Štyri piliere priamo v hlavnom toku Váhu majú pod sebou vymyté podložie, pod tretím pilierom sú dokonca obnažené drevené piloty z roku 1847.
Áno, čítate správne. Infraštruktúra, po ktorej denne jazdia moderné vlaky, stojí na základoch starých až 179 rokov. Ide o most v km 117,748 medzi Šaľou a Trnovcom nad Váhom.
Štát reaguje havarijnou sanáciou za približne 18 miliónov eur. Bude to stačiť?
Môj dopravný tím k tomu vypracoval analýzu.
Vyplýva z nej, že spomínaná investícia je zameraná na stabilizáciu štyroch kritických pilierov v toku rieky, avšak nerieši systémovú zastaranosť celého 13-pilierového objektu. Hoci sú kritické piliere zachovalé, ich obnaženie predstavuje neprípustné riziko pre stabilitu moderného zaťaženia trate. Zvyšných deväť pilierov zostáva v rôznom stupni degradácie. Koľaj je smerovo vybočená o 50 mm, traťová rýchlosť sa musí kvôli bezpečnosti znižovať.
Most sa nerieši ako celok – iba jeho najakútnejšie symptómy. Ako by vyzeralo lepšie riešenie?
Analýza porovnáva dve možnosti. Prvú, ktorá sa ide realizovať a druhú, ktorá by bola systémovejším riešením:
Variant A – sanovať a udržiavať most s životnosťou ďalších 15 až 30 rokov.
Variant B – postaviť nový most s moderným zakladaním a životnosťou viac ako 100 rokov
Nový most by stál odhadom 55–60 miliónov eur.
Iste, nie je to málo. Lenže rozdiel je zásadný. Pretože buď:
zaplatíme vyššiu sumu len raz a získame bezpečnosť, vyššiu traťovú rýchlosť a súlad s modernizáciou koridoru (Variant B), alebo
budeme každých pár rokov plátať následky vplyvu hydrologických javov (Variant A).
Štát sa rozhodol pre variant A. A presne takto pristupuje k infraštruktúre: krátkodobo, reaktívne, pod tlakom havárií. Investuje sa až vtedy, keď voda odhalí piloty z roku 1847. Keď sa trať vychýli a hrozí obmedzenie dopravy.
Ekonomika životného cyklu pritom jasne hovorí, že opakované zásahy do 130 až 180-ročných základov v agresívnom riečnom prostredí budú v horizonte 20 rokov drahšie než nový most. Ale zato bude most menej bezpečný.
Sanácia za 18 miliónov nie je systémové riešenie. Je to predĺženie agónie. Ak chceme modernú železnicu, nemôžeme sa spoliehať na drevené piloty z čias Františka Jozefa.
Otázka nestojí, či si môžeme dovoliť nový most. Pýtajme sa, koľko nás bude stáť, keď ho opäť odložíme.
Ďalšie zaujímavé informácie o spomínanom moste nájdete na stránke vlaky.net.
