Slovenská pošta za posledné roky prechádza výraznou transformáciou. Niet však čo oslavovať. Jednoduchý balík zmien tvoria vyššie ceny, menej pobočiek, menej zamestnancov a stále viac pocitu, že klasické poštové služby sú už len okrajová aktivita.
Najviditeľnejšie je to na cenách. Obyčajný list 2. triedy do 50 gramov stál ešte pred zdražovaniami od marca 2023 75 centov. Ďalšie vlny zdražovania prišli aj v roku 2024, 2025 a zdražovalo sa aj tento rok. Dnes obyčajný list stojí 1,40 eura. Za krátke obdobie tak cena narástla o takmer 87 percent. A to pri službe, o ktorej samotná pošta tvrdí, že o ňu ľudia strácajú záujem. Logika je antibiznisová: čím menej ľudí poštu používa, tým viac majú zostávajúci verní zákazníci zaplatiť.
Lenže popri zdražovaní miznú aj samotné pobočky. Kým v roku 2021 mala Slovenská pošta viac než 1 500 pracovísk, dnes ich je približne 1 320 a ďalšie desiatky sú navrhnuté na zrušenie. Samotný generálny riaditeľ otvorene hovorí, že podľa poštovej licencie by „stačilo“ okolo 850 pôšt. Problém je, že verejnosť dodnes nepozná jasný a transparentný kľúč, podľa ktorého sa rozhoduje, čo zostane a čo zmizne. Zo samospráv sa ozývajú hlasy, že rušenie niektorých pôšt je „úplne nelogické a absolútne nekoncepčné.“ To sa týka napríklad pošty na najväčšom sídlisku v Považskej Bystrici. Keď sa však spýtate na konkrétne údaje, na základe ktorých by sa dalo porovnať využitie pobočiek v meste, pošta vám ich odmietne poskytnúť. Argumentuje slabou vyťaženosťou, no keď sa niekto opýta na čísla, mlčí.
Rovnako výrazne sa zmenšuje aj počet zamestnancov. Postupné prepúšťanie spomedzi 11349 zamestnancov pošty v roku 2022 dospelo k stavu 9749 v januári 2025. Za tri roky ich teda ubudlo 1 640. Menej ľudí na prepážkach, menej doručovateľov, väčší tlak na tých, ktorí zostali. Potvrdzuje sa nastolený paradox: pošta zdražuje služby práve v čase, keď ich dostupnosť aj komfort postupne klesajú.
Zároveň sa systematicky vytvára dvojrýchlostná pošta. Kto vybaví zásielku online cez aplikáciu alebo ePodací hárok, zaplatí menej. Kto príde na kamennú pobočku, zaplatí viac. Pri doporučenom liste je rozdiel už takmer euro. Pošta tak fakticky sankcionuje ľudí za to, že využívajú jej vlastné priehradky. (O tomto diskriminovaní ľudí bez prístupu na internet som písal v predchádzajúcom blogu.) Pošta teda tlačí ľudí do online prostredia, ale nemá vybudovanú logistiku samoobslužného listového podania, aká by tomu zodpovedala. BalíkoBOX vám dnes umožňuje podávať listy a balíky, ale len keď poštovné uhradíte online cez mobilnú aplikáciu alebo ePodací hárok. Potrebná robustná sieť automatických listových podacích miest, ktoré by zákazníkovi samy zvážili zásielku a vypočítali cenu, stále stále chýba. Cenník je postavený na hmotnosti, no samoobslužný systém túto základnú funkciu nevie pohodlne vyriešiť.
Do toho všetkého prichádza zvláštna snaha hľadať nový zmysel existencie. A to už začína vyzerať ako bizár. Na jednej strane pošta ruší pobočky, prepúšťa zamestnancov, zdražuje listy, prepína ľudí do aplikácie, hovorí o stratovosti a o potrebe návratu k jadru služby, pričom vydáva stále menej známok. Lenže popri tom rozširuje ponuku aktivít, ktoré s poštou súvisia čoraz menej. Na poštách si môžete kúpiť darčekový tovar, žreby, knihy či hračky. No od marca tohto roka sa na vybraných pobočkách predávajú aj elektronické diaľničné známky a na ôsmich hlavných krajských poštách sa dajú podať aj žiadosti o oslobodenie od úhrady elektronickej diaľničnej známky. Na pobočkách vybavených systémom APONET je zas možné kúpiť si lístok na vlak ZSSK.
Je až úsmevné, ako Slovenská pošta zároveň marketingovo prezentuje autonómne doručovacie vozidlo mAIka. Naozaj nemám nič proti inováciám, ale keď vidím snahu prelepiť vážne a systémové problémy prezentovaním poštového dronu na trase s pár vyvolenými adresátmi, mám trochu obavy nad jej ďalším smerovaním.
Rozumiem aj postoju vedenia pošty. Áno, každé jedno z týchto opatrení možno samostatne obhájiť (dokonca aj to autonómne autíčko!). Spolu však vytvárajú obraz podniku, ktorý od ľudí pýta viac peňazí, no ponúka menej poštových služieb na menej poštách. A zamestnáva menej ľudí, ktorí majú menej pracovného komfortu. Zároveň vytvára tlak na samosprávy, ktorým sa ľudia sťažujú na rušenie pobočiek.
Nechápte ma zle, transformácia pošty je nutná. Mám však veľkú obavu, či Slovenská pošta ešte vôbec vie, čo má byť jej hlavnou úlohou
