoniec oznámi, že to nie je jeho vec a presne tak, ako občania zaplatili zbabrané konsolidácie, tak zaplatia pokuty. A nie len to. Poľnohospodári nedostanú peniaze, na rozdiel od ich kolegov v CZ, PL, HU a nakoniec celej EÚ a zamrznú. Ozvú sa banky v ktorých majú úvery, cez ktoré dokážu prežiť od úrody po úrodu. Nebudú lacnejšie potraviny, veď načo, dovezieme z Mercosuru, čo tam po tom, že nie sú bezpečné. Virtuálna špirála smrti.
V tejto kauze nejde o Brusel proti Slovensku. Ide o Slovensko proti vlastnej neschopnosti chrániť peniaze, ktoré slovenský vidiek životne potrebuje.
A najhoršie na tom je, že ak sa nič nezmení, vinník sa opäť nenájde — iba účet sa znovu pošle občanom.
