Niekedy nám myšlienky bránia v tom, aby sme mali ďalšie. V záplave myšlienok a názorov druhých je ťažké nájsť tie svoje a potom je človek roztekaný a nesústredený. Má pocit, že dni mu ubiehajú ako voda, skáče z jednej veci na druhú, aby nakoniec nemal zo žiadnej dobrý pocit dobre spravenej práce.
Číta médiá, správy a cíti sa dobre, že je informovaný, ale zrazu musí myslieť na tú alebo hentú vec, ktorá ho oberá o jeho vlastné myšlienky. Premýšľa a dumá nad problémami, ktoré sa týkajú ďaleko vzdialených krajín, miest, ľudí, vecí a stráca prehľad a poňatie o svojom okolí... o svojom okolí tam, kde býva, o svojom okolí myšlienok a ľudí, ktorí sú preňho dôležití. Tento útok na naše mysle je neuveriteľný, je zo všetkých strán, ale čo s tým?
Dilema informačnej izolácie
Vypnem médiá? Zrazu sa zobudím v ďalšom satelite Ruska s autokratickou vládou a nebudem chápať, čo sa stalo. Ak nebudem čítať aj správy z iných krajín či končín, tak stratím prehľad o svete a nebudem si vedieť dať veci do širších súvislostí. Budem stratený v globalizovanom svete a plný strachu z udalostí za hranicou môjho sveta.
Bojisko sociálnych sietí
Vypnem sociálne siete a prestanem zdieľať? Áno, výskum potvrdil, že ak vypnem sociálne siete, tak môj zdravotný a mentálny stav sa zlepší. Ale potom prídem a zistím, že verejný diskurz ovládli ruské trollie farmy, pretože nik negeneroval proti-obsah... a tí z nás, ktorí nemajú inú možnosť ako čerpať správy zo sociálnych médií, sa zrazu menia na dezolátov. Nevedia presne, prečo ich tak nazývajú a uráža ich to; paradoxne nie, nemôžu si za to. Keď vás odpoja od všetkých dôveryhodných zdrojov a ostanú vám len dezinfo, tak je len otázka času, kedy z vás bude dezolát. Na Slovensku je to približne 30 % ľudí, čo sa nachádza v oblastiach spravodajskej chudoby.
Pocit nedocenenia a hľadanie vinníka
A niekedy sa cítim izolovaný, som predsa inteligentný, šikovný muž, ktorý zvládol vysokú školu a má dobré zamestnanie. Ale nejak ten úspech a ocenenie nedošli, a tak zapíjam svoj smútok v krčme s pár susedmi. A zrazu vidím nový dôvod, prečo sa mi nedarí; však presne ako Jožko vraví, môže za to ten migrant, ten Brusel to vymyslel, ten skazený Západ môže za to. Nie ja! Ja som obeť systému, a tak bežím na sociálne siete a Telegram a objavujem ďalších mužov a ženy podobných sebe. Zrazu nie som sám, som v skupine ľudí ako ja, obetiach systému, ktorí nemôžu nič robiť. Ale pozor, príde veľký brat... ten nás všetkých zachráni, alebo možno ten pán Politik, však on tiež vidí tých migrantov, ten Bruselský diktát, ten a to a iné…
Návrat k podstate a filozofii
Ako z toho von? Niekedy stačí si dať chvíľu pauzu, sústrediť sa na dýchanie, dať si chvíľu pre vlastné myšlienky, vlastné okolie a rodinu.
Sústrediť sa na to, čo je pre nás dôležité a nie čo nejaký rozrušený pánko nám vypráva v Reelse alebo krčme.
Praktiky mysle a myslenia nie sú nové, sú tu už pár tisíc rokov. A tí ľudia, čo to učili a vedeli, sa volali filozofi a filozofky. A tí mali teda zaujímavé myšlienky... a sme v tom znova.
