Nájdete tu kauzu súvisiacu s nehospodárnym nakladaním so štátnymi prostriedkami, ďalšie sú skôr ukážkou zlyhaného obstarávania, podfinancovania, slabej prípravy alebo bezpečnostného rizika. Nie sú nutne zoradené podľa závažnosti ani chronologicky. Do rebríčka som nezaradil dlhodobé systémové problémy, ako sú zhoršujúci sa stav mostov či zanedbaná údržba koľají.
1. Mýtny systém: najväčšia a najdrahšia otvorená kauza
Najvyšší kontrolný úrad v apríli skonštatoval, že štát zaplatil viac než 250 miliónov eur za vybudovanie systému, ktorý stále celý nevlastní.
Od roku 2010 do roku 2025 sa na mýte vybralo 3,2 miliardy eur. Takmer polovica tejto sumy smerovala na prevádzku systému a súkromní dodávatelia získali približne 1,5 miliardy eur. Samotné predlžovanie spolupráce so SkyTollom od roku 2022 do konca roka 2025 prinieslo firme ďalších 305 miliónov eur.
Nový prevádzkovateľ CzechToll – ktorého, mimochodom, vlastní tá istá materská spoločnosť ako SkyToll – mal systém prevziať výrazne skôr. Hodnota jeho zmluvy však dodatkami narástla zo 42,5 na približne 70 miliónov eur bez DPH a ešte na jar 2026 systém neprevádzkoval. NKÚ upozornil, že nový model nebude možné naplno spustiť skôr než 1. januára 2027, pričom aj tento termín sprevádzajú riziká. NDS v júli oznámila, že už nepredĺži opciu so SkyTollom na rok 2027 a výber mýta chce zastrešiť vo vlastnej réžii.
Čo treba sledovať: rozhodujúce bude, či štát naozaj prevezme všetky technológie a kontrolnú časť systému bez ďalšieho drahého odkupu, dodatku alebo núdzového predĺženia zmluvy.
2. D1 Turany – Hubová: kľúčový tender sa musel začať odznova
Úrad pre verejné obstarávanie v decembri 2025 nariadil zrušiť súťaž na posledný chýbajúci úsek severnej D1 medzi Turanmi a Hubovou. Podľa ÚVO nastavila NDS jednu z kvalifikačných podmienok v rozpore s pravidlami verejného obstarávania.
NDS sa pokúsila rozhodnutie napadnúť na správnom súde a žiadala odkladný účinok. Súd jej nevyhovel, takže pôvodný tender musí byť zrušený a pokračuje sa v novej súťaži. Odhadovaná hodnota obstarávania sa pohybuje okolo 1,5 miliardy eur.
Prečo je to vážne: každý ďalší rok odkladu predlžuje obdobie, počas ktorého doprava medzi Martinom a Ružomberkom zostáva odkázaná na cestu I/18. Po sprejazdnení okolitých diaľničných úsekov sa navyše tlak áut sústredí práve do tejto medzery – a v praxi sú to ďalšie kolóny a zaťaženie obcí, zhoršenie kvality života obyvateľov.
3. Desať ignorovaných „stopiek“ vlakmi za necelých päť mesiacov
Do 21. mája zaznamenali železnice v roku 2026 už desať prípadov, keď vlak prešiel návestidlo zakazujúce ďalšiu jazdu. Sedem sa týkalo vlakov ZSSK.
V Ľubochni osobný vlak vošiel do oddielu, v ktorom sa nachádzal nákladný vlak. V bratislavskom Lamači zase nákladný vlak narazil rýchlosťou približne 35 km/h do iného nákladného vlaku.
Jednotlivé prípady ešte nepreukazujú spoločnú príčinu. Ich nahromadenie však otvára otázky pracovného zaťaženia rušňovodičov, dodržiavania bezpečnostných postupov, organizácie dopravy počas výluk aj pomalého zavádzania technológií, ktoré dokážu vlak po nerešpektovaní návestidla automaticky zastaviť.
K zraneniam cestujúcich nedošlo, no nemalo by sa čakať na tragickú nehodu.
4. Koľaje nezvládajú horúčavy a potrebné modernizácie sa rušia
Koncom júna sa pre vysoké teploty vybočili koľaje medzi Leopoldovom a Hlohovcom, pri Brezne a tiež medzi bratislavskou hlavnou stanicou a Račou. Prevádzku následne zastavili alebo viedli iba po jednej koľaji a ďalšie meškania spôsobovalo preventívne znižovanie rýchlosti.
Samotné vybočenie koľaje počas extrémneho tepla nemusí automaticky znamenať zanedbanú údržbu. Dôležité však je, v akom stave sa infraštruktúra nachádza a ako dokáže správca trate reagovať.
Súčasne totiž ŽSR zrušili takmer 20-miliónový tender na modernizáciu zabezpečovacích zariadení na tratiach v okolí Rimavskej Soboty, pretože projekt nedokázali financovať z plánu obnovy. Zariadenia sú pritom zastarané, personálne náročné a ich výmena mala zvýšiť bezpečnosť aj spoľahlivosť dopravy.
V kombinácii s problémami počas horúčav to ukazuje, že ŽSR majú príliš malú finančnú rezervu na súčasné opravy, modernizácie, odstraňovanie investičného dlhu aj klimatické výkyvy.
Prvá polovica rebríčka – to sú premrhané peniaze, bezpečnostné riziká a roky zbytočných prieťahov
Prvé štyri témy spája vysoká cena zlyhaní. Pri mýte ide o stovky miliónov eur a systém, ktorý štát ani po rokoch nevlastní celý. Pri D1 Turany – Hubová sa chyby v obstarávaní menia na ďalšie roky meškania. Na železnici sa zase množia bezpečnostné varovania, zatiaľ čo modernizácie narážajú na nedostatok peňazí.
Takmer všade vidíme rovnaký problém: štát nedokáže pripraviť projekt, súťaž, financovanie a prevádzku tak, aby fungovali ako jeden celok.
V druhej časti sa pozrieme na to, ako môže dobrý zámer alebo moderná technológia naraziť na slabú koordináciu. Ukážeme si tiež, že sa snaha stavať čo najrýchlejšie sa môže zmeniť na pridrahý záväzok na desaťročia. A naopak – ako aj potrebná stavba môže regiónu spôsobiť vážne problémy, ak sa začne príliš neskoro.
Ktoré problémy a kauzy v doprave na Slovensku najviac pália vás? Nespomenul som ich v texte? Píšte mi do komentárov!
