Upozornenie: Tento príspevok bol vytvorený za asistencie umelej inteligencie pod vedením a s redakčnými úpravami človeka.
Reaguje tak na argument, s ktorým sa dnes stretávame všade: texty od AI sú rozpoznateľne jednotvárne, kvalitné písanie si vyžaduje myslieť na konkrétneho čitateľa, a preto sú autori v bezpečí. Korinek vo svojom pracovnom dokumente pre Národný úrad pre ekonomický výskum (NBER) oponuje, že druhá časť tohto tvrdenia z tej prvej vôbec nevyplýva. Komparatívna výhoda – dvesto rokov starý koncept, podľa ktorého sa pri obchode každá strana špecializuje na to, čo dokáže vyprodukovať s najmenšími obetami – hovorí len toľko, že k obchodu vôbec dôjde. O jeho konkrétnych podmienkach nehovorí nič. Pri niektorých prácach si aj kone zachovali komparatívnu výhodu pred spaľovacími motormi. Z trhu práce napriek tomu zmizli.
Prečo je to dôležité. O tom, či si niekto za rozdiely v kvalite priplatí, nerozhodujú samotní autori. Predstavte si editorku odborného časopisu s pevným rozpočtom pre externistov, ktorá zvažuje, či rozdiel medzi objednaným článkom na 1200 slov a tým vygenerovaným jej predplatitelia skutočne postrehnú. Ak usúdi, že nie, kvalitatívny rozdiel môže byť úplne reálny, no aj tak nebude mať žiadnu hodnotu. Dva slepé testy naznačujú, že má pádny dôvod prísť k takémuto záveru.
Čitatelia nevedeli rozoznať, čo je čo
Ani v jednom z testov nedokázali čitatelia spoľahlivo odlíšiť texty napísané strojom od tých ľudských. V oboch prípadoch sa dokonca mierne prikláňali k textom od AI.
Prvý z nich zorganizoval v auguste 2025 spisovateľ Mark Lawrence. Uverejnil osem veľmi krátkych poviedok s rozsahom asi 350 slov: štyri z nich napísal model ChatGPT a štyri uznávaní spisovatelia (vrátane samotného Lawrencea), ktorí dovedna predali už zhruba 15 miliónov kníh. O prvej poviedke hlasovalo približne 3-tisíc ľudí, pričom pri ôsmej zotrvala pri hlasovaní ešte asi tretina z nich. V priemere čitatelia trikrát hádali správne, trikrát sa pomýlili a pri dvoch textoch sa nevedeli rozhodnúť. AI poviedky dosiahli o niečo lepšie hodnotenie kvality a patril k nim aj vôbec najlepšie hodnotený príbeh. Samotný Lawrence priznal, že nešlo o prísne vedecký test, že práve pri veľmi krátkej fikcii dosahuje AI najlepšie výsledky a že oslovení spisovatelia sa na tento žáner nešpecializujú. Tieto výhrady však tí, čo ho dnes citujú, zvyčajne vynechávajú.
Kontrolovaná štúdia odhalila rovnaký vzorec aj v poézii. Brian Porter a Edouard Machery v roku 2024 publikovali v časopise Scientific Reports výskum, v ktorom požiadali bežných čitateľov, aby roztriedili básne na tie od AI a tie od skutočných autorov. Ich úspešnosť nedosiahla ani takú úroveň, akú by mali pri čistej náhode – dopadli teda horšie, než keby len naslepo tipovali – a básne od AI navyše hodnotili priaznivejšie. Strojové básne dokonca považovali za ľudské dielo častejšie ako tie, ktoré naozaj napísal človek. Štúdia využívala model GPT-3.5, ktorý je už dnes o niekoľko generácií starší, a zapojili sa do nej čitatelia, ktorí neboli odborníkmi na poéziu. Toto druhé obmedzenie však ide práve na úkor samotných autorov: platiacim publikom sú totiž práve laici.
Pri prekladoch už tento experiment prebehol
Prekladateľský trh ukazuje, kde sa tento mechanizmus končí, pretože tam dorazil ako prvý. Americký úrad pre štatistiku práce (BLS) odhaduje, že zamestnanosť tlmočníkov a prekladateľov stúpne v rokoch 2025 až 2035 o 2 percentá – čo je pomalší rast, než je priemer vo všetkých povolaniach. Dôvod úrad pomenúva úplne jasne: čoraz lepšie preklady od AI zvyšujú produktivitu týchto pracovníkov, čo znižuje dopyt po ich službách. Rovnaká pasáž spomína aj tvorcov technickej dokumentácie.
Platy sa však pohli ešte skôr než samotné počty zamestnancov. Z prieskumu britskej Spoločnosti autorov z januára 2024, do ktorého sa zo zhruba 12 500 členov zapojilo 787 respondentov, vyplýva, že približne tretina prekladateľov už pre generatívnu umelú inteligenciu prišla o zákazky a asi štyria z desiatich uviedli, že hodnota ich práce klesla. Je to síce dobrovoľný prieskum profesijnej organizácie v jednej krajine a ľudia, ktorí prišli o zákazky, majú silnejší dôvod ho vyplniť, no napriek tomu nám ukazuje smerovanie tohto trendu, hoci nie jeho presný rozsah.
Čo tento argument nedokazuje
Nič z tohto však nedokazuje, že stroje píšu lepšie. Slepé testy poukazujú na niečo špecifickejšie a pre ľudí živiacich sa písaním aj horšie: v cenovej hladine, v ktorej sa nakupuje väčšina textov, kupujúci tento rozdiel jednoducho nevidí. Autori, ktorých sa to dotkne najmenej, sú tí, ktorí už majú vybudované meno, vlastné publikum a špecifický rukopis, ktorý čitatelia cielene vyhľadávajú. Spomínaný argument totiž opisuje platenú prácu pod nimi, v ktorej si zarábajú na živobytie aj začínajúci autori.
Najsilnejší protiargument prichádza od ekonóma Noaha Smitha. Ten tvrdí, že komparatívna výhoda aj tak vygeneruje dostatok dobre platenej práce, hoci pripúšťa, že na dosiahnutie tohto stavu možno budú potrebné zásahy štátu.
Signálom, ktorý by sme mali sledovať, však nie je číslo, ale konkrétna veta. Úrad BLS vo svojej správe už teraz spomína tvorcov technickej dokumentácie hneď vedľa prekladateľov v pasáži, ktorá pripisuje pokles dopytu umelej inteligencii. To, či sa v tejto istej vete objavia pri ďalšom kole prognóz aj autori a editori, bude najlepším dostupným testom toho, či bol preklad iba prvým prípadom, alebo tým úplne jediným.
