Podľa aktuálnej analýzy stavu mostných objektov Železníc Slovenskej republiky spravuje štátna spoločnosť 2 291 železničných mostov. Takmer 60 percent z nich má viac ako 50 rokov a vyše pätina dokonca prekročila hranicu sto rokov. Ich veková štruktúra je alarmujúca. Pozrime sa bližšie na ich stav.
Máme problém. A potom tu máme vážny problém
Podľa interného predpisu ŽSR TS5 je približne 61 percent mostov v dobrom alebo bezchybnom stave (kategórie 2 a 1 z piatich), čo nemusí hneď pôsobiť dramaticky. Avšak až 24 percent objektov je v kategórii „uspokojivý stav“ (kategória 3), čo znamená viditeľnú degradáciu a potrebu opravy v strednodobom horizonte. Tieto mosty predstavujú do budúcnosti vysoké riziko – bez preventívnej údržby sa totiž rýchlo prepadnú do horších kategórií.
Najväčší problém však predstavuje zvyšných 15 percent mostov. Približne 340 objektov je v zlom alebo veľmi zlom technickom stave (kategórie 4 a 5), ktorý už dnes ovplyvňuje prevádzku vlakov. Ide o mosty s poruchami nosných konštrukcií alebo spodnej stavby, kde sa často zavádzajú pomalé jazdy a v extrémnych prípadoch hrozí aj zastavenie dopravy. Mnohé z nich stoja na tratiach, ktoré sú pre slovenskú železničnú sieť kľúčové – napríklad na tratiach 160 Zvolen – Košice a 170 Zvolen – Vrútky.
Skutočný problém však nie je len v ich veku. Mosty môžu fungovať aj viac než sto rokov, ak sa o ne štát systematicky stará. Slovenská realita je však iná. Dlhodobé podfinancovanie údržby vytvorilo modernizačný dlh, ktorý dnes dosahuje približne 650 miliónov eur len na mostných objektoch.
Čo by sa malo robiť
Aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu stavu, bolo by potrebné okamžite investovať približne 210 miliónov eur do najkritickejších mostov. Zároveň by železničná infraštruktúra potrebovala stabilný ročný rozpočet na preventívnu údržbu vo výške približne 50 miliónov eur. Bez toho sa bude počet pomalých jázd na tratiach len zvyšovať.
Čo sa reálne robí
Rezort dopravy v roku 2025 deklaroval prechod od „hasenia požiarov“ k systematickému plánovaniu a čiastočne zvýšil príspevok na údržbu infraštruktúry. Fajn. Pozitívnym krokom je aj využívanie Plánu obnovy či zavádzanie digitálnych modelov mostov, ktoré môžu zefektívniť budúcu údržbu. Ako je však možné, že tento rok financovanie opäť kleslo? Je to neuveriteľné, ale na železničné mosty ide o 13,4 milióna eur menej. Výsledkom bude stagnácia v príprave aj realizácii opráv. A nenechajte sa pomýliť – stagnácia je v skutočnosti úpadok.
Naše železnice tak zostávajú v začarovanom kruhu. Štát roky odkladá systematické investície, až kým sa technický problém nezmení na krízovú situáciu. Potom prichádzajú drahé havarijné opravy – a celý cyklus sa opakuje.
Nemusím snáď zdôrazňovať, že mosty sú kľúčové. Že keď zlyhajú, neobmedzia len rýchlosť vlakov. Môžu zastaviť celé trate. Ekonomické dopady by mohli byť nedozierne. A nielen ekonomické.
Ale verím, že ministerstvo dopravy nechce nechať situáciu prísť do bodu, keď nám tie mosty začnú padať. Preto považujem za pravdepodobné, že pán minister už má predstavu, ako ďalej.
Čo sa plánuje a čo sa bude robiť
Indície naznačujú, že ministerstvo sa pokúsi preťať tento gordický uzol riešením, ktoré nás všetkých vyjde pridraho. Normálne by som povedal, že nás čaká slayáda – s krycím názvom PPP projekt.
Momentálne sa chystá veľký PPP projekt k cestným mostom. Ako to pri tomto type projektov býva, toto riešenie bude drahé. Dve a pol miliardy – a len na cestné mosty. Mám teda dôvod predpokladať, aj na základe neustáleho odkladania systematických riešení, že rovnaké riešenie ponúkne aj v rámci železníc.
Jednou vetou – PPP projekt v ponímaní strany SMER je zákonom posvätený spôsob, ako preliať peniaze zo štátu do súkromných firiem „našich ľudí“.
Jedným slovom – zlodejina.
Na celom prípade ma najviac zaráža toto: SMER za celé roky svojej vlády vytvára podmienky, v ktorých nechá zájsť mosty do takého stavu, keď riešenie cez PPP projekty bude verejnosť vnímať ako spásonosné.
